Jedenásty november je dňom, keď si svet pripomína obete vojnových konfliktov a vzdáva úctu tým, ktorí prežili hrôzy bojísk. Deň vojnových veteránov má svoje miesto aj v histórii Gemer-Malohontu. Na fronty odchádzali muži z Rimavskej Soboty, Tisovca, Ratkovej i ďalších obcí. Niektorí sa vrátili, iní zostali pochovaní ďaleko od domova. Ich príbehy nám pripomínajú, že za veľkými historickými udalosťami sa skrývajú konkrétne ľudské osudy.
Skúšobná doba — zostávajú 3 dni.
Prehrajte si audio verziu článku
Jedenásteho novembra 1918 sa skončili boje prvej svetovej vojny. Prímerie medzi Nemeckom a spojencami, podpísané vo francúzskom Compiègne, vstúpilo do platnosti o jedenástej hodine dopoludnia. Po viac ako štyroch rokoch bojov konečne utíchli zbrane. Vojna, ktorá zasiahla veľkú časť sveta, zanechala milióny mŕtvych, zranených, vdov a sirôt.
Od tejto udalosti uplynulo 108 rokov. Jedenásty november sa postupne stal medzinárodným symbolom úcty k vojnovým veteránom a obetiam ozbrojených konfliktov. Pripomíname si nielen vojakov prvej svetovej vojny, ale aj účastníkov ďalších vojnových konfliktov, protifašistického odboja a novodobých vojenských operácií.
Článok pokračuje pod reklamou
Vojna zasiahla aj Gemer-Malohont
Prvá svetová vojna neobišla ani Rimavskú Sobotu a okolité obce. Hoci sa priamo v meste nebojovalo, jej dôsledky pocítila prakticky každá rodina. Muži odchádzali na front, ženy zostávali samy s deťmi a hospodárstvami. Domov prichádzali správy o zranených, nezvestných a padlých.
Gemersko-malohontské múzeum uchováva množstvo dokladov o tomto období. Medzi nimi sú fotografie vojakov, vojenské vyznamenania, osobné predmety aj denníky, ktoré približujú každodenný život ľudí počas vojny.
Jedným z nich bol Géza Haynik, novinár miestnych novín Gömör-Kishont a niekdajší pracovník Gemerského múzea. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády sa dostal do ruského zajatia. Svoje zážitky z rokov 1916 až 1917 zaznamenával ceruzkou do troch zošitov.
Jeho denník približuje život vojnového zajatca v Nižnom Novgorode. Nie veľké vojenské stratégie, ale každodennú realitu človeka, ktorý sa ocitol tisíce kilometrov od domova. Gemersko-malohontské múzeum vydalo jeho zápisky v roku 2021 v slovensko-maďarskej publikácii.
Zachoval sa aj príbeh advokáta Danisa z Ratkovej, ktorý narukoval ako 35-ročný. Na haličskom fronte sa dostal do ruského zajatia, kde ochorel na maláriu. Choroba mu spôsobila trvalé zdravotné následky. Napriek tomu patril medzi tých šťastnejších, ktorí sa po rokoch dokázali vrátiť domov.
Iní také šťastie nemali. Mnohí vojaci z Gemer-Malohontu zomreli na bojiskách alebo v nemocniciach ďaleko od svojich rodín. Ich blízki sa často dozvedeli o smrti syna, manžela či brata iba z úradného oznámenia alebo vojenskej pohľadnice.
Pamätníky, ktoré rozprávajú príbehy
Spomienky na vojnové udalosti zostali zachované aj vo verejnom priestore regiónu.
Na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote stojí pamätník vojakom padlým v prvej svetovej vojne. Jeho autorom je miestny výtvarník Jenő Mátrai-Makovits. Slávnostne ho odhalili v roku 1942, v čase, keď mesto po Viedenskej arbitráži patrilo Maďarsku.
Aj samotný pamätník odráža zložité dejiny nášho regiónu. V priebehu desaťročí sa menili jeho nápisy i symboly, no jeho základné posolstvo zostalo – pripomínať ľudí, ktorí vo vojne prišli o život.
