Každoročne si 11. novembra pripomíname Medzinárodný deň vojnových veteránov pietnou spomienkou venovanou všetkým veteránom ozbrojených síl a tým, ktorí položili svoje životy vo vojnových konfliktoch po celom svete. Tento deň nám pripomína odvahu, obetu a cenu slobody, ktorú priniesli generácie vojakov v rôznych obdobiach dejín.
História tohto dňa siaha do roku 1919, keď si svet prvýkrát pripomenul prvé výročie prímeria podpísaného 11. novembra 1918 o 11:00 hodine, ktoré ukončilo prvú svetovú vojnu. Práve preto sa často spomína symbolické spojenie – „jedenásty deň jedenásteho mesiaca o jedenástej hodine“, keď sa zbrane na frontoch konečne odmlčali.
Článok pokračuje pod reklamou
Spočiatku sa tento deň nazýval Deň prímeria a bol zameraný najmä na uctenie padlých z prvej svetovej vojny. V roku 1954 však Spojené štáty americké rozšírili význam tohto dňa na všetkých veteránov bez ohľadu na to, v ktorej vojne slúžili. Odvtedy nesie názov Deň veteránov. Postupne sa jeho význam rozšíril do viacerých krajín sveta a dnes je známy ako Medzinárodný deň vojnových veteránov.
V Spojených štátoch amerických je Deň veteránov významným štátnym sviatkom. Počas dňa sa konajú vojenské prehliadky, pietne ceremoniály, kladenie vencov pri pamätníkoch padlých a tichá spomienka na cintorínoch. Prezident tradične položí veniec k Hrobu neznámeho vojaka, čím vzdáva poctu všetkým, ktorí obetovali svoje životy v službe vlasti. Tento deň je zároveň príležitosťou poďakovať sa žijúcim veteránom za ich službu a obetu.
Aj Slovenská republika si 11. november pripomína dôstojne, pietnymi spomienkami, kladením vencov, vojenskými poctami a osvetovými podujatiami. V mestách sa uskutočňujú ceremoniály pred pamätníkmi obetí vojen a minúta ticha je symbolom úcty všetkým, ktorí bojovali za mier.
Medzinárodný deň veteránov je v mnohých krajinách známy aj ako Deň červených makov. Symbol červeného maku vznikol po prvej svetovej vojne, keď sa na zničených poliach Flámska (v dnešnom Belgicku) po bojoch opäť začali objavovať tieto kvety. Ich krása kontrastovala s hrôzami vojny a stali sa symbolom života, nádeje a spomienky na padlých.
Inšpiráciou bol aj známy vojnový básnik John McCrae, ktorý napísal báseň In Flanders Fields (v preklade Na flámskych poliach“). V nej opisuje maky rastúce medzi radmi krížov na hroboch padlých vojakov. Práve táto báseň sa stala základom pre prijatie červeného maku ako celosvetového symbolu úcty a spomienky.
Dnes si ľudia na pripomienku tohto dňa často pripínajú červený mak na odev ako gesto, ktoré vyjadruje vďaku a úctu všetkým, ktorí slúžili a padli za slobodu. Červený mak ako symbol spomienky nám pripomína, že sloboda, ktorú dnes máme, vznikla vďaka obetám tých, ktorí sa nebáli postaviť za spravodlivosť a mier.
Zdroj titulnej ilustrácie: envato.com
NENECHAJTE SI UJSŤ
