Aj tento rok prinášame tradičné vianočné a novoročné pozdravy osobností nášho regiónu. S úctou sa obraciame na ľudí, ktorí svojou prácou ovplyvňujú komunitu, prinášajú nové impulzy a nesú zodpovednosť za to, ako náš kraj žije a rastie.
Ďakujeme za spoluprácu v roku 2025 a za otvorenosť, s akou sa s nami delia o svoje myšlienky.
Csaba Horváth, riaditeľ iniciatívy Opre Roma
„Končí sa rok a zároveň sa pripravujeme na nový. Organizácie ku koncu rokov väčšinou vykonávajú finančnú analýzu a analýzu programov a aktivít. Žiaľ, naša organizácia musí v budúcom roku dočasne zrušiť niektoré aktivity. Museli sme prehodnotiť, ktoré aktivity z hľadiska finančnej náročnosti, udržateľnosti a rozvoja dokážeme udržať. Pravidelne sledujeme aktuálne výzvy a zapájame sa, no z rôznych dôvodov nie vždy môžeme hovoriť o úspechu. Snažíme sa nájsť sponzorov zo súkromného sektora a osloviť ľudí, ktorí nám už pomáhali alebo o ktorých si vieme predstaviť, že by pomohli.
Článok pokračuje pod reklamou
Keby som mal hodnotiť rok 2025, hodnotil by som ho ako úspešný. Nie je tajomstvom, že naša organizácia sa z rôznych dôvodov zabrzdila a mala len minimálnu aktivitu. V roku 2025 sme sa rozhodli organizáciu postupne a pomaly oživiť a dostať znovu na úroveň, kam patrí. Nebola to ľahká úloha, ale vďaka našim dlhoročným kontaktom a vzťahom sa nám to postupne darí. Organizovali sme rôzne aktivity, nadviazali nové bilaterálne kontakty, zúčastnili sme sa projektov a aktivít, pracovali sme v odborných skupinách a do dnešného dňa sme zaneprázdnení. Pevne verím, že sa nám v roku 2026 bude dariť a dosiahneme svoje ciele.
Našou najväčšou výzvou je zverejniť výzvu pre mladých; chceme vytvoriť mládežnícku platformu a vychovať úspešných mladých lídrov pre budúcu generáciu.
Ak mám hovoriť o najväčšej výzve, skôr by som to premenil na osobnú záležitosť. V júli som prišiel o otca, ktorého som si veľmi vážil a komu mám za čo ďakovať. Bol mojím príkladom, že aj rómska rodina môže normálne žiť v spoločnosti. Jeho strata bola najväčšia výzva — ako to prežívať, ako ho pustiť a ako žiť bez neho. Kým duchom som bol na kolenách, fyzicky som to musel ustáť. Svet okolo mňa fungoval ďalej. Tak, ako mi raz povedal môj dobrý priateľ, rabín Misha Kapustin: všetko má svoj začiatok a koniec. Ako zábava, tak aj smútok; a keď smútok končí, musíme prestať smútiť, lebo je to začiatok niečoho nového.
Želám každému požehnané vianočné sviatky a pokojný a šťastný nový rok. Nech nás nový rok naplní novou energiou, väčšou ľudskosťou a empatiou, menej hádkami a viac mieru. A prajem každému len toľko, aby mohol v 21. storočí žiť na slušnej a normálnej úrovni. Ako hovorila moja drahá, už nebohá kolegyňa Danka Dirbáková: Čo je doma, to sa počíta. A viac netreba.“
Ďakujeme pánovi Csabovi Horváthovi za jeho úprimné slová aj za prácu, ktorú v regióne vykonáva.
Všetkým želáme pokojné sviatky a úspešný rok 2026.
NENECHAJTE SI UJSŤ
