Päť mosadzných kameňov, päť mien a za každým z nich jeden ľudský osud. Na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote pribudli Stolpersteine pripomínajúce členov rodiny Szántóovcov a Zemplinerovcov. Uložili ich pred budovou bývalej lekárne, s ktorou bola rodina spätá. Pri tejto príležitosti sa do mesta vrátili aj potomkovia – český novinár Jakub Szántó s manželkou, dvoma synmi a bratom.
Osádzanie Stolpersteinov v Rimavskej Sobote nebolo iba spomienkovým aktom. Rodina prišla na miesto, ktoré dovtedy poznala najmä zo starých fotografií a rodinných spomienok. Členovia rodiny sa zúčastnili na ukladaní kameňov, spoločne čítali náboženský text a na záver Jakub Szántó predniesol Kadiš. Mená ľudí, ktorí boli kedysi súčasťou života mesta, tak po desaťročiach zostali priamo v jeho dlažbe.
Článok pokračuje pod reklamou
Päť kameňov, päť ľudských osudov
Nové Stolpersteine v Rimavskej Sobote nesú mená piatich členov rodiny. Najstarším z nich bol Israel Zempliner, narodený v roku 1858. Deportovali ho do Osvienčimu, kde bol 5. júla 1944 zavraždený. Elsa Szántó, rodená Zempliner, sa narodila v roku 1891. Aj ju deportovali do Osvienčimu a zavraždili 5. júla 1944.
Ďalší kameň patrí Emilovi Szántóovi, narodenému v roku 1888. Deportovaný bol do Osvienčimu, kde bol podľa nápisu na Stolpersteine zavraždený 5. decembra 1944. Len 25 rokov mala Erzsébet Szántó, rodená Rosenberg, narodená v roku 1919. Na jej pamätnom kameni je zaznamenaný aj mimoriadne krutý detail jej osudu – v roku 1944 ju do Osvienčimu deportovali tehotnú. Zavraždená bola 5. júla 1944.
Piaty Stolperstein pripomína Andora Szántóa, narodeného v roku 1913. Deportovali ho do Osvienčimu a následne do Mauthausenu. Zomrel 5. júla 1945.
Na každom kameni je iba niekoľko riadkov. Meno, rok narodenia, deportácia a miesto či dátum smrti. Za strohými údajmi sa však skrývajú životy ľudí, ktorí mali svoje rodiny, domov a každodennosť. Práve v tom spočíva myšlienka Stolpersteinov – z obrovského počtu obetí holokaustu opäť vyčleniť konkrétneho človeka a vrátiť mu jeho meno.
Rodina vstúpila aj do bývalej lekárne
Pre rodinu Jakuba Szántóa mala návšteva aj ďalší osobný rozmer. Po osadení Stolpersteinov sa jej členovia dostali do priestorov, kde kedysi fungovala lekáreň spätá s ich predkami. Miestnosti dovtedy poznali zo zachovaných fotografií, teraz nimi mohli prejsť osobne a porovnávať dnešnú podobu s obrazmi, ktoré poznali z rodinnej minulosti.
Na Hlavnom námestí sa tak na jednom mieste stretlo niekoľko generácií jednej rodiny – ľudia, ktorých mená zostali na Stolpersteinoch, aj ich potomkovia, ktorí sa po desaťročiach postavili pred budovu spätú s ich životom. Na osádzanie prišiel Jakub Szántó s manželkou, dvoma synmi a bratom.
Komornú časť spomienky tvorilo spoločné čítanie. Jednotliví členovia rodiny sa postupne striedali pri náboženskom texte o pominuteľnosti ľudského života, smrti a o tom, čo po človeku zostáva.
„Ako tráva sú dni smrteľníka, ako poľný kvet rozkvitá. Len čo ho vietor ovanul, už ho niet a jeho miesto viac nezostane známe,“ zaznelo počas obradu. Ďalšie slová pripomínali, že človeka pri smrti nesprevádza majetok: „V hodine, keď človek odchádza, nesprevádza ho ani striebro, ani zlato, ani krásne drahé kamenie. Iba Tóra a dobré skutky.“
Po spoločnom čítaní Jakub Szántó predniesol Kadiš, židovskú modlitbu spojenú aj so spomienkou na zosnulých.
Mená zostali v dlažbe Hlavného námestia
Stolpersteine sú malé pamätné kamene osádzané do chodníkov pred miestami, kde žili alebo pôsobili ľudia prenasledovaní nacistickým režimom. Ich nemecký názov odkazuje na kamene, o ktoré človek „zakopne“. V tomto prípade predovšetkým pohľadom a myšlienkou. Aby si meno prečítal, musí sklopiť zrak.
Stolpersteine v Rimavskej Sobote odteraz pripomínajú Israela Zemplinera, Elsu Szántó, Emila Szántóa, Erzsébet Szántó a Andora Szántóa. Nie sú ukryté v múzeu ani za múrmi pamätníka. Zostali priamo na Hlavnom námestí, medzi ľuďmi a každodenným životom mesta.
Okolo piatich mosadzných kameňov budú ľudia denne prechádzať cestou do práce, na nákup či na stretnutie. Niekto ich možno minie bez povšimnutia, iný sa pristaví a prečíta si mená.
A práve vtedy Stolpersteine splnia svoj účel. Pripomenú, že pred dátumami deportácií a smrti tu bol obyčajný ľudský život. A že ľudia, ktorým patril, mali svoje mená.
Mohlo by vás zaujímať: Takmer tisíc ľudí zmizlo z mesta. Rimavská Sobota si po 82 rokoch pripomenie tragický pochod svojich židovských susedov
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Župný dom v Rimavskej Sobote: Páni hodovali, robotníci stavali
- Piroska Gál: Laureátka Ceny mesta je aktívna aj v 86 rokoch
- Konzervatórium v Rimavskej Sobote: Talenty, ktoré uspeli
- Nájdená mačka v Rimavskej Sobote. Hľadá sa majiteľ
- Gaštan alebo pagaštan? Prezradíme, čo naozaj zbierate v parku
- Krajské dožinky: deti lákali stroje, farmári hovorili o suchu
