Menu
Redakcia Rimava.sk v spolupráci s Advokátskou kanceláriou Ing. Mgr. Martina Majera, advokáta, prináša čitateľom pravidelnú právnu poradňu. Advokátska kancelária sídli v Rimavskej Sobote na ulici P. Hostinského 2671 a pobočku má aj v Lučenci na Železničnej ulici č. 25.
V predchádzajúcej časti právnej poradne sme sa venovali otázke čitateľky, ktorú dlhodobo trápi hlučný sused a opakované rušenie pokoja v obci. Advokát Ing. Mgr. Martin Majer vysvetlil, aké možnosti má človek ešte predtým, ako sa obráti na súd, a to od privolania polície a oznámenia priestupku až po ochranu pokojného stavu zo strany obce.
Článok pokračuje pod reklamou
Čo však robiť, ak upozornenia, pokuty ani ďalšie mimosúdne možnosti neprinesú výsledok a sused v rušivom konaní pokračuje? V druhej časti sa pozrieme na možnosti súdnej ochrany, podanie civilnej žaloby, potrebné dôkazy aj náklady, s ktorými treba pri takomto spore počítať.
Máte ďalšie právne otázky? Sledujte Advokátsku kanceláriu Ing. Mgr. Martina Majera aj na Facebooku a Instagrame, kde nájdete zrozumiteľné právne rady a praktické informácie, ktoré vám pomôžu lepšie sa orientovať v každodenných právnych situáciách.
Prečítajte si tiež predchádzajúcu časť: Opýtaj sa právnika: Ako sa brániť proti hlučnému susedovi?
V predchádzajúcom článku sme sa venovali postupu, ktorý sme si v rámci našej rubriky a témy rušenia nočného pokoja nazvali tzv. predsúdnym konaním. Opísali sme možnosti privolania polície, ochrany pokojného stavu zo strany obce, prípadne podania oznámenia o priestupku na príslušný okresný úrad.
Pokiaľ však tieto mimosúdne prostriedky neprinesú nápravu, ďalšou možnosťou je obrátiť sa na súd a domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom civilnej žaloby.
V prípade, že všetky ostatné prostriedky zlyhajú, prichádza do úvahy podanie tzv. negatórnej, teda zapieracej žaloby. Ide o jeden z druhov vlastníckych žalôb, ktorého účelom je ochrana vlastníckeho práva pred neoprávnenými zásahmi.
Takáto žaloba sa v praxi využíva napríklad vtedy, keď tretia osoba neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva iného človeka tým, že ho nad mieru primeranú pomerom obťažuje hlukom, prachom, popolčekom, tienením, vibráciami či iným obdobným spôsobom.
Osoba, ktorá žalobu podáva, vystupuje v konaní ako žalobca. Osoba, proti ktorej žaloba smeruje a ktorej má súd uložiť povinnosť zdržať sa rušivého konania, vystupuje ako žalovaný.
Žalobca je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré odôvodňujú, že jeho právo alebo právom chránený záujem je ohrozený či porušovaný. Preto je vhodné už vopred zhromažďovať dôkazy, ktoré môžu tvrdenia žalobcu pred súdom podporiť.
Môže ísť napríklad o nahrávky, fotografie alebo ďalšie podporné dôkazy. Význam môžu mať aj predchádzajúce zásahy polície, opakované pokuty za rušenie nočného pokoja, upozornenia zo strany obce či ďalšie úradné záznamy. V žalobe je možné na takéto dôkazy poukázať a navrhnúť súdu, aby si príslušné podklady vyžiadal napríklad od polície alebo iného orgánu.
Aj preto majú význam kroky, ktoré "poškodený" (žalobca) podnikol ešte pred podaním samotnej žaloby. Môžu totiž dokumentovať nielen dĺžku a intenzitu problému, ale aj skutočnosť, že predchádzajúce opatrenia neviedli k náprave.
Článok pokračuje pod reklamou
Súd uloží (podľa skutkového stavu a dôkazov), aby sa rušivej činnosti zdržal. V závislosti od konkrétnych okolností prípadu môže ísť napríklad o povinnosť zdržať sa určitej hlučnej činnosti alebo vykonať opatrenia, ktoré zabránia ďalšiemu neoprávnenému zasahovaniu do práv suseda.
Cieľom žaloby teda nie je primárne potrestať suseda, ale dosiahnuť, aby sa protiprávneho zásahu zdržal a vlastník mohol svoju nehnuteľnosť opäť pokojne užívať.
Právny poriadok pozná aj možnosť tzv. neodkladného opatrenia, ktoré upravujú § 324 a § 325 a nasledujúce ustanovenia Civilného sporového poriadku. Tento inštitút slúži na rýchlejšiu a dočasnú ochranu v situáciách, keď okolnosti vyžadujú bezodkladnú úpravu pomerov.
Súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje v zákonom stanovenej lehote, pričom pri jeho podaní je potrebné osvedčiť najmä potrebu bezodkladného súdneho zásahu. Môže ísť napríklad o prípady, keď hrozí bezprostredná škoda, zatápanie pozemku, ohrozenie statiky stavby alebo vážny zásah do zdravia v dôsledku nadmerného hluku.
Súd môže zároveň žalobcovi uložiť povinnosť, aby následne podal aj riadnu žalobu vo veci samej.
Pri rozhodovaní o podaní žaloby treba počítať aj s finančnou stránkou súdneho konania. Podanie žaloby je spojené so súdnym poplatkom, ktorý je pri tomto type konania vo výške 140 eur.
Dôležité je tiež myslieť na to, že ide o sporové konanie. Neúspešná strana preto môže byť zaviazaná na náhradu trov konania úspešnej strane vrátane trov právneho zastúpenia.
Aj samotné riziko súdneho sporu a povinnosti uhradiť trovy konania tak môže byť pre rušiteľa ďalším dôvodom, aby od neoprávneného zasahovania do práv svojho suseda upustil.
Ani právoplatné rozhodnutie súdu nemusí automaticky znamenať, že problém definitívne skončil. Môže nastať situácia, keď sused napriek uloženej povinnosti pokračuje v konaní, ktoré mu súd zakázal.
Vzhľadom na rozsah tejto problematiky sa preto v ďalšom pokračovaní právnej poradne pozrieme na to, aké možnosti má človek v prípade, ak sused nerešpektuje ani súdne rozhodnutie.
Zdroj titulnej fotografie: Rimava.sk
NENECHAJTE SI UJSŤ
