Bol začiatok roku 1894 a v našom okolí ešte stále boli miesta, ktoré neboli napojené na železničnú dopravu. Na jej absenciu veľmi doplácal veľkostatkár a továrnik, barón Alojz Dragano Baratta. Do portfólia jeho výrobkov patril okrem iného aj stavebný materiál ako tehly či strešná krytina. Vlastnil prevádzku v Poltári, ktorá bola prakticky odrezaná od sveta, doprava bola možná len za pomoci povozov. Bola to zdĺhavá procedúra a konkurencia, samozrejme, nespala, preto potreboval mať súrne prístup k železnici.
Snažil sa vybaviť výstavbu železničného spojenia na trase Lučenec – Poltár – Rimavská Sobota a dokonca bol ochotný úsek Lučenec – Poltár zaplatiť z vlastných zdrojov. Chodil za županom, podžupanom, starostom Lučeneca, veľkými či malými podnikateľmi v Novohradskej župe. Pýtal si pomoc a podporu, ale všade nachádzal len zavreté dvere, nezáujem a dokonca aj výsmech. Chceli ho čo najviac zosmiešniť a znechutiť. Barón Baratta sa pri jednom stretnutí so svojim priateľom, veľkostatkárom Ladislavom Szabóm z Hodejova, posťažoval na tieto okolnosti.
Ladislav Szabó našiel riešenie a dohodol mu stretnutie s jedným so svojich priateľov, poslancom Uhorského snemu Gejzom Kubínyim. Stretnutie prebehlo a Gejza Kubínyi, známy ako lokálpatriot Gemersko-malohontskej župy, si dal vypracovať správu. Trasa Lučenec – Poltár – Rimavská Sobota bola vylúčená, náklady dosahovali výšku dvoch miliónov forintov a celý podnik by bol býval stratový. Do úvahy pripadali dve možnosti a to postavenie úsekov Lučenec – Poltár – Hrnčiarske Zalužany alebo Rimavská Sobota – Zelené, dnes mestská časť Poltára. Gejza Kubínyi podnikol kroky, aby sa pripravovali plány pre úsek Rimavská Sobota – Zelené.
Bolo mu úplne jasné, že týmto by pomohol remeselníkom a obchodníkom z Hrnčiarskych Zalužian, Oždian, Sušian, Hrnčiarskej Vsi a ďalších okolitých obcí. Táto trať by zároveň podnietila podnikateľský rozvoj Rimavskej Soboty. Kubínyi veril, že budúca veľkosť mesta závisí práve od tejto trasy. Svojim spôsobom mal pravdu, všetky výrobky pochádzajúce z tovární baróna Barattu, by prechádzali cez Rimavskú Sobotu, ktorá by sa stala významným prekladiskom a taktiež by tadiaľto prichádzali hrnčiarske výrobky zo spomenutých gemerských obcí.
V Hrnčiarskych Zalužanoch sa uskutočnila konferencia, ktorej sa zúčastnili všetky dotknuté obce vrátane Rimavskej Soboty. Za predpokladu, že sa bude stavať len úsek Rimavská Sobota – Zelené, ponúkla spoločnosť Kubinka a Pock 10.000 forintov a barón Baratta pridával ďalších 50.000 forintov. Gejza Kubínyi žiadal od mesta Rimavská Sobota príspevok vo výške 20.000 forintov. To však už v meste Lučenec začali biť na poplach, plne si uvedomovali, že čo by to pre ich mesto znamenalo, pokiaľ by stavebný materiál od baróna Barattu prúdil cez Rimavskú Sobotu. Do boja proti Gejzovi Kubínyimu vrhli celý aparát. Gejza Kubínyi svoju úlohu dotiahol do konca a čakalo sa na rozhodnutie mesta Rimavská Sobota, či sa rozhodne túto trať finančne podporiť.
Dnes je už známe, že Rimavská Sobota svoju šancu nevyužila, mesto Lučenec ju predbehlo. Na trase Lučenec – Poltár prešiel prvý vlak 24.11.1901. Trasa Rimavská Sobota – Poltár bola daná do užívania 23.11.1913.
Bola to rozhodne škoda, lebo v Rimavskej Sobote disponovali vyjadrením baróna Alojza Barattu, že bude výhradne používať vlakové spojenie Zelené – Rimavská Sobota, lenže do nekonečna nemohol čakať ani on.
Autor: Vladimír Gondáš
Zdroje: Gömör zo dňa 28.1.1894
