„Niekedy niečo začína a niečo končí,“ hovorí Ludovít Polák, muž, ktorého celý život sprevádza rýchlosť. Roky jazdil rally preteky a v triedach A7 a N1 získal až tri tituly majstra Slovenska. „Bolo to obdobie plné rýchlosti a adrenalínu. Cestami aj necestami. Krásna časť môjho života,“ zaspomínal pre Rimava.sk tento aktívny šesťdesiatnik
Keď tento svet automobilov opustil, nemal pocit, že je koniec. „Môj športový život sa neskončil, len dostal nové dimenzie,“ dodáva. A tie prišli rýchlo. Po rally prešiel na beh. „Absolvoval som Pražský maratón aj kopec polmaratónov – Košice, Bratislavu, Rajecký, Michalovský…“ spomína.
Článok pokračuje pod reklamou
Lenže telo si povedalo svoje. V rokoch 2019 a 2021 nasledovali dve operácie bedrových kĺbov. „U doktora Lásku mladšieho. Spravil to výborne. Kĺby fungujú na sto percent,“ hovorí s úľavou. Po operáciách prišla rehabilitácia, a s ňou odporúčanie: rýchla chôdza. „Ale poznáte to… Športová krv mi nedala spať,“ hovorí. A práve tu zohrala veľkú rolu jeho manželka.
„Manželka, ktorá to celé intenzívne prežívala so mnou, objavila na internete nordic walking. Prihlásila ma na kurz u Lucie Okoličányovej. A nie raz – trikrát!“ smeje sa. A potom to prišlo Prvé preteky? „Riadny šok!“ priznáva. „Nestíhal som – ani rýchlosťou, ani technikou, ani prácou s paličkami. Ale som srdcom pretekár, tak som si povedal, že to nevzdám.“
Ľudovít dnes hovorí, že nordic walking sa stal jeho vášňou. „Možno aj závislosťou,“ dodáva s úsmevom. Mesačne nachodí 160–180 kilometrov rôznej intenzity. „K tomu 2–3 krát fitko, trocha jogy, bicykel,“ menuje.
A všetka tá drina priniesla aj výsledky. Severská chôdza priviedla pána Poláka až na medzinárodné stupne víťazov. „Po titule majstra Európy v talianskom Tirane sa mi podarilo vyhrať aj Česko-moravský pohár. Stal som sa majstrom Česka,“ hovorí hrdo.
Následne sa mu v Maroku podarilo získať 2. miesto. „A teraz je ešte jeden pretek v Uruguaji. Tam však z pochopiteľných dôvodov neštartujem,“ vysvetľuje. Aj bez toho bude jeho celkové hodnotenie brilantné. „Ak sa nič nestane, obsadím prvé miesto na 10 km v kategórii 65+. To je pre mňa veľká vec.“
Čo mu tento šport priniesol? „Pohyb. Dobré pocity. Spoznávame s manželkou krásne miesta,“ opisuje.
„Komunita ľudí je úžasná – Česi, Poliaci, Ukrajinci, Francúzi… stále je o čom hovoriť.“ Jeho život sa spomalil, no zároveň zrýchlil – v inom rytme, s paličkami. „Niekedy som sa snažil jazdiť rýchlo v autách. Teraz chodím rýchlo s paličkami. Ale pre mňa je to jedno. Keď ma odštartujú, idem čo najrýchlejšie,“ hovorí s iskrou v očiach.
Tohtoročnú sezónu ukončil pretekom v Maroku. „Dám telu 2–3 týždne pokoj. A potom sa ide na prípravu na novú sezónu,“ oznamuje s samozrejmosťou, akoby hovoril o každodennom pláne.
Článok pokračuje pod reklamou
Ak sa ho opýtate na odkaz pre našich čitateľov. Jeho odkaz je jasný: „Neseďte doma. Aj ja som si vravel – raz začnem, len… Ale dá sa to. V každom veku. Pohyb je život a život je pohyb.“
Pán Ľudovít hovorí, že pohyb zlepšuje rovnováhu, srdce, náladu, pamäť. „Udržiava nezávislosť, silu a chuť žiť. Nie je cieľom žiť večne. Cieľom je, aby tie roky stáli za to.“
„A niečo nechávam aj ďalšej generácii," dodáva. Športové gény zrejme nepustia. „Moja vnučka Ninka tento rok získala druhé miesto v kategórii do 10 rokov v Česko-moravskom pohári,“ hovorí hrdo. Je to ďalší dôkaz, že pohyb má zmysel v každom veku.
„Keby ste chceli niečo vedieť, píšte mi na messenger,“ uzatvára pán Polák. "A možno sa niekto pridá a nebude sedieť pri telke. Pohyb je život, život je pohyb.“
Zdroj fotografií: Ľudovít Polák
NENECHAJTE SI UJSŤ
