KLENOVEC – Hudobných skupín rôznych žánrov na Slovensku nájdeme mnoho. Niekoľko z nich je ale vskutku špeciálnych a originálnych. Jednou z nich je aj zoskupenie z Klenovca – Gazdovci, ktorú tvoria rodinní príslušníci – bratranci.
Do vienka im bol talent vliaty už v detstve. Umelecké cítenie a hudobný sluch zdedili po svojich predkoch. Pri rozhovore s nimi sa im dokonca jagajú oči pri spomienke na starého otca, ako im vyrábal rôzne hudobné nástroje, na ktoré ich aj učil hrať.
Dávid Oláh je primášom kapely, študoval na konzervatóriu a sám sa neskôr stal pedagógom. „Vyučoval som na Základnej umeleckej škole v Gelnici, teraz pôsobím vo Vojenskej hudbe Banská Bystrica a Cimbalová hudba Jánošík,“ vysvetlil pre Rimava.sk.
Aj cimbalista kapely Dalibor Cibuľa sa rozhodol kráčať pedagogickými chodníčkami. Pôsobí na Základnej umeleckej škole Poltár a študoval na banskobystrickom konzervatóriu. V tvorbe a štúdiu chce pokračovať naďalej. „Začal som sa učiť v domácom štúdiu. Nejaké techniky ma učil Ondrej Radič, ktoré som mohol využívať v ľudovom súbore. Rozhodol som sa, že chcem ďalej študovať na konzervatóriu a pripravovali ma v Detve.“
Článok pokračuje pod reklamou
Jeho mladšiemu bratovi Ondrejovi už v útlom veku k srdcu prirástol klarionet, ktorému sa venoval aj v študijných osnovách. Jeho kroky už čoskoro povedú do vojenského orchestra. „Začal som ako 10-ročný, učil ma starý otec. Venoval som sa tomu nejaké štyri roky, potom som začal skúšať aj iné nástroje, ale časom som sa k nemu vrátil,“ opísal.
Rodina sa nezaprie a aj z ďalšieho člena kapely sa stal pedagóg. Violista Milan Oláh učí na strednej škole, aktívne participuje na rôznych projektoch s marginalizovanou tematikou a jeho cieľom je podporovať rómsku komunitu. „Hudbu máme v DNA. Ja som mal možno šesť rokov, keď som začínal.“
Najstarším členom rodinnej skupiny je Ján Oláh, ktorého ku kontrabasu priviedol otec. „Začal som hrávať, keď som mal 14 rokov v klenovskom súbore Vepor. Otec ma podporoval, chcel, aby som kráčal v jeho šľapajach a chodil hrávať za neho. Vo Vepri hrával aj môj bratranec, ktorý je mojím hudobným kolegom aj dnes,“ priblížil Ján. Okrem toho sa venuje svojej práci, manželke a dvom malým deťom.
Doplnil tiež, že skúsenosti ich zaviedli aj do zahraničia a pomáhalo im to k zdokonaľovaniu. „V takomto zoskupení hrávame možno nejakých 10 až 15 rokov, nakoľko veková kategória spolu kapelníkov je menšia, ako moja. Začali sme s Milanom a postupne sa bratranci pridávali,“ upresnil.
Nespája ich iba rodinné puto, no najmä láska k hudbe. „Pochádzame z muzikantskej rodiny. Odjakživa sme k tomu inklinovali a s hudbou sme vyrastali. Ja som sa husliam začal venovať asi keď som mal 7 rokov,“ opísal primáš skupiny.
Klenovec a jeho okolie je široko-ďaleko známy svojimi tradíciami a hudobnými talentami. So špecifickými klenovskými prvkami začali ich praotcovia a starí otcovia. Niet divu, že sa hudba v ich krvi generačne posúva ďalej.
Stretnúť ich môžete na rôznych koncertoch v regiónoch i na celom Slovensku. „Hrávame aj oslavy, zábavy, svadby, proste kde si nás ľudia zavolajú, tam ideme,“ priblížil kontrabasista.
Svoje nadšenie z hrania neskrývajú nikde. A nie je tomu tak iba na živých vystúpeniach. Radosť majú z každého spoločného hrania, aj keď ide iba o skúšku či hranie vo voľnom čase pre radosť. „Máme veľa rodinných príslušníkov v zahraničí. Tiež vedia hrať na hudobné nástroje alebo spievať. Občas si zavoláme prostredníctvom videohovoru a spoločne si zahráme,“ opísali členovia kapely jednohlasne.
„Kedysi sa hovorilo, že hudobník bol najlepšie zarábajúci človek. Páčilo sa nám, že budeme veľa zarábať, ale nakoniec sa nám to všetko tak vrylo do srdca, že to robíme hlavne s radosťou. Hudba má podľa nás aj liečivé účinky, či už psychické alebo relaxačné,“ opísal Dávid Oláh.
Svoj repertoár sa snažia naladiť na základe požiadaviek objednávateľov alebo tematiky podujatia, no obohacujú ho aj o vlastné texty, štýly a variácie.
Milan je stále aktívnou zložkou súboru Vepor a nedávno mal možnosť nahrať aj CD nosič. „Prezentujeme na ňom rôzne piesne z Gemera-Malohontu, volá sa V Klenovskej truhlici.“
Dalibor sa snaží venovať aj vlastnej autorskej hudbe. „Mal som možnosť skomponovať vlastnú skladbu s názvom Tak šancu daj, s ktorou to všetko začalo. Pracujem na debutovom CD, ktoré má prezentovať rôzne žánre a prezentovať nás všetkých. Venujeme sa jazzu, popu, klasike, rómskej a ľudovej hudbe, a na ňom by sa to malo odzrkadliť,“ povedal.
Po rokoch spoločného hrania sa nevyhnú ani radostným či niekedy aj zarmúteným udalostiam. „Ja som mal možnosť hrať s hudobným maestrom Robim Lakatošom, bol to pre mňa obrovský zážitok,“ opísal Dalibor. Priestor spolupracovať mali aj so známejšími menami, medzi nimi spomenuli napríklad zoskupenie La Goya, Martina Vetráka, Juraja Baču, Sendreiovcov, Jána Berkyho Mrenicu, Gejzu Lehockého či Barboru Botošovú.
Radi si zaspomínajú aj na spoločné zážitky. Nie je vylúčené, že by po ich zozbieraní vedeli napísať už aj knihu. Trávia spolu množstvo času a robia to s najväčšou radosťou. „Cestovali sme na svadbu, niekde za Lučenec a namerali nás policajti. Šoféroval Janči, všetci sme mali peniaze iba na účte. Išli sme na dvoch autách a spolu sme potom dávali dokopy centy, aby sme to mohli vyrovnať, nakoniec sme im dali asi šesť euro, smiali sa na nás,“ zaspomínali si s úsmevom.
„Ja som si raz zamkol omylom klarinet. Našťastie sme hrali iba niekde blízko Rimavskej Soboty a stihli sme to otočiť naspäť,“ zasmial sa Ondrej.
No stane sa im, že na nejaké hranie aj zabudnú, alebo sa naň vyberú o niekoľko dní skôr. „Raz nám volal Janči, že sme na jednej akcii mali už dávno byť. Rýchlo sme sa pripravili, cestovali sme asi 50 kilometrov, začali sme sa rozkladať a prišli za nami, že čo my tam. No, a akcia bola o týždeň neskôr,“ opísali hudobníci so smiechom.
NENECHAJTE SI UJSŤ
