Udalosti 21. augusta 1968 sú jednou z najdôležitejších, najtragickejších a najformatívnejších udalostí našich dejín. Sen o slobode nám vzali okupačné vojská Varšavskej zmluvy pod vedením ZSSR.
V časoch, keď sa táto udalosť relativizuje a skresľuje podporcami diktátorským režimov je na mieste si silou umenia pripomenúť, čo sa dialo a aký to malo dopad na našu spoločnosť.
Vybrali sme desať filmov, ktoré sa tejto téme venujú (ale napr. filmy o Janovi Palachovi sú zámerne vynechané). Nejde o žiadny kvalitatívny rebríček, ale o tipy na rôzne pohľady na túto udalosť. Každý z nich je nejakým spôsobom výnimočný a mali by ste ho vidieť.
Alexander Dubček. Charizmatický štátnik, ktorý vzbudzoval v ľuďoch nádej, že začnú konečne slobodne dýchať. Pražskú jar v rozpuku zastavil vpád vojsk Varšavskej zmluvy. A členovia vlády boli presunutí do ZSSR na vyjednanie podmienok a legitimizáciu agresie.
Článok pokračuje pod reklamou
Nenechajte sa zmiasť názvom. Nejde o žiadny nudný životopis Alexandra Dubčeka, ale kvalitatívne veľmi slušný politický thriller z temného obdobia našej histórie. O živote ikony sociálnych demokratov sa ale samozrejme tiež niečo dozviete. Nepríjemné vyjednávanie je totiž prezentované skrz Dubčekove spomienky. Základom je ale stále boj o slobodu, ktorý sme na vyše dve dekády prehrali.
Výsledný počin pôsobí vinou absencie rozpočtu trochu televízne, no svoju myšlienku dokážu autori predať viac než adekvátne.
Prvý film nášho výberu, ktorý sa pozerá na okupáciu z cudzieho prostredia. Britský televízny projekt je veľmi podobný vyššie spomenutému Dubčekovi. Pravdepodobne poslúžil našim tvorcom ako referencia. Rozdiel je, že tentoraz ide o príbeh vyrozprávaný z pohľadu Zdeňka Mlynáře, tajomníka ÚVKSČ.
Ide o relatívne zaujímavo štruktúrovaný film. Začína ako dokument, aby sa neskôr zmenil na čisto hranú záležitosť. Keďže ide o televízny projekt, tvorcovia nemali dosť veľký rozpočet, tak museli zapojiť kreativitu. Takmer celý film sa odohráva v interiéroch a je založený na dialógoch. Niekedy tak pripomína až divadelnú hru. Občasná dokumentárna pasáž z ulíc alebo celok s tankami sú o to pôsobivejšie.
Základom je ale téma a informačná hodnota. A tie sú obe veľké. Navyše tu uvidíte Juliana Glovera (záporáka z Indiana Jonesa a poslednej krížovej výpravy) ako Alexandra Dubčeka. A ten keď film videl, tak ho pochválil za jeho autenticitu.
Ďalší pohľad spoza Železnej opony. A na rozdiel od predchádzajúcich počinov sa presúvame do inej ligy. Pohľad na Pražskú Jar a následné zmarenie nádejí tu totiž môžete vidieť vo veľkofilmovom Hollywoodskom balení.
Neznesiteľná ľahkosť bytia sa odohráva počas obdobia pokusu o nastolenie socializmu s ľudskou tvárou. Ide o milostný príbeh sukničkára Tomáša (Daniel Day Lewis), ktorý sa aj napriek svojim zásadám ožení. Bude však musieť čoskoro riešiť väčšie problémy, než svoje pletky.
Adaptácia Milana Kunderu nemala úplne kladné prijatie, pretože Philipa Kaufmana (Invázia Lupičov tiel) viac zaujímal sex než spoločenský presah Kunderovho diela. Na druhej strane máte jedinečnú možnosť vidieť veľké herecké mená ako Juliette Binoche (Anglický pacient) alebo držiteľa troch Oscarov Daniela Day Lewisa (Posledný mohýkán) elegantne zakomponovaných do archívnych záberov z okupácie.
