Menu
Povodeň, rozsiahly požiar, dlhodobý výpadok elektriny či iná mimoriadna udalosť. Mestá a obce majú dostať konkrétne návody, ako v krízových situáciách postupovať a ako komunikovať s obyvateľmi. Ministerstvo vnútra SR a Združenie miest a obcí Slovenska spustia od septembra nový projekt zameraný na civilnú ochranu a pripravenosť samospráv.
Projekt s názvom Prevencia mimoriadnych udalostí a civilná ochrana na miestnej úrovni má trvať do roku 2030. Financovaný bude prostredníctvom nórskych finančných mechanizmov a jeho celkový objem predstavuje dva milióny eur.
Článok pokračuje pod reklamou
Jedným z jeho hlavných výsledkov má byť praktický krízový manuál pre starostov a primátorov. Dostupný má byť aj v mobilnej aplikácii, ktorá bude fungovať offline. Samosprávy tak budú môcť potrebné informácie využiť aj v situácii, keď nebude dostupné internetové pripojenie.
„Manuál bude mať možno maximálne desať alebo 15 základných bodov alebo postupov, ktorý má starosta a primátor urobiť,“ priblížil predseda sekcie civilnej ochrany a bezpečnosti ZMOS František Kašický. V aplikácii budú môcť mať predstavitelia samospráv uložené napríklad kontakty na členov krízového štábu.
„Všade okolo nás vidíme, že sa stavajú nové bunkre z hľadiska civilnej ochrany, že štáty Európskej únie sa pripravujú na to, že by sa čokoľvek mohlo udiať aj z hľadiska geopolitiky. A myslím si, že aj nás čakajú takéto práce, ktoré budú nadväzovať na to, aby sme dokázali zvládnuť každú krízovú situáciu,“ doplnil.
Súčasťou projektu preto nebudú len manuály. Počíta sa so vzdelávaním školiteľov, simulačnými a terénnymi cvičeniami aj informačnou kampaňou určenou verejnosti. Predstaviteľov samospráv majú počas nasledujúcich štyroch rokov školiť aj nórski lektori a odborníci.
Podľa štátneho tajomníka ministerstva vnútra Michala Kaliňáka majú mestá a obce získať praktické návody a scenáre, aby vedeli pri mimoriadnej udalosti spolupracovať so štátom a zároveň komunikovať s domácnosťami či zraniteľnými skupinami obyvateľov.
Pripravenosť sa pritom nemá týkať iba živelných pohrôm alebo technických havárií. Predseda ZMOS Jozef Božik otvorene hovorí aj o potrebe pripraviť sa na závažnejšie bezpečnostné scenáre.
„Chceme robiť nácviky krízových situácií a zároveň do budúcna sa budeme musieť aj infraštruktúrne pripraviť na to, aby sme takéto krízové situácie mohli zvládať, napríklad aj prípadný vojenský konflikt,“ uviedol.
Poukázal pritom na ďalšie európske krajiny, ktoré investujú aj do infraštruktúry civilnej ochrany.
Do projektu sú okrem ministerstva vnútra a ZMOS zapojené aj nórske riaditeľstvo pre civilnú ochranu a nórske združenie miestnych a regionálnych samospráv.
Zdroj: TASR, ZMOS
Príručka: Čo robiť v prípade krízy alebo ozbrojeného vojenského konfliktu - časť 1.
Príručka: Čo robiť v prípade krízy alebo ozbrojeného vojenského konfliktu - 2. časť
NENECHAJTE SI UJSŤ
