Popolcová streda neprichádza ako sviatok, ktorý by sa dal osláviť. Prichádza ako zastavenie. Ako jemné, ale neúprosné klopanie na dvere duše. Nežiada výkon, odpovede ani vysvetlenia. Žiada pravdu.
Popol na čele nie je znakom hanby. Je znakom ľudskosti. Pripomína krehkosť, ktorú sa celý rok snažíme prekryť rýchlosťou, hlukom a istotami, ktoré nie sú pevné. V jednej vete – pamätaj, že si prach – sa zmestí celý život so všetkou nádejou aj pádom.
Článok pokračuje pod reklamou
Ako odkazuje Rastislav Polák, dekan farnosti v Rimavskej Sobote, pôst sa stáva cestou. "Pôst sa pre nás stáva cestou k tomu, aby sme pociťovali hlad a smäd po Múdrosti a Pravde. Nech je tento čas pre každého jedného z nás spôsobom prežívania času, ktorý nás skrze prostriedky sebazapierania robí lepšími pred Bohom a sebou navzájom."
Tento deň nás neučí odriekať si jedlo. Učí nás odriekať si hluk vonkajšieho sveta. Nepokoj, ktorý nás rozptyľuje. Slová, ktoré vyslovujeme zbytočne. Myšlienky, ktoré nám berú pokoj. Popolcová streda je o vnútornom pôste – o návrate k tichu, v ktorom sa dá konečne nadýchnuť.
Je to čas pozrieť sa na seba bez výčitiek, ale aj bez klamstiev. Priznať si únavu, prázdno, strach. A zároveň dovoliť nádeji, aby mala priestor rásť. Lebo tam, kde sa človek prizná k svojej slabosti, začína sa skutočná sila.
Popolcová streda nie je o konci. Je o návrate. O tom, že aj z prachu môže znovu vyrásť život.
NENECHAJTE SI UJSŤ
