Otvorenie výstavy „Obnova našich hradov – Šomoška, Fiľakovo,
Divín“
Tlačová správa Hradného múzea vo Fiľakove
19. marca 2025, o 16:30 hodine sa otvára dočasná výstava v Mestskom
vlastivednom múzeu vo Fiľakove, ktorá nesie skutočne výpovedný
názov: „Obnova našich hradov – Šomoška, Fiľakovo, Divín“.
Pôjde o fotografickú výstavu, pozostávajúcu z jednej strany zo
starých záberov znázorňujúcich obnovy uvedených hradov v 70. a 80.
rokoch, prebiehajúcich pod vedením PhDr. Gábora Krúdyho, niekdajšieho
riaditeľa Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany
prírody v Lučenci. Z druhej strany budú na zábery, ktorých originály
poskytol archív Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica –
pracovisko Lučenec, nadväzovať fotky o neskorších obnovách a
súčasnom stave týchto kultúrnych pamiatok, zachytávajúce priebeh
dlhoročných sanačných a rekonštrukčných prác. Výstavu doplnia
archeologické nálezy z dotknutých hradov, pochádzajúce v prípade
hradov Fiľakovo a Šomoška z výskumov realizovaných Hradným múzeom vo
Fiľakove, a v prípade hradu Divín z výpožičky Archeologického
ústavu SAV v Nitre. Ich pôvod sa datuje do 15. – 17. storočia, a
jedná sa najmä o keramické a kovové nálezy, slúžiace ako predmety
každodennej potreby. Návštevníci si môžu vystavený materiál
pozrieť do 4. mája 2025.
Jedinečnosť prezentovaných dobových fotografií spočíva v tom, že
zábery Gábora Krúdyho ako jediné podávajú svedectvo o vtedajšej
pamiatkovej obnove týchto hradov, o záchranných, rekonštrukčných a
výkopových prácach, ktoré tu prebiehali, nakoľko sa z tejto éry
obnovy nezachovala žiadna ďalšia písomná dokumentácia. Zároveň
ponúkajú ucelený pohľad na ich architektonický vývoj a postupnú
premenu zo schátralej ruiny, na ukážkovú relikviu nášho historického
dedičstva a lákavú turistickú atrakciu.
V
ýstava poľovníckych trofejí ulovených v poľovníckej sezóne
2024/2025
Ako býva každý rok zvykom, Hradné múzeum vo Fiľakove v rámci osláv
Palóckych dní a Dní mesta Fiľakovo pripravuje v galérii Mestského
vlastivedného múzea novú dočasnú výstavu. Tentoraz bude venovaná
obnove kúrie Koháryovcov vo Fiľakove.
Barokový kaštieľ, ktorý slúžil ako sídlo správcu panstva, dal
postaviť Štefan Koháry II. v prvej tretine 18. storočia. Po vymretí
rodu Koháryovcov sa fiľakovské panstvo prostredníctvom sobáša dostalo
do vlastníctva známeho panovníckeho rodu Coburgovcov. Neskôr budovu
vlastnili miestne gazdovské rodiny, no postupom času sa dostala do
schátraného stavu a zostala dlhé roky opustená. Od roku 2004 je kúria
domovom 47. skautského zboru Štefana Koháryho, ktorý budovu získal
darom od potomkov posledných majiteľov – rodiny Görőcsovcov.
Členovia skautského oddielu začali v roku 2021 s renováciou budovy. Na
základe dostupných dobových dokumentov sa s osobitným dôrazom na
historickú presnosť snažili obnoviť jej pôvodný stav. Návštevníkov
výstavy čaká fotodokumentácia procesu obnovy a zaujímavé výstavné
predmety, ako napríklad pôvodné kachlice, zachovaná podlahová krytina,
obrazy Štefana Koháryho II. pochádzajúce zo zbierky Hradného múzea vo
Fiľakove, originál kúpnopredajnej zmluvy uzavretej medzi gazdovskými
rodinami a Coburgovcami a úžitkové predmety už spomínaných
gazdovských rodín.
Hradné múzeum vo Fiľakove vás 14. augusta 2025 srdečne pozýva do
Mestského vlastivedného múzea vo Fiľakove, kde sa o 16:00 hod. začne
prednáška historika a archivára, Zoltána Pétera Bagiho s názvom
Fiľakovo vo Fuggerzeitungoch. Následne sa o 17:15 hod. uskutoční
vernisáž výstavy Obnova kúrie Koháryovcov, po ktorej si uctíme
donátora stavby kostola, Štefana Koháryho II., kladením vencov pri jeho
buste. Výstava potrvá do 17. októbra 2025.
