Redakcia Rimava.sk pripravuje sériu článkov, v ktorých sa bližšie pozrieme na každodenný život v Rimavskej Sobote. Zaujíma nás, ako sa žije v jednotlivých mestských častiach, čo trápi ich obyvateľov a aké podmienky ponúkajú rôzne časti mesta pre bývanie, prácu či trávenie voľného času. V rámci nášho seriálu sme tentoraz navštívili mestskú časť Sídlisko Rimava a Malohontská.
O každodenných radostiach aj starostiach nám porozprávala predsedníčka výboru mestskej časti (VMČ) Daniela Köbölová, ktorú miestni poznajú aj pod prezývkou „krabičková teta“.
„V podstate bývam tu už 45 rokov. Môžem porovnávať aj so sídliskom Rimava, kde som žila predtým,“ hovorí Daniela Köbölová. Podľa nej posledné desaťročie prinieslo zmeny, ktoré obyvateľom na pohodu nepridali. „Je tu hlučno kvôli dvojprúdovke. Viacerí si z nej robia pretekársku dráhu. A ďalší problém sú bezdomovci, ktorí sa nám tu v nočných hodinách potulujú a robia neplechu.“
Článok pokračuje pod reklamou
Problémy sa dotkli aj kontajnerových klietok. „Tieto klietky nám pred minulými voľbami, asi v rámci kampane, urobilo mesto. Už sme zažili nájazdy a stálo nás to nemálo peňazí. V činžiaku na Malohontskej 26 sme v jednej chvíli museli uzavrieť dokonca 12. poschodie, lebo tam prespávali bezdomovci,“ spomína Köbölová. Dodáva, že najhoršie je to v zime. „Naháňali sme ich dole schodmi aj s veľkým psom. Vtedy to nebolo veselé a aj nebezpečné. V noci, keď kontrolujem bytovku, veľa razy mi nie je jedno, koho stretnem.“
Medzi negatíva zaraďuje aj nedostatok lavičiek. „Keď mesto asfaltovalo vnútroblok a robilo parkovacie miesta, lavičky zmizli. Doteraz sa nevrátili a chýbajú aj pri detskom ihrisku, lebo matky si musia sadať na plot. Potrebovali by sme aspoň dve nové.“
Sídlisko je podľa predsedníčky rozsiahle. „Začíname od gymnázia Ivana Kraska, patrí nám celé sídlisko Rimava, Športová, až po zelené činžiaky na Malohontskej. Čiže veľká časť a veľa obyvateľov,“ opisuje. V rámci výboru sú rozdelené kompetencie – za Rimavu sú dve úradníčky Janka Oštromová a Janka Mišuráková, za byty pri pošte pán Gálik a Köbölová má na starosti časť Malohontskú. „Doplňujeme sa, hoci sme každý z inej politickej strany. Tu nie je rivalita. Aj poslanci sa zapájajú – mali sme brigádu, kde s nami maľoval Roman Vaľo. Nemám problém, keď niekto nemôže prísť ako naposledy František Auxt, zabezpečil náhradu.“
Spoluprácu si pochvaľuje aj s obyvateľmi. „Viacerí povedali – to majú TSM robiť, prečo my? Ale ja mám slušnú spoluprácu so šéfmi bytoviek. Dá sa dohodnúť. Po krabičkových akciách sa poznáme – veď krabičky šli aj pre osamelých obyvateľov. Takže keď ich oslovím, zapoja sa.“
Tradíciou sa stalo aj decembrové posedenie pre seniorov nad 70 rokov. „Zaviedla som to počas môjho pôsobenia. Všetci si prinesú niečo pod zub, poslanci donesú aj fľašku, rozdáme darčeky. Je to milé, vytvára to komunitu a ľudia to oceňujú,“ vysvetľuje Köbölová.
