Srdce človeka udržiava krvný obeh nepretržite od obdobia pred narodením až do posledných okamihov života. Napriek tomu zostávajú ochorenia srdca a ciev najčastejšou príčinou úmrtí na svete a mimoriadne výrazne zasahujú aj Slovensko. Svetový deň srdca, ktorý si každoročne pripomíname 29. septembra, upozorňuje nielen na riziká, ale predovšetkým na význam prevencie a včasného odhalenia problémov.
Svetový deň srdca patrí medzi najväčšie globálne kampane zamerané na zdravie srdca. Pripadá každoročne na 29. september a zastrešuje ho World Heart Federation (WHF). V roku 2026 pokračuje kampaň pod heslom „Don’t Miss a Beat“, pričom upozorňuje aj na skutočnosť, že ochorenie srdca môže zostať dlho nepovšimnuté.
Článok pokračuje pod reklamou
Dôvodov, prečo venovať srdcu vlastný svetový deň, je viac než dosť. Podľa najnovšieho informačného materiálu Svetovej zdravotníckej organizácie zomrelo v roku 2022 na kardiovaskulárne ochorenia odhadom 19,8 milióna ľudí. Predstavovali približne 32 percent všetkých úmrtí na svete. Až 85 percent úmrtí spôsobených kardiovaskulárnymi ochoreniami pripadalo na infarkty a cievne mozgové príhody.
Slovensko: choroby srdca a ciev stoja za takmer polovicou úmrtí
Kardiovaskulárne ochorenia sú vážnym problémom aj na Slovensku. Údaje Národného centra zdravotníckych informácií ukazujú, že choroby obehovej sústavy boli v roku 2024 príčinou približne 45 percent všetkých úmrtí na Slovensku. U žien dokonca predstavovali polovicu všetkých príčin smrti, u mužov približne 40 percent.
Srdcovo-cievne ochorenia zároveň predstavovali najčastejší dôvod hospitalizácie. V slovenských nemocniciach bolo v roku 2024 pre choroby srdca a ciev zaznamenaných viac ako 157-tisíc hospitalizácií, teda 14,6 percenta všetkých hospitalizačných prípadov.
World Heart Observatory pri Slovensku za rok 2024 uvádza približne 23 957 úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia. Hrubá úmrtnosť dosahovala 443 prípadov na 100-tisíc obyvateľov.
Pod pojmom kardiovaskulárne ochorenia sa neskrýva iba infarkt
Keď sa hovorí o ochoreniach srdca, mnohí si automaticky predstavia infarkt. Kardiovaskulárne ochorenia sú však oveľa širšou skupinou ochorení srdca a ciev.
Patria medzi ne napríklad ischemická choroba srdca, cievne mozgové ochorenia, reumatické ochorenie srdca či ďalšie choroby postihujúce srdce a krvné cievy. Infarkt a cievna mozgová príhoda sú pritom zodpovedné za veľkú väčšinu úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia.
Problémom je, že ochorenie ciev nemusí človeka dlho výraznejšie varovať. WHO upozorňuje, že infarkt alebo mozgová príhoda môžu byť dokonca prvým prejavom dovtedy nerozpoznaného ochorenia ciev.
Vysoký krvný tlak môže prebiehať bez príznakov
Jedným z najvýznamnejších rizikových faktorov je hypertenzia, teda vysoký krvný tlak. V európskom regióne WHO bol vysoký krvný tlak podľa údajov za rok 2019 spojený s takmer štvrtinou úmrtí na kardiovaskulárne ochorenia.
Aj údaje World Heart Observatory poukazujú na rozsah problému na Slovensku. Podľa údajov za rok 2019 bola prevalencia hypertenzie uvádzaná pri 38 percentách žien a 47,4 percenta mužov.
Práve preto má význam poznať svoj krvný tlak aj vtedy, keď človek nepociťuje žiadne ťažkosti.
