Na schôdzi miestneho evanjelického zboru, ktorá sa uskutočnila 25. januára 1885, bolo prijaté rozhodnutie, že v Rimavskej Sobote postavia novú budovu dievčenskej školy. Stavať sa malo začať počas nadchádzajúcej jari na mieste starej školy, ktorá mala byť zbúraná. Do verejnej súťaže boli predložené tri projekty a už 4. februára 1885 sa otvárali obálky s ponukami.
Skúšobná doba — zostáva 5 dní.
Prehrajte si audio verziu článku
Pripravujeme audio pre tento jazyk…
Ako najlepší bol vyhodnotený projekt miestneho staviteľa Júliusa Kalocsaya (Kalocsay Gyula). K reprezentatívnym verejným budovám mesta tak mala pribudnúť aj nová evanjelická dievčenská škola.
Článok pokračuje pod reklamou
Presný deň začiatku stavebných prác zatiaľ nie je známy. Začali sa však na jar 1885 a už 22. augusta toho istého roku, teda za menej než pol roka, odovzdal staviteľ Július Kalocsay novú školskú budovu stavebnému výboru evanjelickej cirkvi.
Na prízemí sa nachádzali dva byty. Jeden, určený pre učiteľa, pozostával z troch izieb, kuchyne, komory na potraviny a pivnice. Druhý, určený pre učiteľku, pozostával z jednej obytnej izby. Okrem nich sa tu nachádzali aj potrebné vedľajšie miestnosti.
Na poschodie viedlo pohodlné trojramenné schodisko, po celej svojej dĺžke ohraničené stenami. Nachádzal sa tam vestibul, dve učebne, miestnosť, v ktorej našlo svoje sídlo múzeum Gemerskej župy, sklad učebných pomôcok a ďalšie vedľajšie priestory.
Učebne zodpovedali aj zvýšeným požiadavkám dobovej pedagogiky. Boli svetlé, priestranné a dokonca vybavené vetracím zariadením. Do jednej sa zmestilo približne 70 až 80 žiačok, do druhej 50 až 60.
Nové školské lavice boli vyhotovené podľa takzvaného dvojmiestneho systému, s nulovou distanciou, pri presnom dodržaní stanovených rozmerov a pod dôkladným dohľadom. Dvojmiestny systém znamenal lavice pre dve žiačky. Nulová distancia bola dobovým ergonomickým riešením: predná hrana sedadla a k žiačke obrátená hrana písacej dosky sa nachádzali v jednej zvislej rovine. Dieťa sa tak pri písaní nemuselo výrazne predkláňať.
Za školskou budovou sa zriaďovalo cvičisko a ihrisko.
Slávnostné otvorenie novej školy sa uskutočnilo 30. augusta 1885. Slávnosť sa začala v miestnom evanjelickom kostole pravidelnými nedeľnými službami Božími za účasti evanjelického spevokolu. Potom nasledovala prehliadka novej školskej budovy.
Pri predstavovaní nových priestorov bola prítomným ozrejmená aj reorganizácia školy. Dovtedajšiu nedelenú ľudovú školu so šiestimi ročníkmi evanjelická cirkev rozdelila na dve spojené triedy: nižšiu, pozostávajúcu z prvého a druhého ročníka, a vyššiu, do ktorej boli spojené tretí až šiesty ročník.
K dovtedajšiemu jedinému učiteľovi zároveň zriadila miesto triednej učiteľky a miesto učiteľky ručných prác. Za triednu učiteľku zvolila diplomovanú učiteľku Jolánu Jenesovú (Jenes Jolán) a za učiteľku ručných prác diplomovanú učiteľku Katinku Stiernbergovú (Stiernberg Katinka).
Vedením nižšej triedy bol poverený učiteľ Viliam Prunyi (Prunyi Vilmos) a vedením spojenej vyššej triedy učiteľka Jolána Jenesová.
V súvislosti s novou organizáciou školy bolo upravené aj dovtedajšie školné. Pre deti patriace k miestnemu evanjelickému zboru bolo školné v nižšej triede stanovené na dva zlaté a vo vyššej triede na tri zlaté. Deti pochádzajúce z iných obcí a deti iného vierovyznania platili dvojnásobok týchto súm.
Okrem toho platila každá žiačka bez rozdielu jeden zlatý za vyučovanie ručných prác. Zápisné pre deti patriace k miestnemu evanjelickému zboru predstavovalo 50 grajciarov, zatiaľ čo deti z iných obcí a iného vierovyznania platili jeden zlatý.
V dobových novinách Gömör-Kishont sa objavila aj drobná výhrada: budova školy vraj nemala prevyšovať susednú faru. Podľa autora by bolo vhodnejšie, keby obe budovy mali rovnakú výšku. Celkovo však noviny ocenili impozantný vzhľad školy, ktorá rozšírila počet reprezentatívnych budov mesta.
Otvorenie novej školy sprevádzal bohatý program. Neskôr sa časť účastníkov, hoci už v menšom počte, zišla vo veľkej sále hotela Tri ruže, v budove dnešnej Tatry. Po slávnostnej večeri sa tam rozprúdila pravá nefalšovaná veselica.
Vážený profesor Ján Fábry pomáhal slečnám predávať tombolové lístky. Hlavnou cenou bol obraz znázorňujúci Horný mlyn, ktorého autorom bol Július Sándy (Sándy Gyula).
Na stoloch nechýbala košická šunka a školský dozorca Jozef Liszka zabezpečil sto fliaš, pravdepodobne vína, z Gemerského Jablonca. Potom sa začala tanečná zábava, ktorá sa skončila až o druhej hodine ráno. Nová budova evanjelickej dievčenskej školy v Rimavskej Sobote tak bola patrične oslávená.
Na priloženej fotografii je približná rekonštrukcia možného dobového vzhľadu školy. Vznikla digitálnou úpravou súčasnej fotografie pomocou nástroja ChatGPT, nejde teda o autentický dobový záber.
Zdroje:
Gömör-Kishont z 8. februára 1885
Gömör-Kishont z 23. augusta 1885
Gömör-Kishont zo 6. septembra 1885
Autor: Vladimír Gondáš
Zdroj foto: AI
Prečítajte si tiež: Dušičky našich predkov: Zvyky, z ktorých mrazí
Mohlo by vás zaujímať: Lučenčan Alexander Baránek spieval na scéne SND
NENECHAJTE SI UJSŤ
- Elektrické kolobežky: Nové pravidlá už kontroluje polícia
- Dievčenská evanjelická škola a jej príbeh z roku 1885
- Polícia žiada o pomoc. Boli ste v sobotu v Bystrici?
- Naše prírodné pramene. Kde sa ukrývajú poklady regiónu?
- Streľba v Krakove si vyžiadala šesť obetí
- Divadlo z pasáže: Dospelí, ktorých zatvárame do detstva
