Prečo by deti z Rimavskej Soboty nemohli získať vzdelanie porovnateľné s tým, ktoré ponúkajú kvalitné zahraničné školy? Túto otázku si položil Daniel Csúr, keď sa rozhodol prevziať súkromnú základnú školu na Daxnerovej ulici. Jeho ambíciou je vytvoriť v Rimavskej Sobote Malý Oxford. Nie školu pre vyvolených, ale miesto, kde sa tradičné hodnoty stretnú s moderným vzdelávaním a kde dostane priestor každé dieťa.
Historická budova školy na Daxnerovej ulici v Rimavskej Sobote má za sebou dlhú vzdelávaciu tradíciu. Dnes sa v nej začína písať ďalšia kapitola. Súkromná základná škola Zlatice Oravcovej dostáva nový koncept, ktorý sa inšpiruje aj skúsenosťami zo zahraničia. Jeho súčasťou je výrazne posilnená angličtina, čínština, moderné technológie, individuálny prístup a dôraz na samostatné myslenie.
Za novým smerovaním stojí Daniel Csúr. Rozprávali sme sa s ním o tom, prečo sa rozhodol školu prevziať, čo mu prekáža na tradičnom spôsobe vzdelávania a akú školu chce v Rimavskej Sobote vybudovať.
Malý Oxford v Rimavskej Sobote: Prečo práve tu?
Prečo ste sa rozhodli prevziať práve školu na Daxnerovej ulici?
Táto budova má výnimočnú históriu vzdelávania a myslím si, že si zaslúži, aby v nej pokračovala kvalitná škola s jasnou víziou. Keď som premýšľal nad jej budúcnosťou, uvedomil som si, že tu máme priestor, v ktorom by mohol vzniknúť zaujímavý vzdelávací koncept. Chcel som škole dať smer, ktorý bude zodpovedať tomu, čo budú deti potrebovať v nasledujúcich desaťročiach.
Ako vznikol názov Malý Oxford?
Mal som možnosť navštíviť Oxford, Maastricht aj Kodaň a vidieť, ako fungujú kvalitné západné školy. Zaujímalo ma nielen to, čo sa tam učí, ale predovšetkým spôsob vzdelávania. Keď som potom chodil okolo našej historickej budovy, pripomínala mi prostredie, ktoré som videl v Oxforde. Vtedy mi napadlo, prečo by práve tu nemohol vzniknúť taký malý Oxford v Rimavskej Sobote.
Neznamená to, že chceme kopírovať britskú školu alebo sa tváriť, že sme Oxfordská univerzita. Chceme priniesť do nášho regiónu to dobré, čo som mal možnosť vidieť v zahraničí, a prepojiť to so slovenským vzdelávacím systémom.
Čo vás na zahraničných školách oslovilo najviac?
Predovšetkým spôsob, akým učia deti premýšľať. U nás je vzdelávanie často postavené na tom, že sa dieťa musí naučiť veľké množstvo faktov. Ja si však myslím, že oveľa dôležitejšie je naučiť ho riešiť problémy.
V živote nepotrebujete vedieť 250 faktov naspamäť. Denne sa však stretávate s problémami, na ktoré musíte nájsť riešenie. A práve na tom by malo byť vzdelávanie postavené. Dieťa by malo vedieť položiť otázku, hľadať informácie, premýšľať nad nimi a prísť k vlastnému záveru.
Ako sa to dá preniesť do bežného vyučovania?
Chceme postupne zavádzať učenie založené na riešení problémov, takzvané problem-based learning. To znamená, že úloha nemá slúžiť iba na zopakovanie naučenej poučky. Má dieťa naučiť rozmýšľať, hľadať súvislosti a riešenia.
Súčasťou majú byť projekty, diskusie, kritické čítanie a praktické úlohy. Vo vyšších ročníkoch chceme napríklad pracovať aj s cvičnou firmou, aby si žiaci vyskúšali, čo znamená prísť s nápadom, rozpracovať ho a niesť zodpovednosť za výsledok.
Dnes máme umelú inteligenciu, ktorá dokáže za niekoľko sekúnd vyhľadať informácie alebo pripraviť text. O to dôležitejšie bude, aby deti vedeli posúdiť, či sú tieto informácie správne a ako ich môžu použiť.
Angličtina má byť prirodzenou súčasťou školy
Jedným z hlavných pilierov nového konceptu je angličtina. Čím sa má jej výučba odlišovať od bežných základných škôl?
Chceme angličtinu výrazne posilniť už od prvého ročníka. Nemá to byť jazyk, s ktorým sa dieťa stretne iba niekoľkokrát do týždňa na vyučovacej hodine. Chceme, aby sa postupne dostávala do bežnej komunikácie, projektov, krúžkov a ďalších aktivít.
Na prvom stupni pôjde o rozšírené vyučovanie angličtiny. Na druhom stupni by sme chceli postupne dosiahnuť úroveň, pri ktorej bude možné časť vzdelávania realizovať aj v angličtine.
Znamená to, že škola bude bilingválna?
