Gemersko-malohontské múzeum aj tento rok pripravilo pre svojich návštevníkov podujatie Noc múzeí a galérií. V sobotu 14. mája 2022 sa uskutoční už jeho XVIII. ročník. Od 18.00 hod. až do neskorej noci budú brány múzea otvorené. Na návštevníkov čaká bohatá programová skladba, zameraná na remeslá v regióne Gemer-Malohont. Najdominantnejším remeslom bolo kedysi hrnčiarstvo, ktoré budú reprezentovať dve hrnčiarky, ďalej svoju zručnosť predvedie kováčka a výrobca kyjatických hračiek. Priaznivci hrnčiarstva si budú môcť vypočuť zaujímavosti z tejto oblasti na besede s riaditeľkou múzea a etnologičkou Oľgou Bodorovou, ktorá v posednom roku uviedla do života dve publikácie s touto témou. S hrnčiarstvom sa kedysi veľmi úzko spájala preprava hotových výrobkov na predaj. Hrnčina sa prevážala na voze ťahanom konským záprahom. Pre návštevníkov bude pripravená statická ukážka takéhoto voza. Zároveň bude k dispozícii konský záprah a kočom, na ktorom sa môžu záujemci previezť nočnými ulicami mesta. Pestrosť programu obohatí aj otvorenie zaujímavej výstavy, ktorá predstaví módnu návrhárku Melindu Molnár-Madarász z Maďarska a jej návrhy odevov obohatených o tradičné motívy vo výšivkách. V rámci komentovanej prehliadky o svojej práci porozpráva samotná návrhárka. Okrem toho predstavíme verejnosti jeden z regionálnych produktov a to „muránske buchty“, ktorý má aj svoju ochrannú známku. Jej držiteľom je obec Muráň, kde sa buchty pečú. Nebudú chýbať ani stretnutia so zaujímavými osobnosťami (módna návrhárka Melinda Molnár-Madarász, zástupcovia obce Muráň a Ranča Megi). Na dvore múzea bude návštevníkom počas podujatia k dispozícii občerstvenie. Až do 23.00 hodiny budú návštevníkom k dispozícii priestory stálych expozícií múzea a aktuálne výstavy. Každý 100. návštevník dostane od riaditeľky múzea darček. Vstupné je 4 € dospelí, 2 € deti a deti do 6 rokov majú vstup zdarma.
Noc múzeí sa organizuje pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí, pod patronátom Rady Európy. Podujatie organizuje a zastrešuje francúzske ministerstvo kultúry v Paríži, ktoré každoročne vyzýva múzeá v celej Európe k zapojeniu sa do neopakovateľnej noci plnej zážitkov. Je to celoeurópske podujatie a jeho cieľom je v čo najväčšej miere prezentovať kultúrne dedičstvo, význam jeho záchrany a ochrany v rámci kultúrnej výmeny, šírení informácií o kultúrnej rozmanitosti jednotlivých krajín i regiónov Európy. Najprirodzenejšie sa tento cieľ napĺňa pri neformálnom vzdelávaní, pri kultivovanom oddychu v netradičnom čase a atmosfére, akým toto podujatie bezpochyby je.
Posledné dva roky sa na celospoločenskom dianí vážne podpísala pandémia koronavírusu COVID-19. V roku 2020 sa podujatie kvôli tomu preložilo na mesiac november, ale situácia neumožnila realizovať ho prezenčne, iba v online priestore. V roku 2021 sme mohli našich návštevníkov privítať v priestoroch múzea, avšak len formou individuálnych prehliadok a absentoval aj program, ktorý bol neodmysliteľnou súčasťou každého ročníka Noci múzeí.
