
Redakcia Rimava.sk pripravuje sériu článkov, v ktorých sa bližšie pozrieme na každodenný život v Rimavskej Sobote. Zaujíma nás, ako sa žije v jednotlivých mestských častiach, čo trápi ich obyvateľov a aké podmienky ponúkajú rôzne časti mesta pre bývanie, prácu či trávenie voľného času. Tentoraz prinášame reportáž z mestskej časti Nižná Pokoradz, ktorá sa nachádza niekoľko kilometrov od centra mesta.
Článok pokračuje pod reklamou
Na našu výzvu, aby ste nám napísali, ako sa žije v Rimavskej Sobote, sa e-mailom ozval čitateľ, ktorý si neprial byť menovaný. Žiaľ, o Nižnej Pokoradzi nemal príliš milé slová: napísal nám, že mestská časť je „zabudnutá v stredoveku. Bez kanalizácie, bez plynu. Chodníky v pôvodnom stave od 80-tych rokov. Neviditeľní aktiváci na hornom konci a výbor mestskej časti ako Columbova žena.“
Nechválil ani komunikáciu s mestom. Písal o neustálom boji s Technickými službami mesta, aby kontajner pri jarnom upratovaní dali aj na horný koniec, hoci v rozpise tam vždy je. „Platíme nemalé dane za domy a záhrady, poplatky za psov, ale späť sa nevráti nič,“ napísal Miroslav, ktorý sa sťažoval aj na chátrajúci kultúrny dom.

Oveľa pozitívnejšie vidí veci Tomáš Tankó, miestny obyvateľ a člen výboru mestskej časti, s ktorým sme sa stretli počas daždivého počasia.
Ohľadne sťažností na chýbajúci plyn uviedol, že začiatkom deväťdesiatych rokov bol zámer zaviesť plyn, ale zo strany obyvateľov vtedy neexistoval, alebo bol len minimálny záujem. Pri chýbajúcej kanalizácii uznal, že ide o štyridsaťročný problém. Podľa jeho vedomostí je už projekt vypracovaný a existuje zámer, aby Nižná a Vyšná Pokoradz mali spoločnú čističku. Východisko vidí v európskych fondoch, z ktorých by mesto mohlo získať peniaze na tieto projekty. Podobné problémy majú aj ďalšie mestské časti – Bakta, Mojín či Dúžava – uviedol.

K spolupráci s mestom dodal, že s Technickými službami sa im spolupracuje dobre, no uvítal by, keby mesto v minulosti investovalo viac do Nižnej Pokoradze. „Keď sa za tridsať rokov nenašli menšie financie, naraz to dobehnúť by bola už veľká kopa peňazí,“ povedal. Podľa neho by mestská kasa uniesla, keby sa investovalo viac do mestských častí. Ako príklad uviedol miestny kultúrny dom, ktorý by potreboval renováciu. „Predné okná majú staré rámy, ktoré dali do budovy, keď bola postavená,“ poznamenal s tým, že moderné plastové okná by pomohli najmä v zime, keď musia budovu vykurovať.
Výbor mestskej časti nedisponuje veľkou sumou peňazí, ktorú využívajú hlavne na akútne opravy – napríklad na kúpu či opravu kosačky. Z ušetrených prostriedkov v minulosti znížili strop v kultúrnom dome, vymaľovali a vymenili osvetlenie.
Na otázku, aký je každodenný život v Nižnej Pokoradzi, odpovedal s úsmevom: „Kľudný.“ Hoci cez obec vedie cesta druhej triedy, a preto je tu dosť frekventovaná premávka, život je podľa neho pokojný. „Máme výhľad ako nikto iný v meste,“ pochvaľuje si krásne okolie a panorámu Rimavskej Soboty. „V prírode si človek môže vypnúť hlavu,“ uvádza ďalšie pozitívum. „Ja som tu vyrástol, nevedel by som si predstaviť, že by som žil v meste,“ uzatvoril.
Takto sa žije v Nižnej Pokoradzi, budúci týždeň navštívime Mestskú časť Rožňavská, Šibeničný vrch, Sabová a Vinice. Budeme radi, ak nám v komentároch napíšete, ako sa vám býva práve v týchto častiach.





Kontaktovali sme aj Krisztiána Szabóa, ktorý je predsedom výboru mestskej časti Nižná Pokoradz. Aj on vyzdvihol krásne prostredie a blízkosť prírody, no upozornil aj na problémy, ktoré s tým súvisia: „Stále veľa ľudí vytvára nové čierne skládky alebo tie existujúce zásobuje ďalším odpadom. Ťažko si s tým vieme poradiť, najmä pri ceste na Zacharovce. Sledujeme a nahlasujeme prípady, niekedy sa vinníci nájdu, no vo väčšine prípadov odpad zostáva.“
Ako nevýhodu spomenul aj to, že Nižná Pokoradz je úplne odkázaná na mesto, ktoré mestské časti podľa jeho slov vníma ako „nevlastné deti“: „Na jednej strane sú príťažou, na druhej strane sú zdrojom peňazí – keďže mesto získa ročne asi 350-tisíc eur podľa počtu obyvateľov. Z toho však priamo na úpravu mestskej časti pripadá len asi 2 300 eur, čo nestačí na žiadne viditeľné výsledky.“
Možnosti mestského výboru sú podľa neho veľmi obmedzené, disponujú približne čiastkou 1 500 eur, ktorú využívajú na opravy, a zvyšok na menšie kultúrne podujatia: „Tento rok by sme chceli usporiadať trojkultúrny gulášový deň, kde by Slováci, Maďari a Rómovia navarili svoje špeciality a na záver by sme ich spoločne ochutnali.“
Szabó spomenul aj menšie úpravy na kultúrnom dome, podotkol však, že na komplexnú rekonštrukciu by bolo potrebných niekoľko stotisíc eur. „Najpálčivejšia je však obnova chodníkov a výstavba chýbajúceho úseku. Projekt aj rozpočet už máme pripravený, no mesto nezabezpečilo ani len proces povolení a pre nedostatok peňazí s realizáciou ani nepočíta,“ dodal.
Práve z týchto dôvodov si Szabó nemyslí, že by sa mesto Rimavská Sobota staralo o mestskú časť tak ako o centrum. Tento prístup je podľa neho neprimeraný a nedôstojný. Vyzdvihol však aj to, že za posledných päť rokov sa do Nižnej Pokoradze prisťahovalo šesť mladých rodín, ktoré sa napriek všetkému rozhodli investovať do nového domova. „O to viac by bolo dôstojné, keby sme mali predvídateľnejšie financovanie na obnovu verejných priestranstiev,“ uzavrel.
Zdroj foto: Rimava.sk
NENECHAJTE SI UJSŤ