Ako najväčšiu výhodu spomína dostupnosť. „Je to blízko do mesta, blízko na nákupy.“ Zároveň však dodáva, že sídlisko starne. „Keď som sa sem nasťahovala, v našej bytovke bolo na dvoch poschodiach dvadsať detí. Teraz je v celej bytovke päť. Sú tu väčšinou starší ľudia a poznáme sa medzi sebou. Je to výhoda – ale aj nevýhoda, lebo deti chýbajú a ešte len pocítime, že budú chýbať. Moje tri deti sú v Bratislave, tu pre ne uplatnenie nie je.“
Okrem toho tu podľa nej pretrvávajú problémy s bezpečnosťou. „Nie je to také bezpečné, ako by malo byť. Bezdomovci spávali v hydrantoch, na chodbách, dokonca v kontajnerových klietkach. Policajti prídu, ale veľa nezmôžu. Jedna žena nám už dvakrát rozkopala dvere – a stalo sa to aj cez Vianoce, klietku na smeti, ktorú nám vybudovalo mesto pred poslednými voľbami sme už toľkokrát opravovali, že sme do nej dali isto niekoľko stovák.“
Pani Köbölová sa na rozhovor pripravila a spísala zoznam požiadaviek, ktoré s ňou obyvatelia konzultovali:
„Obyvatelia hovoria, že ich deti by chceli hrať volejbal alebo futbal, ale všade ich vyháňajú. Nie sú športovci, aby chodili na tréningy. Chceli by sa hýbať – a na to by ihrisko bolo ideálne,“ tlmočí požiadavku predsedníčka.
Najostrejšia výčitka smeruje k rozpočtu mesta. „Prečo naša mestská časť nemá v rozpočte nič na asfaltovanie, keď ostatné mestské časti áno? Zabudlo sa na nás?“ odkazujú prostredníctvom zástupkyne obyvatelia.
Na sídlisku Rimava sme sa porozprávali aj s obyvateľkou jedného z najdlhších domov v meste – známeho činžiaka B1.
„Spadla nám tu veľká vetva zo smutnej vŕby, len zázrakom nikoho nezranila. Až po týždni to prišli opáskovať. O strom sa nikto nestará, lístie tam hnie a my sa cítime ako na družstve – samé blato po členky,“ hovorí obyvateľka.
Najväčšou bolesťou sú podľa nej chodníky. „Ja tomu nerozumiem, stále sa v tomto meste asfaltuje a naše chodníky? Sú staré, rozbité, na každom metri je výtlk. Minule som si skoro nos rozbila. Večer sa po sídlisku ani neprechádzam, je tam tma, veľa lámp nesvieti. Kým neboli svetlá na pohyb, nevedela som ani trafiť kľúčom do vchodu,“ opisuje rozhorčene.
Parkovanie je pre ľudí z B1 veľký problém. „Paralelne parkujú žiaci z gymnázia, firemné autá, dodávky… a my, čo tu bývame, nemáme kde odstaviť auto. Keď sa začne školský rok, nedá sa z parkoviska vôbec vyjsť,“ hovorí.
Článok pokračuje pod reklamou
O problémoch so smetiskom dodáva: „My ani nemáme poriadne klietky na kontajnery, ešte tam je stará azbestová strecha. Koše sú rozhádzané, Rómovia sa v nich prehrabávajú a zostáva všade špina.“
Na otázku, či sa aj u nich zdržiavajú bezdomovci, odpovedala bez váhania: „Áno, pravidelne sedia alebo prespávajú na lavičkách medzi naším činžiakom a škôlkou. Pekné, však? Že práve medzi bytovkou plnou rodín a škôlkou, a nikoho to zaujíma.“
Dlho sme sa pýtali, aby sme sa dovzedeli aj na nejaké pozitíva. „Blízkosť mesta je veľká výhoda – nepotrebujeme auto, do centra sa dá prísť pešo. Máme veľa zelene, niektorí obyvatelia si udržiavajú krásne predzáhradky a balkóny, pri Rimave sú kačičky – to je síce pekné, ale neviem, komu to stačí k spokojnosti,“ dodáva.
K článku pridávame aj názory ľudí zo sociálnych sietí, ktorí reagovali na život v sídlisku a Malohontskej:
Tieto komentáre ukazujú, že témy hluku, rýchlosti a bezpečnosti detí zaujímajú aj širšiu komunitu.
Ďakujeme všetkým respondentom za ochotu podeliť sa o svoje skúsenosti a postrehy. Na budúci týždeň pre vás pripravujeme pokračovanie nášho seriálu, tentoraz zo sídliska Západ.
NENECHAJTE SI UJSŤ
