Menu
Veľkostatkár Ladislav Draskóczy bol na prelome 19. a 20. storočia hlavným slúžnym v okrese Jesenské. Úbočie hradného vrchu, kde bola inak neúrodná pôda a terén len ťažko prístupný, skúsmo vysadil viničom. Ukázalo sa, že to bol dobrý nápad. Hroznu sa tam darilo a pri prvom vážnejšom vinobraní sa vylisovalo až 200 hektolitrov muštu. Na trhy do väčších miest, vrátane Klužu v Rumunsku, putovalo aj 3 000 kilogramov vybraného hrozna. O vinicu sa staral vincúr Ján Szarvas, ktorý býval neďaleko spolu so svojou rodinou.
Na veľkostatkárovom majetku v Širkovciach slúžil ako lesný strážca a pochôdzkár Ede Kiszlinger. Bol to muž, ktorý si rád prihol zo všetkého, čo obsahovalo alkohol. Aj preto býval častým hosťom v dome vincúra Szarvasa.
Článok pokračuje pod reklamou
Dňa 3. marca 1902 dostal Kiszlinger od veľkostatkára príkaz dohliadnuť na robotníkov, ktorí mali z poľa odstrániť tabakové korene po minuloročnej úrode. Na takúto „dôležitú“ prácu sa vystrojil po svojom – okrem poživne mal v záhrení odloženú aj malú fľaštičku s ohnivou vodou.
Jarné slnko ešte nepálilo, no predsa len pomaly prehrievalo zem. A spolu so zemou aj organizmus Edeho Kiszlingera, ktorý tomu výdatne pomáhal ďalšími dúškami alkoholu. Keď robotníci večer o pol deviatej skončili a rozišli sa domov, vybral sa za nimi aj on krokom, ktorý bol už mierne tanečný.
Najviac ho trápilo, že fľaštička bola prázdna. Smäd sa ozýval čoraz naliehavejšie. V hlave sa mu zrodila jednoduchá a podľa neho aj spásonosná myšlienka, zájsť k vincúrovi Szarvasovi. Ten predsa nikdy neodmietne naliať pohárik.
Keď sa Kiszlinger približoval k domu, bolo práve deväť hodín večer. Lenže Ján Szarvas stál práve na priedomí a z tmy začul známy spev prichádzajúceho. Nemusel dlho premýšľať. Hneď vedel, kto to je a aj to, čo bude nasledovať. Taký hosť by sa len ťažko nechal vyprevadiť skôr než nad ránom. Rýchlo vbehol do domu, zhasol petrolejky a rodine potichu prikázal: „Ani muk. Budeme sa tváriť, že spíme.“
Ede Kiszlinger búchal na dvere a vykrikoval, aby ho pustili dnu. Volal na domáceho pána, no z domu sa neozval ani hlas. Ticho ho postupne rozčuľovalo. Keď pochopil, že dvere sa neotvoria, obišiel dom zozadu. Z vrecka vytiahol škatuľku zápaliek. Jednu zapálil a podržal ju pri slamenej streche chlieva. Chvíľu nič. Potom sa slama pomaly chytila. Plameň sa rozbehol po streche a začal blčať.
Kiszlinger spokojne sledoval, ako sa oheň rozrastá. Pomsta bola vykonaná – keď mu nedali napiť, nech majú aspoň starosti. Potom sa otočil a zrýchleným krokom odišiel do tmy.
Medzitým Ján Szarvas vybehol z domu a snažil sa oheň uhasiť. Lenže mierny vietor rozfúkal iskry a tie preskočili aj na strechu jeho domu. Na pomoc pribehli susedia, blízki i vzdialenejší, no plamene boli rýchlejšie. Chliev aj dom napokon ľahli popolom. Zachrániť sa podarilo len zvieratá a niekoľko najnutnejších vecí.
O dva mesiace neskôr, 7. mája 1902, zasadal v Rimavskej Sobote kráľovský súd. Predsedal mu Alexander Kolbay, žalobu predniesol prokurátor Štefan Mészáros a obhajoby sa ujal advokát Ödön Szeless.
Pred súdom vypovedalo osemnásť svedkov. Viacerí z nich tvrdili, že z miesta požiaru videli odchádzať práve Edeho Kiszlingera. A sám Ján Szarvas dosvedčil, že ho videl zapáliť zápalku pri slamenej streche chlieva.
Článok pokračuje pod reklamou
Obžalovaný sa bránil, že pri dome vôbec nebol a s požiarom nemá nič spoločné. Svedectvá však pribúdali a dôkazy sa kopili. Napokon aj samotný obhajca požiadal súd, aby jeho mandanta posudzoval miernejšie ako páchateľa podpaľačstva z nedbanlivosti, veď bol v podnapitom stave a sotva vedel, čo robí. Súd sa s týmto návrhom stotožnil.
Ede Kiszlinger bol odsúdený na sedem mesiacov nepodmienečného väzenia a pokutu tisíc korún. Ak by pokutu nezaplatil, čakal by ho ešte ďalší päťdesiatdňový pobyt za mrežami.
S rozsudkom sa uspokojili prokurátor, obhajca aj obžalovaný. Rozsudok preto nadobudol okamžitú účinnosť.
A tak Ede Kiszlinger opustil súdnu sieň, nie však smerom na slobodu, ale do vedľajšej budovy, kde sa nachádzala väznica.
Zdroje: Gömör – Kishont zo dňa 2. novembra 1899, Gömör – Kishont zo dňa 15. mája 1902
Zdroj: fotografia Širkoviec je ilustračná, zdroj: Hungaricana.hu
Autor: Vladimír Gondáš
NENECHAJTE SI UJSŤ
