KOŠICE - V našom regióne žije mnoho mladých ľudí, ktorí svojimi záujmami a vášňami inšpirujú svoje okolie. Redakcia Rimava.sk si dala za cieľ odhaľovať tieto rozvíjajúce sa talenty.
Tentokrát vám predstavíme Viktóriu Házikovú, ktorá pochádza z Rimavskej Soboty. Študovala na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ). Momentálne je prváčkou na doktorandskom štúdiu na Lekárskej fakulte UPJŠ v študijnom programe Lekárska farmakológia. V článku sa dozviete aj o jej skúsenostiach so vzdelávacími programami v Nemecku a Japonsku.
So svojimi rodičmi a bratom žila v Rimavskej Sobote do svojich 14 rokov. “Následne sme sa s rodinou, kvôli otcovej práci, presťahovali do Košíc,“ priblížila Viktória.
V Košiciach navštevovala evanjelické bilingválne gymnázium. Po gymnáziu pokračovala na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ), kde študovala chémiu. Bakalárske štúdium ukončila s vyznamenaním a na magisterskom stupni študovala odbor organická chémia. “Počas bakalárskej a diplomovej práce som sa venovala syntéze analógov prírodných látok, ktoré vykazujú potenciálny protirakovinový účinok na ľudských bunkových líniách rakovinových buniek.”
Mama z nej chcela mať ekonómku. “Bola presvedčená o tom, že keď vyštudujem ekonómiu či manažment, nebudem mať problém sa zamestnať. Na gymnáziu v treťom ročníku, keď sme si mali vybrať semináre z predmetov, z ktorých chceme maturovať a vtedy som začala vážnejšie uvažovať nad chémiou,“ zaspomínala.
Jej inšpiráciou bola takisto učiteľka chémie z gymnázia. “Svojím ľudským, ale profesionálnym prístupom ma inšpirovala a motivovala k štúdiu chémie.“ Ako Viktória hovorí, už od mala ju fascinovali vedci v plášťoch, ktorí pracujú v laboratóriách na komplikovaných otázkach a pomáhajú ľudstvu s novými objavmi posúvať pokrok dopredu.
“Pravdupovediac, ako dieťa mojím vysnívaným povolaním bolo byť princeznou. To mi, žiaľ, nevyšlo,” zasmiala sa.
Článok pokračuje pod reklamou
Počas štúdia na vysokej škole nemala veľa voľného času. “Okrem štúdia som na univerzite pôsobila aj ako študentská vedecká pomocná sila, čo si vyžadovalo plnenie dodatočných povinností a prinášalo ďalšie zodpovednosti popri študijných. Popritom všetkom som posledný rok štúdia pracovala aj v laboratóriu spoločnosti Medirex, ktoré patrí medzi technologicky najmodernejšie a najväčšie centrálne laboratóriá nielen na Slovensku, ale aj v strednej a východnej Európe.“
Vo voľnom čase však veľmi rada varí a pečie. “Vášeň pre to som zdedila po svojom dedovi,“ vyzdvihla. Okrem toho rada číta. “Väčšinou však čítam vedecké články, aby som sa vzdelávala vo svojom odbore a v príbuzných odboroch.“ Napriek tomu si rada prečíta švédske kriminálne thrillery, pričom k jej obľúbeným autorom patrí dvojica Michael Hjorth a Hans Rosenfeldt.
Viktória sa udržiava vo forme aj fyzicky. “Rada športujem. Snažím sa denne doma cvičiť aspoň 10-15 minút.“ V lete s partnerom chodí do prírody na túry a v zime zase lyžovať. “Veľmi rada chodím do hôr, hlavne v zime.”