Podvečer podujatie otvorí riaditeľka múzea – PhDr. Oľga Bodorová o 18.00 hodine na nádvorí múzea. V rámci otváracieho bloku priblížime návštevníkom programovú skladbu a predstavíme hostí večera. Témou 18. ročníka Noci múzeí je hlina a s ňou úzko spojené hrnčiarske remeslo, ktoré príde prezentovať hrnčiarka Danka Bakšová z Hrnčiarskych Zalužian a keramička Tímea Csanková z Gemerských Dechtárov. Obidve sú nositeľky značky Regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Hoci obe inklinujú k hline, ich tvorba je odlišná. Každá má svoje čaro a viditeľnú stopu remeselnej zručnosti. S touto tému bude spojená aj beseda s Oľgou Bodorovou, ktorá je autorkou kníh Hrnčiarstvo v Suchánskej doline (2019) a Hrnčiarstvo v Šiveticiach (2021). Riaditeľka múzea sa tejto téme venuje už viac než 40 rokov. Jej láska k hline a hrnčiarskemu remeslu sa zrodila ešte počas štúdií a trvá dodnes. O túto tému sa rada podelí so záujemcami o hrnčiarstvo v regióne a o jeho osude.
Do remeselnej pestrosti prispeje svojou zručnosťou a tvorbou aj kováčka Andrea Ďurčová Kosecová z Hajnáčky, ktorej učaroval kov. Počas podujatia predvedie svoje kováčske umenie. Nemenej zaujímavá je aj tvorba výrobcu kyjatických hračiek Ladislava Hedvigiho z Rimavských Zalužian, nositeľa značky Regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Drevo a v ňom vyryté tradičné ornamenty vracajú návštevníka do minulosti a zároveň približujú s akými hračkami sa deti hrali pred viac ako sto rokmi. V tomto roku prezentoval kyjatické hračky na Svetovej výstave EXPO 2020 v Dubaji.
Priaznivcom tohto podujatia ponúkneme aj novú a zaujímavú výstavu MEYKE: Tradícia v móde – Hagyomány a divatban módnej dizajnérky Melindy Molnár-Madarász z Budapešti, ktorá vytvára jedinečné odevy a módne doplnky pre súčasnú modernú ženu v štýle haute-couture (šité ručne a na mieru) a pret-á-porter (šité v štandardných konfekčných veľkostiach). Prezentovaná bude aj kolekcia odevov navrhnutých na základe tradičných maďarských motívov Kalocsa, Matyó, Kalotaszeg, Torockó a Barkó, v ktorých návrhárka preberá nielen dekoratívne umenie tradičného odevu Maďarov, ale aj ich štruktúru, jedinečnosť a hodnotu. O svojej tvorbe porozpráva v rámci komentovanej prehliadky.
V priestore múzea si budú môcť návštevníci pozrieť voz s hotovými hrnčiarskymi výrobkami, ktorý kedysi slúžil na prepravu výrobkov určených na predaj. Voz bol ťahaný konským záprahom. Takto ucelenú ukážku nie je možné pripraviť, ale konský záprah s kočom budú mať naši návštevníci k dispozícii a budú sa môcť previezť nočnými ulicami mesta, čo bude iste netradičným zážitkom. Vyhliadkové jazdy bude realizovať Jozef Krupa, majiteľ ranča Megi, Poltár-Prievrana so svojím kočom, ktorý bude k dispozícii na parkovisku múzea. Trasa povedie z múzea ulicami mesta, ďalej cez námestie a okruh sa uzavrie návratom späť k múzeu.
Tradičné receptúry našich predkov sú často niečím čo sa do modernej doby nehodí, aj napriek tomu, že ide o originálne regionálne jedlá či výrobky. Takým nepochybne je aj jeden, ktorý je spojený s obcou Muráň v regióne Gemer-Malohont. Sú to Muránske buchty. Obec Muráň je držiteľom ochrannej známky na tento sladký produkt. V roku 2018 bola Muránskym buchtám udelená značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT. V úvodnom bloku predstavíme návštevníkom ľudí, ktorí znovuoživenie tejto tradície udržiavajú. Počas podujatia si budú môcť návštevníci túto špecialitu na dvore múzea zakúpiť.
Iste zaujme aj výstava Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej, ktorú múzeum otvorilo 5. mája 2022. Výstava je venovaná mladej etnologičke, ktorá vlastní rozsiahlu zbierku svadobných šiat najmä z 20. storočia a zbiera nielen svadobné šaty, ale aj ich príbehy.
