Boje sa odohrali ďaleko na východe, no ich príbeh sa týka aj Gemera. V utorok 6. októbra si Slovensko pripomenie Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie. Je to pamätný deň, ktorý nájdeme aj v kalendári. Od prielomu cez Dukliansky priesmyk uplynie 82 rokov.
Pamätný deň v kalendári
Pamätné dni určuje zákon a 6. október je v ňom zapísaný ako Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie. Názov dňa zmenili poslanci v novembri 2015 a nový platí od roku 2016. Dovtedy bol deň venovaný obetiam Dukly. Ešte skôr sa 6. október oslavoval ako Deň Československej ľudovej armády, ako uvádza dôvodová správa k zmene zákona.
Článok pokračuje pod reklamou
Čo sa stalo na Dukle
Operácia sa začala 8. septembra 1944. Cieľom Karpatsko-duklianskej operácie bola pomoc Slovenskému národnému povstaniu a zjednotenie sovietskej armády s povstalcami. O pomoc požiadali sovietsku vládu československý veľvyslanec Zdeněk Fierlinger a generál Heliodor Píka, ako uvádza Juraj Šimko vo Vojenskej osvete.
Sovietske velenie pôvodne s bojmi v horách nepočítalo. Povstanie jeho plány zmenilo a maršal Ivan Konev navrhol útok cez Karpaty. Plán počítal s tým, že vojaci budú pri Prešove za päť dní, no boje trvali do 28. októbra. Hranicu prekročil 1. československý armádny zbor až po mesiaci ťažkých bojov, 6. októbra.
Osudný 6. október 1944
Sloboda mala od začiatku svoju cenu. Krátko po prekročení hranice narazilo nákladné auto na protitankovú mínu. Viezol sa v ňom veliteľ 1. československej brigády Jaroslav Vedral-Sázavský. Ženijný prieskum ju predtým neodhalil. Podľa Klubu vojenskej histórie ju pravdepodobne ukryli hlboko v zemi a odpálil ju nástražný drevený kolík. Veliteľ Sázavský bol údajne najvyšším dôstojníkom československej armády, ktorý padol v druhej svetovej vojne. Podľa odhadov ministerstva obrany prišlo o život približne 1 800 príslušníkov zboru. Počty sa však stále skúmajú.
Dukla a náš región
V zbore bolo na začiatku bojov vyše 3-tisíc Slovákov, uvádza ministerstvo obrany SR. K nám prišla sloboda približne o dva a pol mesiaca neskôr. Prvou oslobodenou obcou na Gemeri bolo 16. decembra 1944 Kečovo. Rimavská Sobota sa dočkala 21. decembra. Mesto vtedy patrilo Maďarsku.
Spomienky na vojnu sa ukrývajú aj v zbierkach Gemersko-malohontské múzea. To vystavilo v roku 2025 akordeón neznámeho vojaka. Etnografka Ľudmila Pulišová vysvetlila, že majiteľ ustupoval pravdepodobne až na Slovensko. Vo Vrbovciach nástroj vymenil mlynárovi za bicykel.
Ako si deň pripomenúť
Hlavná spomienka sa koná pri Pamätníku československého armádneho zboru na Dukle a vo Svidníku. Pamätník s 28-metrovým pylónom postavili v roku 1949. Ako uvádza ministerstvo obrany SR, na cintoríne odpočíva 565 vojakov zboru. Mená 1 256 padlých sú vyryté na bronzových tabuliach. Doma stačí zastaviť sa pri pamätníku obetí vojny a zapáliť sviečku
Prečítajte si aj: Stolpersteine v Rimavskej Sobote vrátili domov príbeh rodiny Szántóovcov
Zdroj foto: Vojenský historický ústav
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Oszvald Marika príde do Rimavskej Soboty prvýkrát
- Diskusia kandidátov na primátora: Pozvaní sú všetci
- Deň hrdinov Dukly: Aj k nám prišla sloboda po bojoch v Karpatoch
- FS Háj priblíži školákom folklór v programe Stretnutia
- Lezú ucholaky do uší? V R. Sobote odhalia svet hmyzu
- Hudobná jeseň prinesie do R. Soboty klavírneho virtuóza
