Posledná tohtoročná výstava Hradného múzea vo Fiľakove je už
klasicky spojená s Vianocami. Predmetom výstavy s názvom Čarovné
Vianoce sú adventné dekorácie (sochy Mikulášov, Santa Clausov,
luskáčikov), sklenené ozdoby, papierové adventné kalendáre,
pohľadnice, krakowské a stolové rozkladacie betlehemy, medzi ktorými
nájdeme historické, ľudové, ale aj novodobé papierové betlehemy od
rôznych autorov zo zahraničia. Zbierka pochádza od súkromného
zberateľa a cestovateľa Jána Hertlíka. Rodák z Handlovej žijúci v
Pezinku o sebe hovorí ako o vášnivom cestovateľovi. Z ciest si nosí
okrem bohatých spomienok aj suveníry v podobe starovekých replík, ako
aj vianočné dekoračné predmety. Už ako dieťa si obľúbil vianočný
čas, preto nie je prekvapením, že sa v dospelosti popri zbierkach
zameraných na starovekú kultúru rozhodol vytvoriť aj súbor exponátov
venujúcich sa vianočnej tematike, ktorý nás oboznámi s pôvodom,
históriou a rozmanitosťou najrozšírenejších vianočných dekorácií.
Otvorenie výstavy sa uskutoční 4. decembra 2024, o 16:30 hod. v galérii
Mestského vlastivedného múzea. Jej sprievodným programom bude výroba
vianočných ozdôb, príprava a ochutnávka sladkých vianočných
dobrôt, vareného vína, ale aj burza kníh. Knihy si milovníci
literatúry môžu vyberať za ľubovoľnú, symbolickú cenu. Vyzbierané
peniaze poputujú do Materskej školy na Daxnerovej ulici vo Fiľakove.
Vstup na vernisáž aj s programom bude – ako to obvykle býva –
bezplatný. Vianočnú výstavu si môžu záujemcovia pozrieť do 9. 2.
2025.
Vernisáž výstavy s názvom „Náš pestrofarebný svet”, ktorá
bude sprevádzaná krátkym hudobným vystúpením, sa uskutoční 14.
februára 2025 o 17:00 hodine. Obrazy budú sprístupnené do 14. marca.
Organizátori srdečne očakávajú všetkých záujemcov!
Vernisáž výstavy s názvom „Náš pestrofarebný svet”, ktorá
bude sprevádzaná krátkym hudobným vystúpením, sa uskutoční 14.
februára 2025 o 17:00 hodine. Obrazy budú sprístupnené do 14. marca.
Organizátori srdečne očakávajú všetkých záujemcov!
Výstava Michaely Šuranskej Stopy záhonov, prekročené polia sa stáva
momentom, príbytkom či lokalitou, ktoré prehovárajú o vzťahoch
hybridných foriem archívov, artefaktov a diel, ako prepisov histórie
alebo reflexií či odtlačkov fragmentovanej súčasnosti. Michel Foucault
vo svojej eseji Of Other Spaces popisuje okrem širšej definície
vonkajších priestorov, heterotópie, ako špecifické miesta –
nemiesta, ktoré nemusia byť konkrétne, prepájajú viaceré časové
roviny alebo prostredia a deje, môžu byť únikom aj abstraktom zmesi
systémov. Tieto strety, vrstvenia alebo hry s časovosťou sa prepisujú
do práce a myslenia Michaely Šuranskej a ich odkazy prerástli aj
ekosystém – krajinu výstavy.
Prostredníctvom expandovaného média maľby a princípov archeologického
výskumu tu pridaním umeleckého prístupu autorka komunikuje príbehy
miest a lokalít (napr. obec Tlmače, ostrov Sardínia), ktoré sú
uchovávané v nánosoch každodenného pôsobenia činnosti antropocénu
(kapitalocénu). Zásahy do pôvodného naratívu krajiny, ktoré menia jej
charakter (antropológia krajiny), stopy činnosti človeka, ako aj
spomienky samotnej prírodnej zložky (agency), autorka zhromažďuje a
uvádza do nových, históriou nezaťažených juxtapozícií v kontexte
inštitúcie – múzea. Pamäť krajiny alebo sociálne produkovaných a
tvarovaných priestorov (archetyp príbytku) či rituálov, sa postupne
odkrývajú vo vrstvách mikrosvetov – individuálnych heterotópií,
formovaných subjektívnym vzťahom k skúmaným entitám – miestam,
príbehom, spomienkam, hmote.