Krásny príklad projektu, ktorý je vynikajúcim filmom (oscarové nominácie za adaptovaný scenár a kameru) aj napriek tomu, že nedosahuje výnimočných kvalít predlohy.
A poďme sa na chvíľku presunúť k dokumentárnej tvorbe. O okupácii je materiálov viac než dosť, tak sa pozrieme na niečo netradičnejšie. Bývalý vojak Varšavskej zmluvy sa po 55 rokoch vracia do Prahy, kde stretáva muža, ktorý protestoval proti okupácii v roku 1968.
Po obsahovej a tematickej stránke mimoriadne zaujímavý dokumentárny kúsok. Pohľadov zo strany okupantov existuje totiž minimum. Tvorcovia vedia, čo chcú povedať a film obsahuje niekoľko veľmi podnetných myšlienok o zneužívaní ľudí diktátorskými režimami. Väčšina členov okupačného vojska totiž iba vykonávala svoju prácu a plnilo rozkazy. Vôbec netušili prečo boli prevelení a dokonca ani netušili kam. Toto je príbeh jedného z nich.
Koniec s presahom do súčasnosti bude pre mnohých poburujúci, no iba efektne podčiarkuje svoju myšlienku.
Článok pokračuje pod reklamou
Lekár a politik František Kriegel bol 21. augusta 1968 v noci spoločne s hlavnými predstaviteľmi KSČ zatknutý a unesený. Bol jediným československým politikom, ktorý sa v zajatí aj pod hrozbou likvidácie nepodpísal pod dokument, ktorý znamenal súhlas s okupáciou Československa.
Silný film venujúci sa silnej osobnosti. Príbeh doktora Kriegla ukazuje, že aj v tých najťažších časoch vieme ukázať odvahu a neskloniť sa pred diabolskou mocnosťou. Podobne ako pri Dubčekovi sa viac než na život titulnej postavy sústredí na jej úlohu pri okupácii. A ide o jeden z najpodnetnejších príbehov spojených s touto udalosťou.
Na naše pomery veľmi kvalitný kúsok je poslednou úlohou predčasne zosnulého Dana Heribana (stvárnil Alexandra Dubčeka).
Pelíšky asi netreba predstavovať, že?
Jeden z najpopulárnejších českých filmov histórie nemá okupáciu za svoju hlavnú tému. Jej krátke zobrazenie a dopad na hlavné postavy z neho však aj tak robia jeden z referenčných titulov o týchto udalostiach.
Nevravte, že keď Jiří Kodet začne hrať na klavíri českú hymnu a tiene lietadiel prechádzajú detskou izbou, nemali ste zimomriavky a slzy na krajíčku. Úžasný film plný legendárnych scén, nezabudnuteľných hereckých výkonov a referencií na skazonosný režim.
A ideme späť do zahraničia. Adaptácia rovnomennej knihy Artura Londona, jedného z protagonistov vykonštruovaného procesu so "spikleneckým centrom" R. Slánského v r. 1952. London pôsobil pred zatknutím ako námestník ministra zahraničia a vo svojom diele poukazuje na zverstvá svojej strany.
Okupácia Československa tvorí v tejto francúzsko-talianskej koprodukcii iba akúsi myšlienkovú bodku nad tým, že komunistickému režimu sa nedá veriť a každý prísľub lepšieho sa mení na tragédiu.
Tento pohľad je o to hodnotnejší, že renomovaný režisér Costa-Gavras (Z) je rovnako ako autor predlohy presvedčený ľavičiar. A okrem toho mimoriadne talentovaný filmár. Zrada komunistov na svojich podporovateľoch je tým pádom zobrazená s veľkou dávkou úprimného sklamania, ale aj ideologického odstupu.
Nie úplne krátku stopáž tak dokáže držať diváka v nepríjemnom napätí. V mnohom pomáha originálna formálna stránka a hlavne úžasný herecký výkon Yvesa Montanda (Mzda strachu). Náročný, nepríjemný, no strhujúci a veľmi silný filmový zážitok, pri ktorom veľmi rýchlo prestanete vnímať dobu jeho vzniku.