Umenie mesta
Umenie vo verejnom priestore Rimavskej Soboty
Béla Bacskai, Štefan Balázs, Teodor Baník, Tibor Bárftay, Štefan
Belohradský, Emília Čisáriková, Robert Dúbravec a Ladislav Moško,
Peter Galvánek , Milan Gašpar, J. Horváth a J. Nemčok, I. Hrošo a J.
Fibinger, Vladimír Kompánek, Michal Kern, Zuzana Kyselková, Stanislav
Koreň, Erna Masarovičová, Pavel Mikšík, Andrej Melicherčík, Jarmila
Podzimková Mráčková, Klotilda Pitrová Pullmannová, Vladimír
Popovič, Katarína Šujanová
Nachádzajú sa v našom blízkom okolí umelecké diela? Poznáme ich?
Toto sú otázky, ktoré si kladieme pri projekte mapovanie diel vo
verejnom umení Rimavskej Soboty. Zisťujeme totiž, že diela sa vo
verejnom priestore nachádzajú, ale je niekedy ťažké zistiť ich autora
či autorku, a počas ich hľadania zisťujeme aj to, že mnohé už
zanikli, boli zničené, sú teda nezachované.
Projekt mapovania umeleckých diel je teda nielen hľadaním umenia v
regiónoch, mestách a obciach, ale najmä prácou s rekonštruovaním
našej pamäte. Mnohé diela vznikli ako súčasť budovania modernej
spoločnosti totalitným štátom, ktorý ich objednával a financoval od
50. do 80. rokov 20. storočia. Zároveň umenie, ako sú keramické steny,
mozaiky, gobelíny, bronzové či betónové sochy, kovové reliéfy v
exteriéroch a interiéroch budov, mali zmeniť podobu a účely
tradičných priestorov, ktoré slúžili verejnosti na spoločenské
účely. Bola snaha premeniť tradičné kultúrne, kultové a najmä
náboženské zvyky, obrady a rituály. Krst sa zmenil na prijímanie
novorodeného občana do socialistickej spoločnosti. Svadby sa mali konať
na úradoch, a nahradiť tak cirkevné sobáše v kostoloch. Preto by sme
mohli očakávať, že pri tvorení týchto nových zariadení sa utváral
rovnako aj vzťah obyvateľov k umeleckým dielam, ktoré novú
spoločnosť vizuálne charakterizovali. Identifikácia sa s moderným
umením ako znakom modernity sa na Slovensku neprejavila v dostatočne
silnej miere, aj keď by sme ju mohli očakávať aj v súvislosti s javom
„spomienkového idealizmu a optimizmu“. Zrejme aj preto obyvatelia
miest a obcí Gemera nevnímajú tieto diela ako vzácne či aspoň ako
zaujímavé atrakcie, ktoré je potrebné chrániť a venovať im
pozornosť. Niektoré diela sú viac dizajnérskymi realizáciami, ktoré
vznikali v spolupráci s architektmi, čo by mohol byť inšpiratívny a
jedinečný model aj pre dnešok. A niektoré realizácie sú dokonca
hodnotnými umeleckými dielami. Výstava Umenie mesta Rimavskej Soboty
bude, veríme slúžiť k ich objavovaniu aj formou edukačných a
propagačných aktivít, ktoré nám pomôžu ich zachrániť, ale tiež
majú potenciál oživenia a obohatenia nášho kultúrneho povedomia,
ktoré to veľmi potrebuje.
Projekt je výsledkom výskumu, ktorý iniciovalo mesto Revúca v rámci
projektu Revúca – mesto kultúry pod vedením Lívie Gažovej, v
spolupráci s Mátyásom Zagibom a Gabrielou Garlatyovou a študentstvom FU
Technickej univerzity v Košiciach.
Gabriela Garlatyová, kurátorka výstavy
Kristína Rimavcová, lektorka TD, koordinácia a organizácia výstavy
Tomáš Makara, fotografie diel vo verejnom priestore
V dňoch 12. – 14. septembra 2025 sa uskutoční 7. ročník zrazu
veteránov, ktorý organizuje spolok Veterán Klub Rimavská Sobota. Jednou
zo zastávok bude aj nádvorie fiľakovského hradu, kde sa 13. septembra v
čase od 10:30 do 12:30 hod. uskutoční výstava retro vozidiel.