Plocha obrazov je rozvádzaná kolážou diferentných časových aj
formálnych a významových vrstiev, ktoré sú ďalej transformované vo
fyzických objektoch na hranici umeleckých diel a archeo artefaktov.
Vrstvením, dekonštruovaním a transkripciou autorka prehodnocuje
charakter času a priestoru, sekvenčnosť videnia alebo zmyslové
vnímanie materiálov a participatívnych aktivít. Jednotlivé miestnosti
výstavy prepájajú viac mediálne projekty Even Clay is Warm (2024) a
Landmarks (2023), ako svety Michaely Šuranskej, výsledky terénneho
výskumu aj performatívnych situácií. Možno ich čítať ako prepisy
príbehov a pohybov tiel, archeológie pamäte a lokalít, aj pripomienky
momentov, ktoré sa nám často strácajú v agresívnych a neustále sa
zrýchľujúcich mechanizmoch súčasnosti.
Kurátorka: Viktória Pardovičová
7. 3. – 30. 4. 2025
Vernisáž: 7. 3. 2025, 17:00 hod
Mestská galéria v Rimavskej Sobote
Projekt formou štipendia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu
umenia.
14. marca 2025 sa otvára turistická sezóna na Fiľakovskom hrade,
ktorú zaháji výstava s názvom „Cesta okolo sveta za 80 dní“.
Prezentuje rôzne exotické artefakty zo zbierok Gemersko-malohontského
múzea v Rimavskej Sobote, zachované z obdobia rokov 1850 až 1950. V
zbierkach múzea sa vo veľkom počte nachádzajú aj predmety z
mimoeurópskych, exotických oblastí. Cestovatelia, zberatelia a
múzejníci žijúci v druhej polovici 19. storočia, respektíve na
prelome 19. a 20. storočia, sa zameriavali nielen na zozbieranie predmetov
typických pre daný región alebo Uhorsko, ale aj na dokumentáciu
vzácnych, cudzokrajných predmetov. Artefakty pochádzajú z rôznych
území počnúc od Severnej a Južnej Ameriky, cez Afriku, Áziu až po
Oceániu. Mená ich majiteľov sú v mnohých prípadoch neznáme, avšak
odhaľujú cestovateľské zvyky gemersko-malohontskej aristokracie a
meštianstva, a ich pohľad na svet. Nájdeme medzi nimi aj známe
osobnosti, ako napríklad Grófa Emanuela Andrássyho, ktorý podnikal
cesty na Ďaleký východ, a reprezentoval cestovateľa s dobrodružným
životným štýlom, ďalej veľkostatkára Istvána Süteő Munkácsiho,
herečku Margitu Maróthy-Gömöry, zaujímajúcu sa o východné
náboženské filozofie, alebo chemického inžiniera Tihaméra Gedeona,
ktorého cestovateľským motívom bol vedecký výskum a objavy.
Záujemcovia uvidia okrem iného napríklad čínsky „liečivý“ meč,
japonskú vázu a grafiky na hodvábnom papieri, indický vejár a dýku,
africký slamený košík, či bubon a dýku z krokodílej kože, americké
Kossuthove bankovky, egyptské nálezy a iné zaujímavosti. Výstava,
ktorej vernisáž sa uskutoční o 16:30 hodine, bude sprístupnená do 4.
mája 2025. (Použitý zdroj: https://gmmuzeum.sk/)
Otvorenie výstavy „Obnova našich hradov – Šomoška, Fiľakovo,
Divín“
Tlačová správa Hradného múzea vo Fiľakove
19. marca 2025, o 16:30 hodine sa otvára dočasná výstava v Mestskom
vlastivednom múzeu vo Fiľakove, ktorá nesie skutočne výpovedný
názov: „Obnova našich hradov – Šomoška, Fiľakovo, Divín“.