Na zozname záľub má aj cestovanie. “Rada cestujem. S partnerom sme navštívili už niekoľko krajín v Európe a naposledy sme boli spolu v USA, v Los Angeles, kam on išiel pracovne a ja ako jeho doprovod.“
Nadišlo obdobie, keď Viktória premýšľala, čo bude robiť po ukončení školy. Rozhodla sa prihlásiť na letnú školu molekulárnej medicíny v Jene (Nemecko). “Do letnej školy hľadali absolventov biotechnologických odborov alebo lekárov z celého sveta, a ja som bola len štvrtáčka na organickej chémii.“ Po podaní prihlášky absolvovala pohovor formou videokonferencie a vybrali si ju.
“Letná škola bola pre mňa náročná z toho hľadiska, že všetko, čomu sa tam venovali a čo skúmali, bolo pre mňa nové. Zo začiatku som viacerým odborným veciam ani nerozumela. Veľa som tam študovala v knižnici a čítala vedecké články počas víkendov, aby som si doplnila vedomosti. Letná škola je založená na molekulárnej biológii, ktorú som počas štúdia neabsolvovala.“
Priznáva, že sa naučila veľa nových laboratórnych postupov a otvorilo jej to dvere do iných oblastí výskumu. “Začala som chápať, ako sú jednotlivé veci v prírode pospájané. Ja som organický chemik, čiže všade hľadám mechanizmy reakcií a súvis medzi účinkom a štruktúrou substrátu. Pobyt v Nemecku mi pomohol pospájať jednotlivé súvislosti na molekulárnej úrovni a ukázal mi, ako fungujú biochemické procesy na bunkovej úrovni.“
Farmakológiu sa rozhodla študovať, pretože ju vždy zaujímal vzťah medzi štruktúrou a biologickým účinkom látky. “Chcela by som sa zdokonaliť v tejto oblasti. Počas bakalárskeho a magisterského štúdia som neabsolvovala predmety z farmakológie, ale len príbuzné predmety, ktoré verím, že mi dali dobré základy, na ktorých môžem ďalej budovať.“
Viktória sa venuje štúdiu pôsobenia vitamínov na membránové transportéry, ktoré sú zodpovedné za rezistenciu na liečivá. “Téma, ktorej sa aktuálne venujem v rámci doktorandského štúdia, ma zaujala, pretože vitamíny patria do skupiny látok, ktoré prijímame v strave denne.“ Očakáva, že doktorandské štúdium bude náročné z viacerých hľadísk, ale zároveň ho vníma ako novú výzvu.
O príležitosti prihlásiť sa do programu, ktorý ponúka Okinawský inštitút vedy a technológií (Okinawa Institute of Science and Technology, OIST), sa dozvedela od kamarátky, ktorú spoznala v Nemecku na letnej škole. “Ona sa do Japonska tiež hlásila, len do inej vedeckej skupiny. OIST je univerzita, ktorá poskytuje postgraduálne vzdelávanie, to znamená doktorandské štúdium a postdoktorandské pobyty. Ide o súkromný inštitút s medzinárodným zastúpením. Program, do ktorého som sa hlásila, poskytuje pre úspešných uchádzačov z celého sveta výskumnú stáž v dĺžke 2 až 6 mesiacov.“
Viktória si zvolila 3-mesačný pobyt. “Pracovala som vo vedeckej skupine prof. Akimitsu Naritu, pod priamym vedením dvoch postdoktorandov, Dr. Gao-a a Dr. Zhao-a. Výskumná skupina prof. Naritu sa venuje syntéze nových nanografénov so schopnosťou vyžarovať svetlo. Ide o organické látky s vyššou molekulovou hmotnosťou, ktorých fyzikálno-chemické vlastnosti by chceli v budúcnosti využiť napríklad v mikroskopii alebo v zobrazovacích metódach.“
Príležitosť si jednoznačne vychutnala. “Japonsko je zaujímavá krajina a ja som vďačná za túto možnosť, ktorá sa mi naskytla. Veda v Japonsku je na úplne inej úrovni, ako je na Slovensku, alebo ako si to my vieme predstaviť. Majú dostatok financií a veľkú podporu od vlády. Bolo pre mňa cťou môcť robiť vedu na takej svetovej úrovni. Naučila som sa tam veľa odborných vecí, ale aj množstvo o sebe a svojich hraniciach.“
Článok pokračuje pod reklamou
Viktória prešla v živote množstvom skúšok. “Som veľmi pracovitý a svedomitý človek, snažím sa všetko, čo robím, robiť najlepšie, ako viem. Som zodpovedná. Som vďačná za to, kam som sa doposiaľ dostala. Stálo ma to veľa úsilia, práce a sebazaprenia."
