Légy Lámpás est
A Pósa Lajos Társaság
a Magyar kultúra napja alkalmából
2022. 1.21-én 17:00 órai kezdettel
tisztelettel meghívja Önt
a
Márai–Madách (rokoni szálak) dokumentumfilm vetítésére.
A film vetítése után az alkotókkal : Szekeres Éva szerkesztő – rendezővel
és Lichtmannegger László operatőrrel Nyitrai Nóra beszélget.
Helyszín:
Csillagház (Daxner utca 36), Rimaszombat
Az esemény OP rendszerben kerül megrendezésre
Konečne je to tu. Po dlhom čase odlúčenia Vás opäť radi privítame na súčasnej komédii s pesničkami o mužoch, ktorí sa ocitli na pokraji nervového zrútenia PANIKÁRI. Vtipná hra, ktorá nenechá nikoho na pochybách, že dobrí kamaráti, dobre mienená rada a dobrá zábava ešte nevymreli. Ani nevymizli z divadelných javísk. Na tom našom v Rimavskej Sobote sa spolu s hercami Divadla komédie zabavíme v stredu, 30. 3. o 18.00 hod. Vstupné: 15€, predaj vstupeniek v TIC (Dom kultúry, vchod od tržnice) a online na www.kulturars.sk.
Myslíte si, že ste na dne? Myslíte si, že vám vo vašich manželských alebo partnerských problémoch už nikto nedokáže pomôcť? Myslíte si, že všetky účinné terapie, ako dostať svoj vnútorný život do rovnovážneho stavu, už zlyhali? Myslíte si, že je nad vaše sily zdolať krízu stredného veku? Ste na omyle! Všetko sa to dá zvládnuť s ľahkosťou osviežujúceho humoru a s prieraznosťou kvalitnej fínskej vodky. A to pri sledovaní súčasnej fínskej komédie PANIKÁRI, ktorá teší milióny smiechuchtivých divákov po celom svete.
Príbeh troch kamarátov a ich pochybností, ako ostať skutočným mužom.
Ako si zachovať svoje chlapské JA! Ako nepodľahnúť diktátu stresu, nadmerným pracovným povinnostiam, neskutočným nárokom alebo obludným očakávaniam okolia. Ako sa v dnešnom dynamickom svete nenechať prevalcovať ženami. Ako s nimi komunikovať, porozumieť im, preniknúť do ich vnútra… Ako im lichotiť, vládnuť, dobývať ich… Ako prepojiť tieto dva na prvý pohľad rozdielne svety. Nepostihnuteľný vesmír kabeliek a nekonečný oceán pív!
PANIKÁRI je komédia o súčasníkoch a o ich zábavných riešeniach aktuálnych problémov. Naši hrdinovia sú možno občas smiešni, dojemne trápni, ale predovšetkým dojímavo ľudskí. Sú sebaironicky zábavní. Dokonca si pritom aj spievajú. Známe hity s novými textami, ktoré poodhaľujú ich tajné túžby a skryté sny. A vy sa pritom skvele bavíte!
Osoby a obsadenie
LEO: Jakub Rybárik
MAX: Juraj Hrčka
JONI, moderátor: Marcel Ochránek
Tvorcovia
texty piesní: Martin Sarvaš
hudobná produkcia: Ľubo Horňák
pohybová spolupráca: Silvia Beláková
scéna a kostýmy: Diana Strauszová
úprava a réžia: Svetozár Sprušanský
Tanečný kurz IMPULZ a MsKS RS organizuje nové tanečné kurzy pre deti od 6 rokov, ale aj dospelých. Pozývajú Vás na otvorenú hodinu tanca, kde sa dozviete všetky podrobnosti o kurze a uvidíte aj ukážky jednotlivých tancov. Podujatie je spoločné pre deti aj dospelých záujemcov. Tešíme sa na stretnutie s vami. Lektor: Pavel IMRE (LC) medzinárodný rozhodca a tréner SZTŠ.
Občianske združenie pri Základnej umeleckej škole (ZUŠ) a Mestské kultúrne stredisko pozývajú všetkých milovníkov divadla, literatúry a miestnej histórie na skvelé sobotné popoludnie (23. 4. 2022), počas ktorého miestni ochotníci v Dome kultúry odohrajú derniéru hry Nežné príbuzenstvo (16.00 hod.) a následne pokrstia knihu s názvom Denník storočnej dámy (18.00 hod.), ktorá je súhrnom histórie divadelných udalostí v meste Rimavská Sobota od začiatku 19. storočia po súčasnosť.