Článok pokračuje pod reklamou
Srdcu škodí fajčenie, nedostatok pohybu aj nevhodná strava
Dobrou správou je, že časť rizikových faktorov môžeme ovplyvniť. WHO medzi najvýznamnejšie rizikové faktory srdcových ochorení a cievnych mozgových príhod zaraďuje fajčenie, nezdravé stravovanie, nedostatok fyzickej aktivity a škodlivé užívanie alkoholu. Významným environmentálnym faktorom je tiež znečistenie ovzdušia.
Dôsledky nezdravého životného štýlu sa môžu postupne prejavovať napríklad zvýšeným krvným tlakom, vysokou hladinou glukózy či tukov v krvi a nadváhou alebo obezitou. Tieto faktory následne zvyšujú pravdepodobnosť infarktu, mozgovej príhody, srdcového zlyhávania a ďalších komplikácií.
Nie všetky riziká však dokážeme ovplyvniť. Svoju úlohu zohráva vek či dedičnosť a na kardiovaskulárne zdravie vplývajú aj širšie sociálne a ekonomické podmienky.
Čo môžeme pre svoje srdce urobiť?
Prevencia pritom nemusí znamenať radikálnu zmenu života zo dňa na deň. WHO uvádza, že riziko kardiovaskulárnych ochorení pomáha znižovať ukončenie fajčenia, obmedzenie soli v strave, vyššia konzumácia ovocia a zeleniny, pravidelná fyzická aktivita a vyhýbanie sa škodlivej konzumácii alkoholu.
Dôležité sú tiež preventívne prehliadky a poznanie vlastných hodnôt krvného tlaku, cukru a tukov v krvi. Pri ľuďoch s hypertenziou, cukrovkou či vysokými hladinami krvných lipidov môže byť na zníženie kardiovaskulárneho rizika potrebná aj liečba.
Keď rozhodujú minúty
Svetový deň srdca je tiež príležitosťou pripomenúť si príznaky, ktoré netreba ignorovať. Pri infarkte sa môže objaviť bolesť alebo nepríjemný tlak v strede hrudníka, prípadne bolesť vystreľujúca do rúk, ľavého ramena, lakťov, čeľuste alebo chrbta.
Medzi ďalšie príznaky môžu patriť ťažkosti s dýchaním, nevoľnosť či vracanie, závraty, slabosť, studený pot alebo bledosť. Príznaky pritom nemusia byť u každého človeka rovnaké.
Pri podozrení na infarkt alebo cievnu mozgovú príhodu preto netreba čakať, či problémy samy ustúpia. Ide o akútne stavy, pri ktorých môže rýchlosť poskytnutia odbornej zdravotnej pomoci zásadne ovplyvniť ďalší vývoj.
Srdce za život udrie miliardy ráz
Na záver aj jedna zaujímavosť. World Heart Federation pripomína, že ľudské srdce je približne veľké ako päsť svojho majiteľa. Ak sa človek dožije 70 rokov, jeho srdce dovtedy udrie približne 2,5 miliardy ráz.
Svetový deň srdca tak nemusí byť iba dátumom v kalendári. Môže byť jednoduchou pripomienkou skontrolovať si krvný tlak, absolvovať preventívnu prehliadku, dopriať si viac pohybu alebo postupne zmeniť návyky, ktoré srdcu neprospievajú. Pretože hoci nie všetkým ochoreniam srdca a ciev možno zabrániť, pri mnohých rizikových faktoroch máme možnosť ich pravdepodobnosť výrazne ovplyvniť.
Zdroj titulnej ilustrácie: envato.com
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Plytvanie potravinami: Nakupujete viac potravín, ako zjete?
- Svetový deň srdca: Choroby srdca zabíjajú milióny ľudí
- Rovnaké spoločenské šaty na stužkovej? Dievčatá si ich strážia
- Večer plný metafor: Alexander Bacso prestavil svoju prvotinu
- Archeologický nález pri Rimavskej Sobote má dve vysvetlenia
- Obchádza vaše dieťa pravidlá hry? Možno je to dobré znamenie