Počas podujatia budú už tradične celý večer návštevníkom k dispozícii okrem aktuálnych výstav aj priestory stálych expozícií múzea (Stála vlastivedná expozícia a Protifašistický odboj a SNP v regióne Gemer-Malohont).
Na dvore múzea sa budú môcť návštevníci občerstviť, pochutiť si na cukrovinkách a na muránskych buchtách.
Sponzori podujatia: Firma GULIK Rimavská Sobota, IK Catering Rimavská Sobota a Bán s. r. o. Rimavská Sobota.
Po dvojročnej prestávke sa Hradné múzeum opäť zapája do tradičného celoslovenského podujatia Noc múzeí a galérií, ktoré sa uskutoční 14. mája 2022. Program sa začne v Mestskom vlastivednom múzeu o 18:00 hod., kde archeologička múzea predstaví záujemcom výstavu „Najvzácnejšie archeologické nálezy posledných rokov z Fiľakova“. Odborný výklad si môžu návštevníci neskôr vypočuť aj v maďarskom jazyku. Záujemcovia sa budú môcť oboznámiť s najvýznamnejšími nálezmi posledného obdobia, akými sú napríklad strieborné a medené mince, olovené plomby, rôzne šperky, súčasti odevu a iné kovové či kostené ozdoby, ale aj detailmi posledných archeologických výskumov vykonaných na území nášho hradu a v podhradí. Prístupná bude samozrejme aj stála expozícia múzea a pripravené je aj obľúbené premietanie archívnych filmov niekdajšieho filmového krúžku fungujúceho pri Závodnom klube vo Fiľakove, ako aj výberu digitalizovaných starých fotografií o fiľakovských závodoch.
O 19:00 hod. štartuje podujatie na strednom hrade vernisážou výstavy s názvom „Umelecké remeslo od praveku po súčasnosť“. Putovná výstava nás vďaka prácam študentov Súkromnej školy umeleckého priemyslu Hodruša-Hámre prevedie obdobím od doby bronzovej až po novovek. Repliky boli vyhotovené na základe skutočných archeologických nálezov pôvodnými, dnes už takmer zabudnutými technikami. Nájdeme medzi nimi zbroje, zbrane, šperky, iné doplnky a úžitkové predmety. Expozícia bude doplnená o vzácne zbierkové predmety a exponáty múzea. Ako sprievodný program prebehne prezentácia umeleckých študijných odborov školy. Výstava sa konala prvýkrát v roku 2016 v Bratislave. Odvtedy precestovala takmer celé Slovensko a v uplynulých rokoch ju mohli obdivovať návštevníci múzeí v Lučenci, Novej Bani, Komárne, Rimavskej Sobote, Leviciach, Poprade či Brezne. Po otvorení dočasnej výstavy si prídu na svoje malí i veľkí. Pre deti je pripravená rozprávka Princ Bajaja z dielne u nás už známeho Divadla z domčeka. Milovníkov hudby čaká koncert etno-jazzovej hudobnej skupiny z Fiľakova, Hajni és a fiúk. Atmosféru po zotmení dotvorí ohňová šou žonglérov umeleckej skupiny „Tűzfészek Társulat“.
Vstup na podujatie, ktoré bude trvať do 23:00 hodiny, je bezplatný. Srdečne očakávame všetkých záujemcov!
Nikdy sa nehrajte s ohňom.
Dráma/Horor/Sci-Fi/Thriller USA
Réžia: Keith Thomas
Hrajú: Zac Efron, Ryan Kiera Armstrong, Sydney Lemon, Kurtwood Smith…
Uvádza: CinemArt, 94 min., MN, titulky, vstup: 5 €
Začiatok predstavení: 19:00
Pondelok 16. mája maďarská verzia
Vstúpte do novej, zvláštnej dimenzie.