Autorom knihy je riaditeľ ZUŠ Marian Lacko, ktorý však na túto prvýkrát komplexne spracovanú tému nebol úplne sám. Kniha má niekoľko spoluautorov, ktorými menovite sú: Nikoleta Molnárová, Igor Lacko, Dana Turanská, Viera Slatinská, Ondrej Laciak, Alžbeta Tomkuljaková a Silvia Pavlíková. Odborným konzultantom sa stal Ľubomír Šárik.
Vydanie knihy bolo súčasťou osláv 100. výročia slovenského ochotníckeho divadla v meste Rimavská Sobota. Prvú po slovensky hranú inscenáciu miestni divadelníci odohrali 14. februára 1920 vo Veľkej dvorane Župného domu. Išlo o hru nemeckého autora Rodericha Benedixa s názvom Nežné príbuzenstvo, ktorú súčasní divadelníci po vyše sto rokoch oprášili a pri príležitosti výročia naštudovali.
Hru spred vyše sto rokov poslednýkrát odohrajú v sobotu, 23. 4. o 16.00 hod. v divadelnej sále Domu kultúry. Následne sa verejnosť dozvie o detailoch divadelnej histórie na krste knihy Denník storočnej dámy, ktorý sa uskutoční o 18.00 hod. vo veľkej zasadačke.
Projekt 100 rokov slovenského divadla v Rimavskej Sobote z verejných zdrojov podporil Fond na podporu
V pondelok, 25. 4. o 19.00 hod. v divadelnej sále Domu kultúry pokračujeme neuveriteľne výstižnou hrou KVARTETO o všetkom, čo do života potrebujeme a možno aj trošku viac. V nádhernej hre o sláve, páde, sexe, múdrosti a túžbe žiť štyroch kedysi slávnych spevákov, dnes „odložených“ v penzióne pre „nepotrebných“, uvidíme legendárnych hercov: Božidaru Turzonovovú, Zuzanu Kocúrikovú, Dušana Jamricha a Františka Kovára. Všetko sa mení, keď je ohlásený príchod ich bývalej kolegyne, kedysi najväčšej hviezdy. Vstupné: 15€, predaj vstupeniek v TIC (Dom kultúry, vchod od tržnice) a online na www.kulturars.sk.
Podľa jednej teórie začína život pri oplodnení vajíčka, podľa inej narodením dieťaťa a podľa ďalšej začína život odchodom detí z domu… Ale kedy život končí? Odpoveď sa snáď dozvieme na predstavení v réžii Martina Mňahončáka.
Po dvoch rokoch, kedy sa festival odborných zručností FourFest nemohol konať pre pandémiu, sa v poradí 13. ročník festivalu škôl krajín V4 uskutoční opäť už o niekoľko dní. Do kalendára si poznačte 9. a 10 máj, pretože o túto akciu by ste nemali prísť.
„FourFest bude mať tradičný formát, keď sa bude súťažiť v kategóriách kuchár, čašník, barman, barista, someliér, kaderník, kozmetik a obchodný pracovník. Tieto odbory približne kopírujú odbory našej školy,“ uviedol Jaroslav Bagačka, riaditeľ Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Rim. Sobote, ktorá je usporiadateľom podujatia.
Viac si prečítate na tomto odkaze.
RIMAVSKÁ SOBOTA – Záver druhého májového týždňa bude patriť v Dome kultúry rozprávkam. V termíne od 11. do 13. mája môžete zažiť už 27. ročník podujatia Dobšinského rozprávkový Gemer 2022. Počas troch dní, ktoré budú zamerané na detského diváka, sa uskutoční množstvo podujatí: divadelné predstavenie, výtvarná tvorivá dielňa, rôzne besedy i čítanie rozprávok, všetko v duchu rozprávok a P. Dobšinského.
Predstavenie divadla ACTORES z Rožňavy na motívy rozprávky z pera P. Dobšinského PREŠIBANÝ KOCÚR V ČIŽMÁCH bude venované deťom zo základných škôl. Táto slovenská ľudová rozprávka je okorenená vtipom, popretkávaná piesňami, porekadlami a ľudovými obyčajmi.
Tvorivé dielne z rôznych odvetví adresuje organizátor podujatia – Mestské kultúrne stredisko v Rimavskej Sobote, ako deťom, tak i ich pedagógom. Kreatívnu výtvarnú dielňu s využitím prírodných materiálov MAĽUJEME ROZPRÁVKU bude viesť učiteľka ZUŠ Nikoleta Csízi Gečeová.
