Už ako mladého chlapca ho priťahovala práca s kladivom, ohňom a železom, dnes má ojedinelú dielňu v Klenovci. Kováčstvo bolo kedysi jedným z hlavných zamestnaní Rómov v regióne, Igor Radič zachováva tradíciu tohto remesla a zaúča k nemu aj svojich synov.
Ako Rimava.sk informovala Martina Mareková z Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote, pre návštevníkov počas júna pripravili ukážku kováčskych výrobkov z dielne Igora Radiča, ako predmet mesiaca sú vystavené úžitkové a dekoratívne predmety.
Podľa jej slov bolo v 18. a 19. storočí kováčstvo jedným z hlavných zamestnaní Rómov v Gemeri-Malohonte. Do Európy si ho priniesli z Indie, kde spracovanie železa bolo na vysokej úrovni. "Prví rómski kováči, prichádzajúci do Uhorska, dostali povolenie vyrábať poľnohospodárske náradie, stavebné kovové materiály i zbrane," priblížila Mareková a dodala, že kováčska dielňa Rómov pozostávala zo železnej nákovy, mechu, z jedného alebo viacerých kladív a klieští rôznych tvarov.
Ako spomenula, tradičné rómske kováčstvo sa začalo pod vplyvom industrializácie a lacnej priemyselnej výroby postupne vytrácať, nezaniklo však úplne. "Našlo si svoju cestu v podobe umeleckého kováčstva, o čom svedčí ojedinelá rómska kováčska dielňa Igora Radiča v Klenovci," spomenula. Podľa jej slov ho už ako 12-ročného priťahoval oheň a železo, v 14-tich nastúpil na učňovku v Rimavskej Sobote. Popri štúdiu sa na Jednotnom roľníckom družstve v Klenovci zaúčal u starých majstrov – kováčov Bálinta, Antala a Hrušku, ktorí ho naučili „ako cítiť kladivo v ruke“. Prvý výrobok, sekeru, zhotovil pre miestneho krčmára už ako 16-ročný. Po získaní výučného listu sa zamestnal na Jednotnom roľníckom družstve v Klenovci, kde vykonával kováčske práce. Práca s ohňom a železom sa stali nielen jeho koníčkom, ale aj zdrojom obživy. V roku 1995 si založil živnosť, sám si vybudoval a zariadil kováčsku dielňu a prvé nástroje zdedil po svojom majstrovi.
„Zo železa môžete vyhotoviť čokoľvek, na čo si spomeniete,“ tvrdí Igor Radič, ktorý kováčskemu remeslu zaúča svojich synov a zúčastňuje sa s nimi rôznych výstav, súťažných prehliadok a folklórnych slávností na Slovensku. Hoci je už sám majstrom kováčom, s pokorou hovorí, že neustále sa má čo učiť. Život bez „klopania na nákovu“ si nevie predstaviť.
Ako Mareková informovala, Gemersko-malohontské múzeum rozširuje svoj zbierkový fond o predmety dokumentujúce rómske etnikum v rámci špecializácie na hmotnú a duchovnú kultúru Rómov (od roku 1996).
Zdroj: Rimava.sk, GMM