Oficiálne nemôžeme hovoriť o bilingválnej škole, pretože náš vzdelávací program takto nastavený nie je. Našou ambíciou však je, aby sa úroveň angličtiny postupne približovala tomu, čo si ľudia predstavujú pod intenzívnym bilingválnym vzdelávaním.
Chcem, aby deti na druhom stupni dokázali plynule komunikovať po anglicky. Počítame s britským učiteľom a chceme ich pripraviť aj na britský jazykový certifikát. Začali sme tiež proces smerujúci k zapojeniu školy do medzinárodného vzdelávacieho prostredia, ktoré prepája národné a britské štandardy.
Naším cieľom je dostať deti aj do Veľkej Británie, aby videli, ako to tam funguje, a mohli angličtinu používať v každodennom živote.
Prečo ste sa rozhodli pridať práve čínštinu?
Čínštinu nevnímam iba ako ďalší cudzí jazyk. Samozrejme, je to významný svetový jazyk, ale pre mňa je dôležité aj to, ako môže pomôcť rozvíjať myslenie dieťaťa.
Čínske písmo funguje úplne inak než naše. Dieťa sa učí pracovať so znakmi, ich významom a logikou. Spoznáva inú kultúru a iný spôsob uvažovania. Cieľom nie je, aby každý absolvent dokonale rozprával po čínsky. Chceme mu rozšíriť obzory a naučiť ho pozerať sa na veci aj z inej perspektívy.
Na prvom stupni bude čínština najmä vo forme krúžku a hravého zoznamovania sa s jazykom. Na druhom stupni chceme ponúknuť čínštinu ako druhý cudzí jazyk.
Malý Oxford nemá byť elitnou školou
Názov Oxford môže u rodičov vyvolávať predstavu výberovej školy pre mimoriadne nadané deti alebo bohaté rodiny. Nie je to riziko?
Práve tomu sa chceme vyhnúť. Nechcem, aby to vyzeralo ako súkromná elitárska škola, kam si môžu dať deti iba bohatí rodičia. Naša škola má byť otvorená pre všetky deti vrátane tých, ktoré potrebujú viac pozornosti.
Som presvedčený, že aj deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami môžu mať prístup k modernému vzdelávaniu, kvalitným jazykom a individuálnemu rozvoju. Nemyslím si, že tieto možnosti majú byť vyhradené iba deťom, ktoré dosahujú najlepšie výsledky.
Ako chcete zabezpečiť individuálny prístup v praxi?
Základom budú malé triedy. V štandardných triedach chceme mať maximálne 18 detí. Učiteľ tak dostane viac priestoru na to, aby každého žiaka poznal a dokázal reagovať na jeho potreby.
Niektoré deti potrebujú náročnejšie úlohy, pretože bežné tempo je pre ne pomalé. Iné potrebujú viac času, pomoc asistenta alebo špeciálneho pedagóga. Nechceme, aby sa všetky deti museli prispôsobovať jednému tempu.
Aké možnosti bude mať dieťa so špeciálnymi potrebami?
Chceme rozvíjať dve možnosti. Prvou je vzdelávanie v štandardnej triede s podporou asistenta a špeciálneho pedagóga. To je vhodné pre deti, ktoré môžu postupovať podľa bežného vzdelávacieho programu, ale potrebujú individuálnu pomoc.
Druhou možnosťou budú malé špeciálne triedy. Počítame s jednou na prvom a jednou na druhom stupni. V každej má byť maximálne šesť až osem detí, aby sa im pedagógovia mohli intenzívne venovať a pracovať tempom, ktoré im vyhovuje.
Nejde o to deti oddeľovať alebo im dávať nálepky. Ide o to, aby dostali podporu, ktorú skutočne potrebujú. Aj dieťa so špeciálnymi potrebami si zaslúži kvalitné vzdelávanie.
A čo deti, ktorým bežné tempo nestačí?
Aj na ne chceme myslieť. Malé triedy nám umožnia lepšie rozpoznávať nadanie a individuálne schopnosti. Pre tieto deti pripravujeme obohatené vyučovanie, náročnejšie zadania a projekty. Postupne chceme vytvoriť aj samostatný program a triedu pre mimoriadne nadané deti.
Podstatné je, aby dieťa dostalo takú výzvu, akú potrebuje. Aby sa nenudilo, ale zároveň aby sme naň nevytvárali neprimeraný tlak.
Tradičné hodnoty v modernom svete
Hovoríte o modernom vzdelávaní, ale zároveň zdôrazňujete tradičné hodnoty. Ako tieto dve veci spolu súvisia?
Ja v tom nevidím rozpor. Chceme školu postaviť na tradičných hodnotách v modernom svete. To znamená, že rešpekt, zodpovednosť, slušnosť, spolupráca a rodinné prostredie zostávajú základom. Moderné technológie sú nástroje, ktoré nám môžu pomôcť vzdelávať deti lepšie.
Na škole máme učebňu virtuálnej reality aj Apple učebňu. Chceme využívať Apple zariadenia a postupne zapájať do vyučovania aj umelú inteligenciu. Neznamená to však, že chceme nahradiť učiteľov obrazovkami.
