Keď nás prepadne panika: 9. marec upozorňuje na dôležitosť duševného zdravia

Možno to poznáte aj vy. Ráno sa nezobudíte hneď na prvý budík, a tak zaspíte. Všetky zaužívané ranné rutiny sa síce snažíte dodržať, no ručičky na hodinkách akoby tikali čoraz rýchlejšie a vy čím ďalej, tým viac nestíhate. Ocitnete sa v stave zúfalstva, v hlave máte zmätok a na rad prichádza panika. Práve v tomto momente sa akoby mozog odpojil od všetkých funkcií a vy nedokážete zosúladiť ani jednu myšlienku.

Predstavte si, že u niekoho môže byť tento stav len ojedinelý. Existujú však aj ľudia, ktorí sú denne preťažení, najmä v dôsledku stresu a obáv, ktoré často vyústia do panického stavu.

Článok pokračuje pod reklamou

Vedeli ste však, že každoročne si 9. marca neoficiálne pripomíname Svetový deň paniky? Tento deň má upozorniť na to, že duševné zdravie je rovnako dôležité ako to fyzické, a zároveň má zvýšiť povedomie o stresových a úzkostných stavoch, s ktorými sa mnohí stretávajú v každodennom živote. Presný pôvod tohto dňa nie je známy. Zdá sa, že dátum 9. marec bol zvolený náhodne, no rozhodne je rovnako vhodný na zamyslenie ako ktorýkoľvek iný deň.

Čo je to panika?

Panika alebo panická porucha patrí medzi špecifické druhy úzkostných porúch. Deti, mládež, ale aj dospelí trpiaci touto poruchou sa často dostávajú do stavu, keď majú náhle záchvaty úzkosti. Tie môžu byť sprevádzané fyzickými príznakmi, ako sú búšenie srdca, potenie, závraty alebo dýchavičnosť.

Panický záchvat sa môže objaviť kedykoľvek a kdekoľvek, pokojne aj v krízových situáciách, no niekedy aj bez zjavného dôvodu.

Prečo je dôležité hovoriť o panike?

Žijeme v mimoriadne uponáhľanej dobe, v ktorej sa stres a panika stávajú u mnohých ľudí bežnou súčasťou života. Každodenné pracovné povinnosti, starostlivosť o deti a domácnosť, tlak na dokonalý život ako z časopisu či nátlak na deti a mládež, aby vynikali v škole alebo v rôznych športových či mimoškolských aktivitách dokážu byť veľmi náročné.

V mnohých prípadoch to vedie k stresu, panike a z dlhodobého hľadiska aj k vyhoreniu. Svetový deň paniky nám má pripomenúť, že rovnako ako je dôležité venovať sa fyzickému zdraviu, je potrebné starať sa aj o to duševné.Zároveň je dôležité vedieť rozpoznať príznaky stresu a paniky a hľadať spôsoby, ako ich zvládať.

Diskusia o takýchto témach je mimoriadne dôležitá, môže pomôcť odstrániť stigmu a podporiť tých, ktorí to naozaj potrebujú.

5 spôsobov, ako zvládať záchvaty paniky:

• sústreďte sa na správne dýchanie: Hlboké dýchanie pomáha zmierniť reakciu tela na stres a úzkosť. Nádychy aj výdychy by mali byť vedomé, pomalé a hlboké.
• nájdite si pokojné a tiché miesto: Ak cítite, že by mohol prísť záchvat paniky, skúste sa presunúť na pokojné miesto, kde sa budete môcť upokojiť. Pomôcť môžu aj meditačné alebo relaxačné techniky.
• zamerajte sa na napínanie a uvoľňovanie svalov: Napínajte a následne uvoľňujte svaly napríklad na rukách, nohách, chrbte či bruchu. Táto technika pomáha presunúť pozornosť od úzkosti a stresu.
• predstavujte si niečo príjemné: Skúste si vybaviť obraz alebo spomienku, ktorá vo vás vyvoláva pozitívne emócie a pomáha vám upokojiť sa.
• sledujte svoje pocity a vnímajte prítomný okamih: Panika býva často spojená s pocitom nereálnosti alebo straty kontroly. Pomôcť môže sústrediť sa na drobné detaily okolo seba – napríklad na odev, ktorý máte na sebe, alebo na predmet vo vašej blízkosti. Takto dokážete presmerovať pozornosť a získať väčší pocit kontroly nad situáciou.

Zdroj titulnej ilustrácie: envato.com

NENECHAJTE SI UJSŤ

• Máte právny problém? V Lučenci vám advokáti poradia bezplatne
• Keď nás prepadne panika: 9. marec upozorňuje na dôležitosť duševného zdravia
• Základná škola Petra Kellnera Hostinského – škola, v ktorej to žije
• Nebolí, neprichádza náhle a často nemá žiadne zjavné príznaky. Viete ako ste na tom vy?
• Svet očami detí: UNESCO a jeho poklady
• ​Zámok v Haliči sa premení na centrum svadobnej inšpirácie