Klub funguje od roku 2015, má vyše 40 členov, ale keďže pôjde o
medziklubový zraz, hosťujúci veteránisti budú z celého Slovenska.
Prezentovaných bude približne 70 dobových áut – najmä zo
socialistického obdobia, ale aj staršie, až z 30. rokov, pričom sú
všetky pojazdné, t. j. prídu „na vlastných kolesách“. Počas
výstavy zodpovedajú otázky návštevníkov priamo majitelia vozidiel.
Všetci záujemcovia sú srdečne vítaní!
Vstup zdarma!
POPIS UDALOSTI, POZNÁMKY
Milé dámy, srdečne Vás pozývame na posledný workshop 5. ročníka
projektu NÁVRATY KU KOREŇOM, na ktorom si uháčkujeme príjemné mäkké
papučky, ktoré nás zahrejú počas prichádzajúcich zimných večerov.
Kurz je vhodný aj pre začiatočníkov bez predošlých skúseností s
háčkovaním. Stretneme sa v sobotu, 22. 11. 2025, dopoludnia v čase 9.00
– 12.00 hod. / 1. skupina a popoludní v čase od 13.00 – 16.00 hod. / 2.
skupina v Gymnáziu I. Kraska v Rimavskej Sobote. Lektorka Katarína
Slaninová pre nás vybrala typ papúč, ktoré sa príjemne nosia a ich
výroba nie je časovo náročná. Príďte zažiť tvorivý deň a možno
sa vám celá rodina poďakuje za teplo, ktoré im na Mikuláša či
Ježiška podarujete v podobe krásnych teplých papúč.
Poplatok 10€ zaplatíte priamo na mieste. Materiál a malé občerstvenie
je v cene. Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Na tvorivú dielňu je potrebné vopred sa nahlásiť, nakoľko počet
účastníkov je limitovaný. Priamo na mieste získate návod s postupom a
odkazmi na dôležité stránky. Kontakt: 0908 805076, [email protected].
Mesiac december už tradične sprevádza posledná výstava roka v Mestskom
vlastivednom múzeu vo Fiľakove. Tento rok sa tu 4. decembra 2025 o 16:30
hod. otvorí výstava s názvom „Medzi oltárom a kozubom – predmety
ľudovej religiozity zo súkromnej zbierky Vilmosa Ladóczkiho“, ktorej
predchodca bol pred dvomi rokmi uvedený v Balážskych Ďarmotách.
Zberateľ starožitností Vilmos Ladóczki uchováva vo svojom dome v Novej
Bašte, ktorý zároveň slúži ako dom ľudového bývania, skutočné
poklady. Jeho zbierka patrí k najväčším v strednej Európe.
Návštevníci si teraz môžu pozrieť výber z nej, ktorý predstavuje
predmety ľudovej zbožnosti – vybavenie čistej izby, náboženské
predmety z pútnických miest, vyobrazenia svätcov a Svätej rodiny,
sakrálne sklá, sväteničky, kláštorné práce, predmety viažuce sa k
narodeniu dieťaťa, ako aj artefakty spojené s vianočným obdobím.
Tieto predmety sú nositeľmi nielen estetickej hodnoty, ale podľa
mnohých majú aj svoju dušu. Pripomínajú atmosféru a hodnoty minulých
čias. Cieľom výstavy je, aby návštevníci znovuobjavili prejavy
ľudovej religiozity, viery v Boha, pokory a lásky prostredníctvom
niekdajších každodenných predmetov.
Otvorenie výstavy spestrí vystúpenie Speváckeho súboru Foncsik.
Záujemcov čaká varené víno, pečenie oblátok, príjemná atmosféra a
tých najmenších tvorivá dielňa či spoločné zdobenie vianočného
stromčeka. Všetkých srdečne pozývame, aby sme sa spoločne naladili na
vianočné sviatky. Výstava bude prístupná do konca januára, počas
otváracích hodín múzea.
Lucia Fabová
Hady a Jellyfishky
Kurátorka výstavy: Gabriela Garlatyová
Lektorka TD: Kristína Rimavcová Fratričová
Výstava Lucie Fabovej predstavuje výber z ťažiskových maliarskych
autorských cyklov umelkyne Hady a Medúzy – Jellyfish-ky, ako ich
autorka nazýva.