Práve naopak. Technológie sa majú prepájať s osobným kontaktom, diskusiou, čítaním a praktickými skúsenosťami. Deti musia vedieť technológie používať, ale zároveň si zachovať schopnosť samostatne premýšľať a komunikovať s ľuďmi.
Škola má aj evanjelickú tradíciu. Ako sa bude vyvíjať jej charakter?
Chceme nadviazať na hodnoty, na ktorých bola škola postavená, a zároveň ju otvoriť rodinám s rôznym zázemím. Rodičia budú mať možnosť vybrať si medzi evanjelickým náboženstvom a etickou výchovou.
Pre mňa je dôležité, aby sa každé dieťa v škole cítilo prijaté a aby rodiny vedeli, že škola rešpektuje ich rozhodnutia.
Aká má byť škola o päť rokov?
Keď sa pozriete päť rokov dopredu, akú školu by ste chceli na Daxnerovej vidieť?
Chcel by som, aby to bola škola postavená na dvoch silných pilieroch. Prvým je anglicko-čínsky vzdelávací program, v ktorom angličtina bude hlavným cudzím jazykom a deti ju budú na druhom stupni vedieť plynule používať. K tomu sa pridá čínština a vzdelávanie založené na riešení problémov.
Druhým pilierom je individuálny prístup a podpora detí, ktoré potrebujú špecifické podmienky. Chcem, aby sme vedeli kvalitne pracovať s nadanými deťmi, ale aj s tými, ktoré potrebujú pomoc asistenta, špeciálneho pedagóga alebo menší kolektív.
Zároveň musíme postupne investovať do interiéru a exteriéru školy. Máme historickú budovu s veľkým potenciálom a chceme ju rozvíjať tak, aby zodpovedala našej predstave moderného vzdelávacieho prostredia.
Čo by ste chceli, aby si rodičia pod názvom Malý Oxford v Rimavskej Sobote predstavili?
Predovšetkým školu, ktorá ich dieťaťu otvorí možnosti. Aby nezáležalo na tom, či vyrastá v Rimavskej Sobote alebo vo veľkom zahraničnom meste. Aj naše deti si zaslúžia kvalitné vzdelanie, jazyky, moderné technológie a učiteľov, ktorí sa im dokážu venovať.
A zároveň chcem, aby to zostala škola, kde sa deti poznajú, kde sa cítia bezpečne a kde má každé z nich možnosť rozvíjať svoje schopnosti. Pretože práve to je podľa mňa zmyslom kvalitného vzdelávania.
Ako sa môžem na školu prihlásiť?
Nový program nie je určený iba budúcim prvákom. Do školy je možné prestúpiť aj z inej základnej školy počas školského roka.
Aby bol prechod do nového prostredia pre deti čo najprirodzenejší, škola ponúka aj dvojmesačný adaptačný program. Počas neho môžu deti prichádzať do školy raz týždenne na jednu hodinu a postupne sa zoznamovať s jej prostredím, pedagógmi aj spôsobom vyučovania. Nemusia tak vstúpiť do úplne neznámeho prostredia zo dňa na deň. Majú čas zvyknúť si na nové miesto vlastným tempom a rodičia môžu sledovať, ako sa v ňom ich dieťa cíti.
Pre budúci prvý ročník je pripravených 18 miest. Rodičia sa môžu so školou spojiť ešte pred zápisom a prísť si ju osobne pozrieť. Pri prestupe staršieho dieťaťa škola odporúča rovnaký postup – najskôr návštevu, rozhovor s rodičom a dieťaťom a následne nastavenie ďalších krokov.
Súčasťou každodenného fungovania školy je aj zázemie pre rodiny. Ranný školský klub je k dispozícii od 6.30 hod., popoludní môžu deti zostať v školskom klube a venovať sa ďalším aktivitám. Jedlo sa pripravuje priamo v škole a zabezpečiť je možné aj bezlepkovú a bezlaktózovú stravu.
Chcete vedieť, či je táto škola vhodná pre vaše dieťa?
Najlepšie je prísť a pozrieť si Malý Oxford osobne. Počas prehliadky môžu rodičia spoznať priestory školy, porozprávať sa s pedagógmi o vzdelávacom programe a predovšetkým o konkrétnych potrebách svojho dieťaťa.
Zarezervujte si prehliadku školy:
0910 826 269 – riaditeľstvo školy
[email protected]
Prečítajte si tiež: V Rimavskej Sobote vzniká malý Oxford
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Reportér Tomáš Forró v Rimavskej Sobote predstaví Príručku prežitia
- Malý Oxford v Rimavskej Sobote: Daniel Csúr o svojej vízii
- VIDEO: Pokus o krádež auta. Majiteľ sa postavil zlodejovi
- OZ ATHÉNA z Hnúšte získalo cenu Od srdca k srdcu
- Znova mimo koľají! Nákladný vlak sa vykoľajil na tom istom mieste
- Ela Valachová v Brne dvakrát postúpila do B-finále
