Dnes, 27. januára si svet pripomína Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, ktorý bol v roku 2005 vyhlásený Organizáciou Spojených národov. Dátum sa viaže k oslobodeniu nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz v januári 1945, miesta, kde bolo zavraždených približne milión Židov, vrátane tisícov obetí zo Slovenska.
Auschwitz vznikol v roku 1940 ako koncentračný tábor, no nacisti z neho vytvorili najväčší vyhladzovací mechanizmus v dejinách. Prvý transport Židov zo Slovenska smeroval do tohto tábora už 25. marca 1942 z Popradu, ďalšie nasledovali v rokoch 1942 aj 1944.
Článok pokračuje pod reklamou
Netreba pritom zabúdať ani na našu vlastnú zodpovednosť. Slovensko malo počas vojny prezidenta Jozefa Tisa, ktorého režim aktívne spolupracoval s nacistickým Nemeckom a platil za deportácie vlastných židovských občanov do koncentračných táborov. Nebyť Slovenského národného povstania, ktoré jasne ukázalo, že časť spoločnosti sa s touto politikou nestotožnila, Slovensko by dnes stálo jednoznačne na zlej strane dejín.
Pripomínanie holokaustu nie je len spomienkou na minulosť, ale aj výzvou pre súčasnosť – v čase, keď na Ukrajine umierajú civilisti v dôsledku vojny, v Palestíne sa prehlbuje humanitárna katastrofa a v Spojených štátoch rezonujú prípady tvrdých zásahov štátnej moci voči civilnému obyvateľstvu, sa znovu ukazuje, ako rýchlo sa môže vytratiť rešpekt k ľudskej dôstojnosti.
A platí to aj pre Slovensko a platí to aj dnes. Aj preto musíme zostať čulí a kritickí, aj keď sú niektorí naši vedúci predstavitelia pomýlení a oslavujú Rusko bez ohľadu na agresiu, násilie a utrpenie, ktoré jeho politika spôsobuje civilnému obyvateľstvu.
Pamätať si znamená nielen spomínať, ale aj rozpoznať varovné signály v prítomnosti – a nenechať ich bez odozvy.
NENECHAJTE SI UJSŤ