Výstava v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote má za cieľ predstaviť
tvorbu umelkyne, ktorá pôsobí v neďalekej Hnúšti a súvisí so
zámerom galérie podporovať a prezentovať tvorbu umelcov a umelkýň
pochádzajúcich alebo pôsobiacich v Rimavskej Sobote a blízkom regióne.
Jej výstava je síce záverečnou výstavou v roku, ale tiež bude
otváracou výstavou v roku 2026, v ktorom si galéria pripomenie 30.
výročie svojho založenia.
Lucia Fabová svoj vitálny a hravý maliarsky program vykreovala
experimentovaním s technickými a technologickými kvalitami maľby,
prácou s rôznymi materiálmi najmä s handrami, teda použitými,
recyklovanými textíliami, ktoré používa ako maliarsky nástoj.
Techniku kombinovanej maľby si nazvala ako maľbu handrami – rag
painting.
L. Fabová si svoj program vymedzila v témach: „Používam autorskú
techniku rag painting, kde používam „handry“, teda použité,
vyhodené kusy textílií, recyklujem drapérie, čipky. Vizuálne
vytváram dojem živočíchov, vody, či figúry. Experimentujem, hrám sa
s imagináciou diváka.“
Tvorivé princípy svojej maľby označuje odkazmi na živý organizmus,
tekutú hmotu, telesnosť či organické formy. Metaforicky pracuje s
motívmi živočíchov, hadov, medúz, vody, alebo ľudského tela, ktoré
sa metamorfuje z náhodne vzniknutého tvaru a štruktúry danej maľbou
pomocou odtlačenej stopy textilu. Zároveň chápe človeka a živočíchy
ako bytosti z vody, preto tekutosť, namáčanie textilu a následná
maľba-odtlačenie textilu je jednou zo základných metód, akými pri
maľbe postupuje. Niekedy takto vzniknutú štruktúru ešte dokreslí,
domaľuje, doplní. V papierových maľbách však ponecháva stopu
nástroja ako minimalisticky čistú a morfologicky nemanipulovanú.
Jej znakovo fragmentovaná maľba nemá zámerný vzťah ku organickej
geometrii. Geometria vzniká ako organické tvaroslovie, teda ako náhodne
vytvorený tvar, ktorý je daný fyzikálnymi a chemickými kvalitami
maľby, materiálov a farby. Aj preto jej maľba pôsobí tvarovo mäkko
až intímne, teda tvarovo psychologicky, no zároveň symbolika, ktorá sa
náhodným – až nevedomým – postupom vytvorila vytvára isté
napätia. Pásová štruktúra, ktorá je abstrahovaná pôsobí ako
organická stopa štetca, no obraz, ktorý sa mení z abstrakcie na
konkrétny tvar hada už v sebe obsahuje významy, ktoré hadovi
pripisujeme. Môže ísť o konsenzuálne významy: „je ako had“, či
navodenie nepríjemného pocitu nebezpečenstva, alebo aj o autorské
chápanie hada (možná symbolika z iných kultúr. No najmä ako
živočícha, ktorý je prirodzenou súčasťou nášho sveta, ekosystému.
Podobne medúza, rôsolový pŕhlivec s chápadlami, je slizká na dotyk,
no Fabová v nej vidí telesný až elegantne estetický znak, ktorý
vznikol odtlačkom textilnej hmoty namočenej vo farbe.
Takúto maľbu by sme mohli čítať aj ako expandovanú prírodnú maľbu,
i keď s istou estetickou štylizáciou, čiže nie ako čisto procesuálne
dielo, ale manipulovanú, riadenú maľbu, ktorá vychádza z prírodných
zákonitostí.