Akčný/Fantasy/Horor USA
Réžia: Sam Raimi
Hrajú: Benedict Cumberbatch, Elizabeth Olsen, Bemedict Wong, Chiwetel Ejiofor…
Uvádza: CinemArt, 127 min., MP od 12r., dabing vstup: 5 €
Začiatok predstavenia: 19:00
maďarská verzia
Nikdy sa nehrajte s ohňom.
Dráma/Horor/Sci-Fi/Thriller USA
Réžia: Keith Thomas
Hrajú: Zac Efron, Ryan Kiera Armstrong, Sydney Lemon, Kurtwood Smith…
Uvádza: CinemArt, 94 min., MN, titulky, vstup: 5 €
Začiatok predstavení: 19:00
DS DIVOSUD pri MsKS a štyri skvelé herečky: Naďa Garajová, Hela Chrenková, Terka Maksi a Erika Gavurová Vás pozývajú v stredu, 18. 5. o 18.00 hod. do divadelnej sály DK na premiéru hry maďarského autora Ákosa Kertésza VDOVY. Hru pre potreby súboru upravil Ľubo Šárik. Čierna komédia o štyroch pozostalých ženách, ktoré postupne odkrývajú tajomstvo nebohého s takmer detektívnou zápletkou objavujú vo svojom nebohom Kornelovi, ktorého tak dôverne poznali, úplne iného, im celkom neznámeho človeka. Vstupné dobrovoľné. Inscenáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
OSOBY A OBSADENIE
Mamuška: Naďa Garajová
Hana: Helena Chrenková
Anna: Terka Maksi
Róza: Erika Gavurová
Úprava a dramaturgia: Ľubo Šárik
Hudba.: Joan Baez – Diamonds and Rust
Dead can Dance – Sommoving of The muse
Svetlo, efekty a zvuk: Ján Mitter
Text sleduje: Eva Weiterschützová
Réžia: Ľubo Šárik
SLOVO O HRE
Štyri ženy „vdovy“ po nebohom Kornelovi, slávnom hercovi sa stretnú v konfrontácii štyroch ľudských alternatív na jednom mieste. Mamuška stále adoruje svojho synáčika, je posadnutá predstavou, že ovláda všetky pletky v meste – omyl. Terajšia manželka s vnúčikom Andrejkom, ktorá je skôr z nášho pohľadu podnikateľka a Róza s dcérou Irmou. Čierna komédia o štyroch pozostalých ženách, ktoré postupne odkrývajú tajomstvo nebohého s takmer detektívnou zápletkou objavujú vo svojom nebohom Kornelovi, ktorého tak dôverne poznali, úplne iného, im celkom neznámeho človeka.
SLOVO O AUTOROVI
Ákos Kertész ( Budapešť 18.7.1932) žije v Kanade. Má mnoho ocenení a medailí, z nich významná je ocenenie Kossutovou cenou.
Po strednej škole (1950 v Budapešti) nebol kvôli židovskému pôvodu prijatý na univerzitu a musel pracovať v karosárni a neskôr v automobilke (1954 – 1966).
V roku 1962 vydal svoju prvú zbierku „Amour de la banalite / Hétkoznapok szerelme“ a v kine, pri filme pracoval od roku1966. Od roku 1994 bol tiež redaktorom revue „Élet és Irodalom / Život a literatúra“. Jeho román Makra / 1974 bol preložený do dvanástich jazykov.
- 8. 2011 píše otvorený list v maďarských novinách „Amerikai Népszava“ o maďarskej povahe a potvrdzuje stávkový vzorec „Maďar je geneticky podradný“, ktorý tisíce rokov ľstivo počúva a necíti žiadnu ľútosť za historické zločiny ako Šoa. Spor vzrástol do takej miery, že musel dokonca rezignovať na svoj status čestného občana Budapešti. V Maďarsku, ktorému v roku 2012 hrozilo nebezpečenstvo, požiadal o politický azyl v Kanade, kde odvtedy žije.
Je autorom mnohých románov, scenárov, divadelných hier. Spomeňme aspoň Makra (1971), Witwen (1976), Vdovy (1976) a mnoho, mnoho ďalších.
