Piroska Gál má 86 rokov a doma ju zastihnete len zriedka. Vedie klub seniorov Wassa Alberta v Rimavskej Sobote, pôsobí v Csemadoku a je aj oldskautkou. Na konci apríla sa dozvedela, že získala Cenu mesta Rimavská Sobota.
Október je mesiac úcty k starším a preto sme sa rozhodli priniesť našim čitateľom rozhovory so zaujímavými seniormi z nášho regiónu. Opýtali sme sa jej na ocenenie, na život v klube aj na to, čo radí ľuďom, ktorí sa boja staroby.
Na konci apríla ste sa dozvedeli, že ste laureátkou Ceny mesta. Čo vám prešlo hlavou, keď vám to oznámili?
Bolo to pre mňa prekvapivé, nepočítala som s tým.
Článok pokračuje pod reklamou
Zmenilo sa niečo vo vašom živote po tomto ocenení?
Nie, je to ako predtým. Necítim nič iné a určite nič viac.
Narodili ste sa v Šimonovciach. Ako a kedy ste sa dostali do Rimavskej Soboty?
Už dlhšie som pracovala v Rimavskej Sobote, v časti Sobôtka. Presťahovala som sa sem až v roku 1982, v ten rok totiž postavili bytovku, v ktorej dodnes žijem. A bola som prvá, ktorá tu začala bývať.
Čomu ste sa venovali v živote predtým, ako ste sa začali naplno venovať komunitnej práci?
Najprv som pracovala v poľnohospodárskom podniku v Drni, ktorý sa neskôr zlúčil so šimonovským. Pracovala som tam ako ekonómka. Potom som sa dostala do Husinej, tiež ako ekonómka. Denne som precestovala aj 90 kilometrov! A potom z Husinej na Sobôtku.
Ako klub Wassa Alberta vznikol a ako ste sa stali jeho vedúcou?
Vedúcou som sa stala po smrti predošlej vedúcej. Nechcela som veľmi, ale ostatní ma podporili.
Ako vyzerá bežný týždeň v klube? Čo sa tam deje, čo ľudia najradšej robia?
Stretávame sa len raz týždenne, v utorok, približne na dve hodiny. Oslavujeme meniny a narodeniny. Mávame aj prednášky. V auguste máme voľno, vtedy sa nestretávame. Okrem toho chodíme aj na zájazdy, budúci týždeň ideme do Košíc.
Čo je najťažšie na organizovaní aktivít pre seniorov? Čo vás po rokoch stále prekvapuje?
Tie zájazdy, to každý chce niečo iné a niekedy je ťažké dohodnúť sa (dodáva s úsmevom). Chceli by sme ešte ísť do Budapešti do múzea Madame Tussauds.
Na druhej strane sa veľa vecí deje, idú aj voľby. Ja vždy niečo robím, aj teraz som roznášala letáky pre Csemadok.
A ešte financie. Tento rok sa nám podarilo získať peniaze na aktivity z Banskobystrického kraja, nielen z mesta.
Kto k vám do klubu chodí?
Dôchodcovia z Rimavskej Soboty. Je nás 15 až 16, niekedy sa nás stretne len 10 až 12. Na zájazdy nechodíme všetci, nie všetci sú dostatočne mobilní.
Okrem klubu sa čomu ešte venujete?
Veľa toho je. Csemadok, politika a skauting.
Článok pokračuje pod reklamou
Prečo práve skauting a čo vám skautské hodnoty dali?
Ide o komunitu a debaty. Nestretávame sa každý mesiac. Je nás málo, ale stretávame sa aj na dlhšie. Aspoň raz ročne ideme na štyri dni na medzinárodné stretnutie, tento rok do Ostrihomu, minulý rok sme boli v Stoličnom Belehrade. Stretávajú sa tam ľudia z rôznych krajín, aj z Rumunska, z krajín bývalej Juhoslávie. Predtým, pred vojnou, chodili aj Rusi, ale tí už nechodia.
Ako by sa podľa vás mala prejavovať úcta k starším v bežnom živote?
Ťažko povedať. Oslavy si robíme sami. Akcie si tiež organizujeme sami. Aj dnes som roznášala letáky, a to mám 86 rokov a moje nohy už tiež svoje odslúžili. Veľmi sa nám nepáči, ako nás vníma mesto. Keď sú oslavy v meste či v kultúrnom dome, od mestského úradu nedostaneme pozvánku, aby sme sa zúčastnili ako klub.
Čo vás v tomto veku naučilo najviac?
Vždy som bola taká typická ‚váha‘, narodila som sa v októbri. Aj keď niekto kričí alebo sa hnevá, neberiem si to k srdcu. A to sa nezmenilo.
Ako vyzerá váš bežný deň?
Veľakrát nie som ani doma (smiech). Vždy niečo robím. Viete, v Csemadoku nás je 400 členov a to je veľa práce. A k tomu ešte klub a skauting.
Akú radu by ste dali človeku, ktorý sa bojí staroby?
Aby neboli stále doma, ale išli medzi ľudí. Debatovať alebo len byť spolu a nebyť sám. Je to iné, keď je človek s niekým spolu a nie je doma sám.
Ďakujeme Piroske Gál za rozhovor, za jej čas aj otvorenosť. Prajeme jej veľa zdravia, síl a energie do ďalších aktivít.
Prečítajte si tiež: Október patrí seniorom. Úcta sa začína maličkosťami
Zdroj titulnej foto: ma7.sk
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Župný dom v Rimavskej Sobote: Páni hodovali, robotníci stavali
- Piroska Gál: Laureátka Ceny mesta je aktívna aj v 86 rokoch
- Konzervatórium v Rimavskej Sobote: Talenty, ktoré uspeli
- Nájdená mačka v Rimavskej Sobote. Hľadá sa majiteľ
- Gaštan alebo pagaštan? Prezradíme, čo naozaj zbierate v parku
- Krajské dožinky: deti lákali stroje, farmári hovorili o suchu