Pôjde o fotografickú výstavu, pozostávajúcu z jednej strany zo
starých záberov znázorňujúcich obnovy uvedených hradov v 70. a 80.
rokoch, prebiehajúcich pod vedením PhDr. Gábora Krúdyho, niekdajšieho
riaditeľa Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti a ochrany
prírody v Lučenci. Z druhej strany budú na zábery, ktorých originály
poskytol archív Krajského pamiatkového úradu Banská Bystrica –
pracovisko Lučenec, nadväzovať fotky o neskorších obnovách a
súčasnom stave týchto kultúrnych pamiatok, zachytávajúce priebeh
dlhoročných sanačných a rekonštrukčných prác. Výstavu doplnia
archeologické nálezy z dotknutých hradov, pochádzajúce v prípade
hradov Fiľakovo a Šomoška z výskumov realizovaných Hradným múzeom vo
Fiľakove, a v prípade hradu Divín z výpožičky Archeologického
ústavu SAV v Nitre. Ich pôvod sa datuje do 15. – 17. storočia, a
jedná sa najmä o keramické a kovové nálezy, slúžiace ako predmety
každodennej potreby. Návštevníci si môžu vystavený materiál
pozrieť do 4. mája 2025.
Jedinečnosť prezentovaných dobových fotografií spočíva v tom, že
zábery Gábora Krúdyho ako jediné podávajú svedectvo o vtedajšej
pamiatkovej obnove týchto hradov, o záchranných, rekonštrukčných a
výkopových prácach, ktoré tu prebiehali, nakoľko sa z tejto éry
obnovy nezachovala žiadna ďalšia písomná dokumentácia. Zároveň
ponúkajú ucelený pohľad na ich architektonický vývoj a postupnú
premenu zo schátralej ruiny, na ukážkovú relikviu nášho historického
dedičstva a lákavú turistickú atrakciu.
V
ýstava poľovníckych trofejí ulovených v poľovníckej sezóne
2024/2025
Ako býva každý rok zvykom, Hradné múzeum vo Fiľakove v rámci osláv
Palóckych dní a Dní mesta Fiľakovo pripravuje v galérii Mestského
vlastivedného múzea novú dočasnú výstavu. Tentoraz bude venovaná
obnove kúrie Koháryovcov vo Fiľakove.
Barokový kaštieľ, ktorý slúžil ako sídlo správcu panstva, dal
postaviť Štefan Koháry II. v prvej tretine 18. storočia. Po vymretí
rodu Koháryovcov sa fiľakovské panstvo prostredníctvom sobáša dostalo
do vlastníctva známeho panovníckeho rodu Coburgovcov. Neskôr budovu
vlastnili miestne gazdovské rodiny, no postupom času sa dostala do
schátraného stavu a zostala dlhé roky opustená. Od roku 2004 je kúria
domovom 47. skautského zboru Štefana Koháryho, ktorý budovu získal
darom od potomkov posledných majiteľov – rodiny Görőcsovcov.
Členovia skautského oddielu začali v roku 2021 s renováciou budovy. Na
základe dostupných dobových dokumentov sa s osobitným dôrazom na
historickú presnosť snažili obnoviť jej pôvodný stav. Návštevníkov
výstavy čaká fotodokumentácia procesu obnovy a zaujímavé výstavné
predmety, ako napríklad pôvodné kachlice, zachovaná podlahová krytina,
obrazy Štefana Koháryho II. pochádzajúce zo zbierky Hradného múzea vo
Fiľakove, originál kúpnopredajnej zmluvy uzavretej medzi gazdovskými
rodinami a Coburgovcami a úžitkové predmety už spomínaných
gazdovských rodín.
Hradné múzeum vo Fiľakove vás 14. augusta 2025 srdečne pozýva do
Mestského vlastivedného múzea vo Fiľakove, kde sa o 16:00 hod. začne
prednáška historika a archivára, Zoltána Pétera Bagiho s názvom
Fiľakovo vo Fuggerzeitungoch. Následne sa o 17:15 hod. uskutoční
vernisáž výstavy Obnova kúrie Koháryovcov, po ktorej si uctíme
donátora stavby kostola, Štefana Koháryho II., kladením vencov pri jeho
buste. Výstava potrvá do 17. októbra 2025.
Umenie mesta
Umenie vo verejnom priestore Rimavskej Soboty
Béla Bacskai, Štefan Balázs, Teodor Baník, Tibor Bárftay, Štefan
Belohradský, Emília Čisáriková, Robert Dúbravec a Ladislav Moško,
Peter Galvánek , Milan Gašpar, J. Horváth a J. Nemčok, I. Hrošo a J.