SLOVO O SÚBORE
DS Divosud vznikol v roku 1986 a jeho prvou inscenáciou bola hra Ľudovíta Filana Ja, Adam, volám Zem v réžii Dana Brezinu. Od deväťdesiatych rokov minulého storočia po súčasnosť sa programovo orientuje na slovenskú klasickú dramatickú spisbu a odkazy klasikov divadelnej scény z celého sveta. Súbor vedie, dramaturgicky i režijne predlohy upravuje Ľubo Šárik. Kostýmy pripravuje a text sleduje Eva Weiterschützová. V súčasnosti má kolektív súboru osem stálych členov. V aktuálnej ponuke je dráma Príbeh Matky, aj inscenácia Variácie na Gogoľovú ženbu.
Medzi najúspešnejšie inscenácie patrila hra Kauza Ťapákovci, podľa B.S. Timravy v úprave Ľuba Šárik, s ktorou súbor získal v roku 1992 hlavnú cenu Zlatú plaketu na Plárikovej Rakovej. Inscenáciu mal súbor v repertoári takmer dvanásť rokov.
Úspešné boli inscenácie: Július Barč-Ivan: Dvaja, I. Stodola: Náš pán minister, Tajovský: Jej prvý román, hra podľa predlohy Martina Kukučína: Neprebudený (problém iného), Janko Jesenský v úprave Michala Babiaka: Pani Rafiková a tí druhí, J. Barč-Ivan: Matka.
Okrem slovenskej klasiky súbor inscenoval aj autorov svetovej dramatiky: A. P. Čechova: Pytačky a Jubileum, Turgenevovu Noc v hostinci U veľkého diviaka, N.V. Gogoľ – F. Illenčík: Nos, ale aj súčasných slovenských autorov D. Dušeka, M. Šulíka a F. Liptáka: Zabíjačka, Marta Hlušíková: Výklad. Poslednou inscenáciou bola hra nemeckého autora Rodericha Benedixa s názvom Nežné príbuzenstvo, ktorú naštudovali pri príležitosti 100. výročia od jej uvedenia v slovenskom jazyku miestnymi ochotníkmi.
Na celoštátnych súťažiach súbor získal mnoho najvyšších ocenení a pravidelne sa zúčastňoval Scénickej žatvy v Martine, naposledy v roku 2021 s inscenáciou Matka. Vo svojich radoch mal a má veľa individuálne ocenených členov za hereckú prácu: Pavel Belán, Marian Lacko, Lýdia Balcárová, Nadežda Garajová, Roman Čarnoký a ďalší. Súbor získal ocenenia za réžiu, dramaturgiu i scénografiu.
Zahraničné zájazdy: Srbsko a Čierna hora, Česká republika
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Komédia o začiatkoch, koncoch a šanciach.
Komédia Česko
Réžia: Petr Zahrádka
Hrajú: Eva Burešová. Petr Buchta, Jiří Lábus, Veronika Freimnanová…
Uvádza: Continental Film, MP od 12r., vstup: 5 €
Začiatok predstavení: 18:00
Dostal viac, ako si mohol priať.
Komédia/Športový Česko Réžia: Martin Kopp, Jakub Štáfek
Hrajú: Jakub Štáfek, Jakub Prachař, Ondřej Pavelka, Jiří Ployhar ml….
Uvádza: Magic Box, 105 min., MN, vstup: 5 €
Začiatok predstavení: 20:00
Komédia o začiatkoch, koncoch a šanciach.
Komédia Česko
Réžia: Petr Zahrádka
Hrajú: Eva Burešová. Petr Buchta, Jiří Lábus, Veronika Freimnanová…
Uvádza: Continental Film, MP od 12r., vstup: 5 €
Začiatok predstavení: 18:00
Dostal viac, ako si mohol priať.
Komédia/Športový Česko Réžia: Martin Kopp, Jakub Štáfek
Hrajú: Jakub Štáfek, Jakub Prachař, Ondřej Pavelka, Jiří Ployhar ml….
Uvádza: Magic Box, 105 min., MN, vstup: 5 €
Začiatok predstavení: 20:00
