Menu
Veľkonočný pondelok je posledným sviatočným dňom Veľkej noci a na Slovensku sa tradične spája s oblievačkou a šibačkou. Tieto zvyky, ktoré dnes poznáme v pomerne zjednodušenej podobe, mali v minulosti v jednotlivých regiónoch výrazne odlišné formy a význam.
Podľa informácií Múzea slovenskej dediny mali veľkonočné zvyky hlboký symbolický význam. Šibanie prútmi, najčastejšie z vŕby, súviselo s vierou v životodarnú a plodonosnú silu prírody. Veľkonočný korbáč mal symbolicky odovzdať zdravie, silu a sviežosť prostredníctvom mladých prútikov. Chlapci ich zvyčajne rezali už na Smrtnú nedeľu a korbáče plietli počas Bielej soboty alebo na Veľkonočnú nedeľu. Korbáče sa najčastejšie vyrábali z jedného až ôsmich prútov, niekde aj z väčšieho počtu.
Článok pokračuje pod reklamou
Oblievanie vodou malo podľa ľudovej tradície zabezpečiť ženám zdravie a krásu. Na juhozápade Slovenska sa spájali obe formy – oblievačka aj šibačka. Pre západné Slovensko bolo typickejšie šibanie, zatiaľ čo na východe Slovenska prevažovalo oblievanie vodou. Kúpačky a šibačky sa často začínali už po polnoci alebo v skorých ranných hodinách.
Ženatí muži chodievali kúpať a šibať najmä svoju najbližšiu rodinu vrátane kmotrovcov. Mladí mládenci sa zasa združovali do skupín a navštevovali domy, kde bývali slobodné dievčatá. V niektorých regiónoch starší mládenci navštevovali iba svoje vyvolené.
Domáci hostitelia ich zväčša pohostili varenými vajíčkami, koláčmi, vínom alebo pálenkou. Ako odmenu dostávali mládenci často maľované vajíčka – kraslice, ktoré boli symbolom jarného oživenia prírody. Používali sa najmä slepačie vajíčka, menej často kačacie či husacie. Kraslice mohli byť obradovým darom, ale aj osobným darom lásky, pričom ich symboliku posilňovalo farbenie a zdobenie. V niektorých oblastiach dievčatá namiesto vajíčok viazali na korbáče farebné stužky.
Z vyzbieraných peňazí mládenci večer organizovali zábavu, na ktorú pozývali aj dievčatá. Matky pozvaných dievčat prinášali takzvanú „česť“ – poctu pozostávajúcu zo stanovenej sumy peňazí, čerstvo upečeného chleba, slaniny a vajíčok. Na oplátku im mládenci ponúkli pálenku a matky si museli zatancovať aspoň jeden tanec. Dievčatá prichádzali na zábavu až večer. Ak prišla aj taká, ktorej matka nič nepriniesla, mládenci na ňu posmešne pokrikovali: „Cesť pýta jesť!“
Podľa tradície sa práve počas takýchto zábav mladí muži mohli symbolicky „vkúpiť“ do mládeneckého spolku. V niektorých regiónoch mali kúpačky a šibačky pokračovanie aj v utorok. Vtedy mali navrch dievčatá – na uliciach oblievali a vyšibali každého muža, ktorého stretli. Na rozdiel od pondelka však za to nedostávali žiadnu odmenu.
Ako pripomína Múzeum slovenskej dediny, veľkonočné tradície sú dôležitou súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva. Aj keď sa dnes zachovávajú už najmä symbolicky, stále pripomínajú staré predstavy o sile prírody, zdraví a príchode jari.
NENECHAJTE SI UJSŤ