Fibinger, Vladimír Kompánek, Michal Kern, Zuzana Kyselková, Stanislav
Koreň, Erna Masarovičová, Pavel Mikšík, Andrej Melicherčík, Jarmila
Podzimková Mráčková, Klotilda Pitrová Pullmannová, Vladimír
Popovič, Katarína Šujanová
Nachádzajú sa v našom blízkom okolí umelecké diela? Poznáme ich?
Toto sú otázky, ktoré si kladieme pri projekte mapovanie diel vo
verejnom umení Rimavskej Soboty. Zisťujeme totiž, že diela sa vo
verejnom priestore nachádzajú, ale je niekedy ťažké zistiť ich autora
či autorku, a počas ich hľadania zisťujeme aj to, že mnohé už
zanikli, boli zničené, sú teda nezachované.
Projekt mapovania umeleckých diel je teda nielen hľadaním umenia v
regiónoch, mestách a obciach, ale najmä prácou s rekonštruovaním
našej pamäte. Mnohé diela vznikli ako súčasť budovania modernej
spoločnosti totalitným štátom, ktorý ich objednával a financoval od
50. do 80. rokov 20. storočia. Zároveň umenie, ako sú keramické steny,
mozaiky, gobelíny, bronzové či betónové sochy, kovové reliéfy v
exteriéroch a interiéroch budov, mali zmeniť podobu a účely
tradičných priestorov, ktoré slúžili verejnosti na spoločenské
účely. Bola snaha premeniť tradičné kultúrne, kultové a najmä
náboženské zvyky, obrady a rituály. Krst sa zmenil na prijímanie
novorodeného občana do socialistickej spoločnosti. Svadby sa mali konať
na úradoch, a nahradiť tak cirkevné sobáše v kostoloch. Preto by sme
mohli očakávať, že pri tvorení týchto nových zariadení sa utváral
rovnako aj vzťah obyvateľov k umeleckým dielam, ktoré novú
spoločnosť vizuálne charakterizovali. Identifikácia sa s moderným
umením ako znakom modernity sa na Slovensku neprejavila v dostatočne
silnej miere, aj keď by sme ju mohli očakávať aj v súvislosti s javom
„spomienkového idealizmu a optimizmu“. Zrejme aj preto obyvatelia
miest a obcí Gemera nevnímajú tieto diela ako vzácne či aspoň ako
zaujímavé atrakcie, ktoré je potrebné chrániť a venovať im
pozornosť. Niektoré diela sú viac dizajnérskymi realizáciami, ktoré
vznikali v spolupráci s architektmi, čo by mohol byť inšpiratívny a
jedinečný model aj pre dnešok. A niektoré realizácie sú dokonca
hodnotnými umeleckými dielami. Výstava Umenie mesta Rimavskej Soboty
bude, veríme slúžiť k ich objavovaniu aj formou edukačných a
propagačných aktivít, ktoré nám pomôžu ich zachrániť, ale tiež
majú potenciál oživenia a obohatenia nášho kultúrneho povedomia,
ktoré to veľmi potrebuje.
Projekt je výsledkom výskumu, ktorý iniciovalo mesto Revúca v rámci
projektu Revúca – mesto kultúry pod vedením Lívie Gažovej, v
spolupráci s Mátyásom Zagibom a Gabrielou Garlatyovou a študentstvom FU
Technickej univerzity v Košiciach.
Gabriela Garlatyová, kurátorka výstavy
Kristína Rimavcová, lektorka TD, koordinácia a organizácia výstavy
Tomáš Makara, fotografie diel vo verejnom priestore
V dňoch 12. – 14. septembra 2025 sa uskutoční 7. ročník zrazu
veteránov, ktorý organizuje spolok Veterán Klub Rimavská Sobota. Jednou
zo zastávok bude aj nádvorie fiľakovského hradu, kde sa 13. septembra v
čase od 10:30 do 12:30 hod. uskutoční výstava retro vozidiel.
Klub funguje od roku 2015, má vyše 40 členov, ale keďže pôjde o
medziklubový zraz, hosťujúci veteránisti budú z celého Slovenska.
Prezentovaných bude približne 70 dobových áut – najmä zo
socialistického obdobia, ale aj staršie, až z 30. rokov, pričom sú
všetky pojazdné, t. j. prídu „na vlastných kolesách“. Počas
výstavy zodpovedajú otázky návštevníkov priamo majitelia vozidiel.
Všetci záujemcovia sú srdečne vítaní!
Vstup zdarma!