Beseda a kreatívna dielňa s ukážkami prác vodenia bábok HRA V ŽIVOTE ČLOVEKA bude adresovaná učiteľkám MŠ a ZŠ. Viesť ju bude dramaturg a divadelný kritik PhDr. Ľubomír Šárik, ktorý pripraví aj prednášku a besedu pre stredoškolákov na tému: Krajina plná detstva – rozprávky P. Dobšinského a S. Czambela. Súčasťou bude i čítanie najobľúbenejších rozprávok P. Dobšinského v materských školách mesta.
Záver podujatia bude patriť besede s autorkami kalendára na rok 2022 s námetom Dobšinského rozprávok: LABYRINT DOBŠINSKÉHO ROZPRÁVOK. Jeho námetom sa stali rozprávky ako Soľ nad zlato či Dvanásť mesiačikov. Ukážky prác a kreativita Ivany Jackuliakovej a fotografky Petry Rapčanovej určite zaujme prítomného diváka.
Dobšinského rozprávkový Gemer je tradičné podujatie venované zachovávaniu slovenskej
ľudovej rozprávky vo všetkých jej podobách, ktorého cieľom je formovanie osobnosti a postojov detí a mladých ľudí, posilnenie príslušnosti k tradíciám, k regiónu, iniciovanie
mladých začínajúcich autorov k tvorbe rozprávok a v neposlednom rade pripomenutie si odkazu P. E. Dobšinského.
Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Gemersko-malohontské múzeum aj tento rok pripravilo pre svojich návštevníkov podujatie Noc múzeí a galérií. V sobotu 14. mája 2022 sa uskutoční už jeho XVIII. ročník. Od 18.00 hod. až do neskorej noci budú brány múzea otvorené. Na návštevníkov čaká bohatá programová skladba, zameraná na remeslá v regióne Gemer-Malohont. Najdominantnejším remeslom bolo kedysi hrnčiarstvo, ktoré budú reprezentovať dve hrnčiarky, ďalej svoju zručnosť predvedie kováčka a výrobca kyjatických hračiek. Priaznivci hrnčiarstva si budú môcť vypočuť zaujímavosti z tejto oblasti na besede s riaditeľkou múzea a etnologičkou Oľgou Bodorovou, ktorá v posednom roku uviedla do života dve publikácie s touto témou. S hrnčiarstvom sa kedysi veľmi úzko spájala preprava hotových výrobkov na predaj. Hrnčina sa prevážala na voze ťahanom konským záprahom. Pre návštevníkov bude pripravená statická ukážka takéhoto voza. Zároveň bude k dispozícii konský záprah a kočom, na ktorom sa môžu záujemci previezť nočnými ulicami mesta. Pestrosť programu obohatí aj otvorenie zaujímavej výstavy, ktorá predstaví módnu návrhárku Melindu Molnár-Madarász z Maďarska a jej návrhy odevov obohatených o tradičné motívy vo výšivkách. V rámci komentovanej prehliadky o svojej práci porozpráva samotná návrhárka. Okrem toho predstavíme verejnosti jeden z regionálnych produktov a to „muránske buchty“, ktorý má aj svoju ochrannú známku. Jej držiteľom je obec Muráň, kde sa buchty pečú. Nebudú chýbať ani stretnutia so zaujímavými osobnosťami (módna návrhárka Melinda Molnár-Madarász, zástupcovia obce Muráň a Ranča Megi). Na dvore múzea bude návštevníkom počas podujatia k dispozícii občerstvenie. Až do 23.00 hodiny budú návštevníkom k dispozícii priestory stálych expozícií múzea a aktuálne výstavy. Každý 100. návštevník dostane od riaditeľky múzea darček. Vstupné je 4 € dospelí, 2 € deti a deti do 6 rokov majú vstup zdarma.
Noc múzeí sa organizuje pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí, pod patronátom Rady Európy. Podujatie organizuje a zastrešuje francúzske ministerstvo kultúry v Paríži, ktoré každoročne vyzýva múzeá v celej Európe k zapojeniu sa do neopakovateľnej noci plnej zážitkov. Je to celoeurópske podujatie a jeho cieľom je v čo najväčšej miere prezentovať kultúrne dedičstvo, význam jeho záchrany a ochrany v rámci kultúrnej výmeny, šírení informácií o kultúrnej rozmanitosti jednotlivých krajín i regiónov Európy. