Menu
Sú ľudia, ktorí o histórii len čítajú. A potom sú takí, ktorí jej venujú stovky hodín, aby ju mohli priblížiť ostatným. Medzi nich patrí aj náš kolega Vladimír Gondáš, ktorý už roky prináša čitateľom Rimava.sk zaujímavé príbehy z minulosti Gemera a Malohontu. Po úspechu prvej knihy Historky z Rimavy teraz dokončil jej pokračovanie.
Za každým jeho článkom sa skrývajú hodiny strávené v archívoch, študovanie starých novín, dokumentov a kroník. Často ide o pátranie, ktoré trvá dni, týždne, niekedy aj mesiace. Výsledkom sú príbehy, ktoré by inak zostali zabudnuté v zažltnutých stránkach historických záznamov.
Článok pokračuje pod reklamou
Druhý diel Historiek z Rimavy je už odovzdaný – kedy si cítil, že príbeh si pýta pokračovanie?
Prakticky hneď po vydaní prvého dielu. Materiálu som mal oveľa viac, než sa zmestilo do jednej knihy. Navyše som počas ďalších rokov nachádzal nové príbehy, dokumenty a zaujímavosti, ktoré by bola škoda nechať len v archívoch alebo na sociálnych sieťach.
Čo ťa tentokrát pri písaní najviac inšpirovalo – konkrétne udalosti, ľudia alebo čo?
Najväčšou inšpiráciou boli opäť samotné príbehy. Niekedy stačí jediná veta v starých novinách alebo krátka poznámka v archívnom dokumente a človek sa dostane k udalosti, ktorá ho nepustí. Veľkou motiváciou boli aj reakcie čitateľov, ktorí mi často posielali vlastné spomienky alebo tipy na zaujímavé témy.
V čom sa druhý diel najviac líši od prvého – štýlom, náladou alebo témami?
Štýl ostal podobný, pretože som nechcel meniť niečo, čo čitatelia prijali dobre. Možno je však druhý diel ešte pestrejší. Vedľa historických udalostí sa v ňom objavujú aj menej známe kuriozity, ľudské osudy a príbehy, ktoré by sa dali označiť za malé dejiny nášho regiónu.
Nájde si čitateľ v novej knihe aj úplne nové miesta alebo príbehy, ktoré doteraz nepoznal?
Určite áno. Rimavská Sobota dostáva najviac priestoru, pretože k nej mám prirodzene najbližšie, ale svoje miesto tam bude mať Tisovec, Klenovec, Rimavská Seč, Konrádovce, Bottovo atď. Snažil som sa vyberať najmä príbehy, ktoré nie sú všeobecne známe a dokážu čitateľa niečím prekvapiť.
Ktorá kapitola ti dala najviac zabrať – a prečo práve tá?
Najviac práce býva s príbehmi, kde sa zachovala len nepatrná stopa a človek ju musí sledovať cez archívy, staré noviny a rukopisy. Niekedy nájdem odpoveď za hodinu, inokedy ju hľadám mesiace. Práve takéto príbehy mi však robia najväčšiu radosť. Dosť mi dalo zabrať písanie príbehu o výstavbe železnice v našom okrese, keď jej robotníkov doslova kosila cholera.
Ak by mal novú knihu predstaviť jedinou vetou, čo by si povedal?
História nášho regiónu je plná príbehov, ktoré sa naozaj stali, a predsa sú často neuveriteľnejšie než vymyslené romány.
A práve preto sa na druhý diel Historiek z Rimavy oplatí tešiť. My sa už tešíme.
NENECHAJTE SI UJSŤ