Významným pietnym miestom je tiež evanjelický cintorín v Tisovci. Nachádzajú sa na ňom hroby československých a rumunských vojakov, ktorí padli počas bojov o Slovensko v roku 1919, teda už po skončení prvej svetovej vojny.
V jednotlivých hroboch odpočíva trinásť vojakov a v spoločnom hrobe ďalších trinásť neznámych. Ich hroby boli obnovené a v júli 2020 sa tu uskutočnil pietny akt. Aj toto miesto pripomína, že koniec svetovej vojny neznamenal okamžitý koniec ozbrojených konfliktov v našom priestore.
Rimavská Sobota mala aj veteránov druhej svetovej vojny
K významným osobnostiam vojnových dejín regiónu patril Ladislav Sládek, známy aj pod menom Saša Saldík. Bol priamym účastníkom oslobodzovacích bojov počas druhej svetovej vojny a patril medzi posledných žijúcich pamätníkov týchto udalostí na Slovensku.
Narodil sa v roku 1928 a neskôr žil v Rimavskej Sobote. Za svoju činnosť a celoživotný prínos získal v roku 2021 Cenu mesta Rimavská Sobota.
Zomrel 29. januára 2022, krátko pred svojimi 94. narodeninami. Posledná rozlúčka sa uskutočnila s vojenskými poctami.
Jeho život pripomína generáciu, ktorá zažila vojnu ešte vo veľmi mladom veku. Generáciu, ktorej osobné svedectvá postupne odchádzajú spolu s poslednými pamätníkmi.
Prečo je symbolom červený mak?
Svetovým symbolom Dňa vojnových veteránov sa stal červený vlčí mak. Jeho význam súvisí s bojiskami vo Flámsku, kde po krvavých bitkách prvej svetovej vojny vyrastali červené maky na rozrytej pôde.
Kanadský vojenský lekár John McCrae, ktorý počas vojny ošetroval ranených, zachytil tento obraz v básni In Flanders Fields (Na flámskych poliach). Práve ona prispela k tomu, že sa červený mak stal symbolom spomienky na padlých.
Dodnes si ho ľudia v mnohých krajinách pripínajú na oblečenie ako prejav úcty a vďaky.
Červený mak však nie je oslavou vojny. Je pripomienkou jej ceny. Za každým vojenským konfliktom zostávajú ľudia, ktorí sa nevrátili, rodiny, ktoré stratili svojich blízkych, a veteráni, ktorí si následky bojov nesú po celý život.
Nezabúdajme ani na tých, ktorí sa vrátili
Deň vojnových veteránov nie je iba spomienkou na padlých. Patrí aj tým, ktorí sa z vojny vrátili, no ich život už nikdy nebol rovnaký.
Vojnoví veteráni často zápasili so zraneniami, chorobami a psychickými následkami prežitých udalostí. Mnohí sa museli znovu naučiť žiť v spoločnosti, ktorá sa počas ich neprítomnosti zmenila.
Úcta patrí aj novodobým veteránom, ktorí pôsobili v zahraničných vojenských operáciách a mierových misiách. Ich skúsenosti pripomínajú, že vojna nie je iba záležitosťou vzdialenej minulosti.
Dnes, 11. novembra, si preto pripomíname nielen historický dátum, ale predovšetkým ľudské osudy. Aj v Gemer-Malohonte sú rodiny, ktoré dodnes uchovávajú fotografie predkov vo vojenských uniformách, staré listy z frontu či spomienky na tých, ktorí sa nikdy nevrátili.
Možno práve tieto rodinné príbehy sú tým najcennejším, čo nám po vojnových generáciách zostalo. Pripomínajú, že mier, v ktorom žijeme, nie je samozrejmosťou.
A že na ľudí, ktorí poznali skutočnú cenu vojny, by sme nemali zabúdať.
Zdroj titulnej foto: Wikipédia
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Deň vojnových veteránov: Aj Gemer má svojich hrdinov
- Prišla vám pokuta 150 eur? Pozor, môže ísť o podvod!
- Voľné pracovné miesta v okrese Rimavská Sobota
- Poslanci schválili voľno na 17. november. Rozhodne Šimko
- Potravinové púšte: Keď je aj nákup chleba problém
- Slnečné pozemky nad hvezdárňou: blízko neba
