Dátum 21. august 1968 a s ním spojený vpád vojsk Varšavskej zmluvy je spoločným menovateľom dokumentov, ktoré počas augusta vystavuje Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote ako predmet mesiaca. Súbor dokumentov svedčí o tom, ako reagovali obyvatelia Rimavskej Soboty a regiónu na dianie vo vtedajšom Československu.
Ako pre Rimava.sk uviedol dokumentátor múzea Ján Aláč, vystavené tlačoviny sú svedectvom angažovanosti, osobnej statočnosti, ale aj schopnosti improvizácie ich tvorcov. „Zaujímavo pôsobí práve v ťažkých až osudových chvíľach objavujúca sa tvorivosť, v podobe básničiek a veršovačiek, či iných príspevkov s humorne útočným obsahom,“ načrtol.
Podľa jeho slov v ťažkých chvíľach bývajú práve podobné, spravidla anonymné prejavy spôsobom, ako reagovať na situáciu, keď iné postoje alebo priama akcia odporu nie sú najšťastnejšie, ba sú až nebezpečné.
„Je prirodzené, že v atmosfére doby neboli jednotlivé príspevky podpisované, a ak áno, tak sú zväčša podpísané kolektívnym orgánom,“ uviedol Aláč a spomenul, že to bol hlavne prípad rezolúcií ako Stanovisko Okresného výboru Československého zväzu mládeže v Rimavskej Sobote k vzniknutej situácii v našej vlasti (august 1968); Prevolanie Okresnej odborovej rady v Rimavskej Sobote z 23. 8. 1968; Rezolúcia pracujúcich Cukrovaru v Rimavskej Sobote ku generálnemu štrajku, ktorý sa mal uskutočniť 23. 8. 1968 alebo Telegram Predsedníctva OV KSS v Rimavskej Sobote adresovaný ÚV KSČ z 21. 8. 1968.
Z tlačovín si podľa jeho slov pozornosť zasluhujú napríklad Hlas Gemerskej mládeže č. 6 – Spravodaj OV ČSZM Rimavská Sobota z 9. 9. 1968 alebo Gemerské zvesti č. 7 z 29. 8. 1968. „Pre návštevníkov múzea môže byť zaujímavá práve ich autentická podoba, strojom písaného textu a ručne kreslených vtipov,“ vysvetľuje dokumentátor a dodáva, že poskytnú pohľad na atmosféru doby a uvažovanie ľudí v nej, nie však prefiltrované historikmi alebo upravené súčasným nazeraním na augustové dni roku 1968. „Sú autentické svojím obsahom, ale aj formou,“ uzavrel.
Zdroj: Rimava.sk