Za svojim úspechom však nevidí len seba. “Mám veľké šťastie v živote, nakoľko mám po svojom boku partnera, ktorý ma podporuje, inšpiruje a verí vo mňa v chvíľach, keď si sama neverím. A tiež mám rodinu, ktorá ma vždy podporovala v mojich rozhodnutiach. Veľkú zásluhu na tom, kam som sa v živote dostala a kam sa posúvam, má jednoznačne môj partner a moja mama."
Skrz svoju prácu chce byť prínosom pre spoločnosť. “Baví ma učiť sa nové veci a vzdelávať sa v rôznych oblastiach. Vždy sa snažím žiť a pracovať tak, aby som svojou prácou prispela k svetu, v ktorom žijeme."
“Ako veľké negatívum však vidím, a to hlavne na Slovensku, že sa veda vôbec nepodporuje. Často jej ľudia možno úplne ani nerozumejú, a preto si myslia, že nie je až taká podstatná,“ vyjadrila sa.
“V Rimavskej Sobote som vyrastala a stále tam mám svoju rodinu. Rada sa tam vraciam, ale, žiaľ, kvôli pracovným a študijným povinnostiam je týchto návštev čoraz menej."
Ľudia Viktóriu považujú za Košičanku, pretože žije v Košiciach. Ona ich však upozorňuje na to, že pochádza z Rimavskej Soboty. “Považujem sa za hrdú Soboťanku a vždy ňou aj budem. To si neodpustím – veci treba dať na správnu mieru!"
“Páči sa mi v Sobote trošku pomalší spôsob života, všetko je blízko, vzdialenosti nie sú také veľké, ľudia majú viac času a tempo nie je také rýchle. Mrzí ma však, že sa v rámci krajiny väčšinou zabúda na tento región, čo sa týka finančnej podpory," povedala.
Chcela by, aby do regiónu prichádzalo viac investorov. “Teším sa, keď sa dozvedám, že sa v Rimavskej modernizuje, keď prichádza nový investor, nakoľko to znamená aj nové pracovné miesta a viac potenciálnych návštevníkov pre mesto.“ Občanov z regiónu považuje za pracovitých a perspektívnych ľudí.
Na otázku, či by sa do regiónu vrátila, odpovedala nasledovne: “Momentálne nie, nakoľko som práve nastúpila na doktorandské štúdium, ktorého štandardná dĺžka sú štyri roky. Po získaní doktorátu by sme s partnerom chceli skúsiť šťastie v zahraničí, ak sa naskytne príležitosť. Obaja sa pohybujeme vo vede a zdravotníctve, a pre našu budúcnosť vidíme väčší potenciál v zahraničí. Zároveň by sme chceli pre našu budúcu spoločnú rodinu zabezpečiť viac možností a vyšší štandard života."
Momentálne sa Viktória sústredí na doktorandské štúdium a tému svojej dizertačnej práce. “V budúcnosti, po ukončení doktorandského štúdia, by som chcela prepojiť vedu a výskum s priemyslom, a s odbornými vedomosťami, ktoré mám a ktoré získam po ukončení doktorátu, by som chcela následne pracovať na vývoji nových liečiv."
Háziková má niekoľko väčších i menších prianí. Šťastie si predstavuje v zdraví a praje si byť obklopená ľuďmi, ktorí ju majú radi a ktorým môže dôverovať. Čo sa týka odborného hľadiska, chcela by sa naďalej vzdelávať a rozvíjať v profesijnej sfére.
NENECHAJTE SI UJSŤ
