Koncom 19. storočia boli v Rimavskej Sobote dislokovaní delostrelci a ako všetci vojaci museli skladať po absolvovaní základného výcviku slávnostnú prísahu. Jedna z takýchto prísah sa uskutočnila v roku 1893 akurát v deň dušičiek a tak máme možnosť nahliadnuť, ako tento slávnostný akt v minulosti prebiehal.
Článok pokračuje pod reklamou
Dňa 1. novembra 1893 sa všetci dôstojníci vrátane mužstva slávnostne vyobliekali a pred obedom usporiadane vpochodovali na Hlavné námestie. Prvej batérii velil nadporučík Kristyn, druhej batérii velil nadporučík Németh a tretej batérii velil kadet Schwara. Na Hlavnom námestí sa k týmto nastúpeným batériám pripojil aj vojenský oddiel zo žrebčína na Sobôtke.
Pred vchodom do rímsko-katolíckeho kostola bolo umiestnené delo, ktoré bolo vyzdobené vencom upleteným z dubových ratolestí. Okolo tohto dela stála čestná stráž zložená z piatich vojakov, ktorí delo obkolesovali s vytasenými šabľami.
Dôstojnícky zbor delostrelcov a tiež zo žrebčína sa sústredil na vchode do kostola. Plukovník Rosenauer si vypočul hlásenia veliteľov a vykonal prehliadku nastúpeného vojska. Následne plukovník Rosenauer v sprievode s ostatnými dôstojníkmi vstúpil do kostola, kde pri tejto príležitosti celebroval omšu farár Bálint Mészáros.
Po skončení omše vojaci okolo vyzdobeného dela nastúpili do štvorcového tvaru. Priamo k delu sa postavil plukovník Rosenauer a nemeckým jazykom sa prihovoril k nastúpeným vojakom: „Vojaci! Vy, po tejto svätej omši budete skladať prísahu pre Jeho veličenstvo, najvyššiemu veliteľovi, že budete verní a poslušní. Všetci z Vás boli dostatočne uzrozumení o význame vojenskej prísahy. Svojou prísahou slávnostne sľúbite, že vojenské povinnosti, ktoré sú obsiahnuté v prísahe, budete za každých okolností verne a čestne plniť. Upozorňujem Vás nato, že ako vojaci a aj ako občania, aby ste vždy mali na zreteli povinnosti ku ktorým Vás viaže prísaha a zo všetkých síl ju dodržujte či už v dobe mieru alebo vojny, aby z Vás boli udatní a hrdinní vojaci, ktorým je dodržanie prísahy dôležitejšie ako ich vlastný život.“
Po tejto reči mal v maďarskom jazyku prejav nadporučík Ján Németh a potom v slovenskom jazyku nadporučík Jozef Bauer. Po prejavoch nasledoval samostatný akt slávnostnej prísahy.
Najskôr k delu pristúpili s odkrytými hlavami vojaci nemeckej národnosti. Na zdvihnutej pravej ruke mali vztýčené dva prsty a ostatné zavreté v päsť. Nadporučík Rudolf Kristyn in predriekal text prísahy, ktorí vojaci po ňom opakovali. Po zložení prísahy ich miesto zaujali vojaci maďarskej národnosti, ktorým text predriekal nadporučík Németh a za nimi nasledovali vojaci slovenskej národnosti, text im predriekal nadporučík Bauer.
Po zložení slávnostnej prísahy v strede Hlavného námestia zastal plukovník Rosenauer zo svojim štábom a pred ním za zvuku vojenskej trúby defilovali vojaci.
Na vojenskú prísahu sa vždy tešili obyvatelia mesta, ktorí túto udalosť, každoročne sa opakujúcu, hojne navštevovali a poskytovala im rozptýlenie od každodenného života. V tom roku 1893 si obyvatelia mesta užili dosť toho rozptýlenia, lebo vojaci po prísahe dostali vychádzky. Nuž a keď povymetali všetky krčmy, tak im s pribúdajúcou hladinou alkoholu začali vyskakovať šable z pošiev. Na nedostatok práce sa v ten večer nemohli sťažovať lekári v nemocnici a ani vojenský lekár. Plukovník Rosenauer udeľoval tresty a pár vojakov okúsilo cely väzenia a na dlhší čas mali všetci vojaci zarazené vychádzky.
Na ten podvečer sviatku Všetkých svätých sa v Rimavskej Sobote ešte dlho spomínalo.
Autor: Vladimír Gondáš
Zdroje:
Gömör – Kishont zo dňa 2.11.1893
Gömör – Kishont zo dňa 9.11.1893
NENECHAJTE SI UJSŤ