Na Fiľakovskom hrade sa turistická sezóna tento rok otvára 12. marca, a
zahája ju dočasné výstavy s názvom „Hrebenárstvo“ a „Kovový
štvorlístok“ na piatom poschodí hradného múzea. Výstavy
zapožičané od Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, ktorých
kurátorom je historik PhDr. Filip Glocko, predstavia históriu
niekdajšieho hrebenárskeho remesla a tradičných kovospracujúcich
remesiel, ako sú mediarstvo, cinárstvo, zlatníctvo a kováčstvo,
rozšírených od 16. storočia do polovice 20. storočia v okolí Banskej
Bystrice. Prostredníctvom bohatej zbierky vystavených artefaktov a
rozsiahlych textových materiálov sprostredkujú záujemcom hojné
poznatky o výrobných postupoch, použitých materiáloch, spôsobe
predaja hotových výrobkov či založení a zániku cechov, ktoré sa k
týmto remeslám viazali. Popri tom sa môžu dočítať aj o
zaujímavostiach týkajúcich sa života a pôsobenia najvýznamnejších
majstrov svojej doby. Remeselná kovovýroba sa vo všeobecnosti
sústreďovala okolo banských miest a väčších obchodných uzlov,
zatiaľ čo hrebenárstvo zaznamenalo najväčší rozmach v Radvani. Tu
vyrobené hrebene a ďalšie výrobky z rohoviny sa predávali v miestnych
obchodoch, a prostredníctvom podomových obchodníkov sa dostali až do
Ruska a na Ukrajinu. Zároveň boli neoddeliteľnou súčasťou tovarovej
ponuky väčších jarmokov. K zrušeniu cechov došlo v druhej polovici
19. storočia, čo malo za následok aj postupný zánik starších
cechových remesiel.
Vernisáž výstav sa uskutoční o 16:30 hodine, a sprístupnené budú do
10. mája 2026. Všeobecne platná otváracia doba hradu je nasledovná: od
13. marca do 15. októbra medzi 10:00 a 18:00 hod., a od 16. októbra do
15. novembra medzi 8:00 a 16:00 hod.; otvorené každý deň v týždni. Aj
na tento rok má Hradné múzeum vo Fiľakove v talóne zaujímavé
výstavy – usporiadané najmä z príležitosti 500. výročia bitky pri
Moháči –, ako aj kultúrno-náučné podujatia, počas ktorých si
dozaista prídu na svoje návštevníci všetkých vekových kategórií.
Na Fiľakovskom hrade sa turistická sezóna tento rok otvára 12. marca, a
zahája ju dočasné výstavy s názvom „Hrebenárstvo“ a „Kovový
štvorlístok“ na piatom poschodí hradného múzea. Výstavy
zapožičané od Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, ktorých
kurátorom je historik PhDr. Filip Glocko, predstavia históriu
niekdajšieho hrebenárskeho remesla a tradičných kovospracujúcich
remesiel, ako sú mediarstvo, cinárstvo, zlatníctvo a kováčstvo,
rozšírených od 16. storočia do polovice 20. storočia v okolí Banskej
Bystrice. Prostredníctvom bohatej zbierky vystavených artefaktov a
rozsiahlych textových materiálov sprostredkujú záujemcom hojné
poznatky o výrobných postupoch, použitých materiáloch, spôsobe
predaja hotových výrobkov či založení a zániku cechov, ktoré sa k
týmto remeslám viazali. Popri tom sa môžu dočítať aj o
zaujímavostiach týkajúcich sa života a pôsobenia najvýznamnejších
majstrov svojej doby. Remeselná kovovýroba sa vo všeobecnosti
sústreďovala okolo banských miest a väčších obchodných uzlov,
zatiaľ čo hrebenárstvo zaznamenalo najväčší rozmach v Radvani. Tu
vyrobené hrebene a ďalšie výrobky z rohoviny sa predávali v miestnych
obchodoch, a prostredníctvom podomových obchodníkov sa dostali až do
Ruska a na Ukrajinu. Zároveň boli neoddeliteľnou súčasťou tovarovej
ponuky väčších jarmokov. K zrušeniu cechov došlo v druhej polovici
19. storočia, čo malo za následok aj postupný zánik starších
cechových remesiel.
Vernisáž výstav sa uskutoční o 16:30 hodine, a sprístupnené budú do
10. mája 2026. Všeobecne platná otváracia doba hradu je nasledovná: od
13. marca do 15. októbra medzi 10:00 a 18:00 hod., a od 16. októbra do
15. novembra medzi 8:00 a 16:00 hod.; otvorené každý deň v týždni. Aj
na tento rok má Hradné múzeum vo Fiľakove v talóne zaujímavé
výstavy – usporiadané najmä z príležitosti 500. výročia bitky pri
Moháči –, ako aj kultúrno-náučné podujatia, počas ktorých si
dozaista prídu na svoje návštevníci všetkých vekových kategórií.