A teraz niečo odľahčenejšie z našich končín. Tri dievčatá z malého českého mestečka sa pripravujú na maturitu. Ich traja spolužiaci sa ich snažia všemožne zaujať, dievčatá však majú oči len pre troch záhadných cudzincov, ktorí sa v mestečku znenazdajky objavili.
Filip Renč je podivuhodný zjav českej kinematografie. Dokáže doručiť strhujúce zážitky (Requiem pro panenku) rovnako ako nechcene smiešne ambiciózne veľkofilmy (Lída Baarová).
Rebelové našťastie patria medzi jeho vydarenejšie kúsky. Rozjuchaný, prefarbičkovaný a optimistický muzikál dostáva ku koncu temnejšie podtóny a vpád vojsk Varšavskej zmluvy dokáže chytiť pod krkom patrične zdrvujúco. A nie iba kvôli tomu, koľko životov dokázala normalizácia nielen zmeniť, ale aj zničiť.
Sympatické herecké výkony, chytľavý soundrack a kvalitné remeslo pomohli k vzniku jedného malého kultu.
Ďalší dokument so zaujímavým pohľadom na danú tému.
Tento projekt má totiž v rukách eso. A tým sú do premiéry nevidené zábery. K režisérovi a zároveň zberateľovi domácich archívov sa zhodou okolností dostali profesionálne natočené kotúče, na ktoré padal prach takmer 50 rokov.
Nepovie sa v podstate nič nové, no každá jedna nová výpoveď má adekvátnu silu a vytvára (aj pre témou nepoznamenané mladšie ročníky) ďalší kúsok skladačky k tomu, ako tu umierala sloboda. Nepozrieme sa iba do Prahy, ale aj Plzne, Košíc, dokonca aj na hranice alebo nemocníc.
Staršie ročníky si pripomenú (a uvidia nové zábery) a tie mladšie sa niečo dozvedia. Posolstvo a historický dopad sú nestarnúce. A aj keď má film svoje chyby, dajú sa s ohľadom na tému odpustiť.
Najreferenčnejší a najveľkolepejší je najnovší kúsok z nášho výberu.
Vlny mapujú prácu novinárov z rozhlasu, ktorí prostredníctvom mikrofónu menia spoločnosť. Ich boj s cenzúrou, agentmi ŠTB a vlastnou cťou dostane najtvrdšiu skúšku pri informovaní o vpáde okupačných vojsk.
Jiří Mádl už predtým predviedol, že nie je iba sympatickým hercom, ale aj zručným režisérom. Ale až vo Vlnách dosiahol svojho triumfu. Testuje možnosti kvalít tuzemskej komerčnej kinematografie a výsledkom je strhujúci zážitok s nepríjemným presahom do súčasného sveta.
Príbeh o potrebe slobodných médií sa zmení po príchode tankov na parádny politický thriller so silným emotívnym dopadom. Obrovský hit a jeden z najlepších domácich porevolučných filmov.
Filmové spracovanie týchto udalostí to dotiahlo dokonca až k Oscarovi za najlepší krátkometrážny dokument. Tento mimoriadne pôsobivý a emočne intenzávny strihák existuje vo viacerých verziách. Od 13 až po 20 minútovú. Mapuje dejiny Československa od roku 1918 až po rok 1968.
Ide do značnej miery o experimentálny film, no vďaka krátkej dĺžke ho zvládnete aj keď fandíte skôr tradičnejším kinematografickým formám.
Na tému augusta 1968 samozrejme existuje omnoho viac filmov. Od Vieweghovej adaptácie Báječných let pod psa cez epizódu série Dvacáte století pod názvom Musíme sa dohodnúť, až po množstvo kvalitných dokumentov. Dajte nám v diskusii vedieť, ktoré preferujete vy.
Text pripravil redaktor Kinema.sk Peter Pavlík,
Ilustračné foto hlavičky: Fotka © Dawson Films
NENECHAJTE SI UJSŤ
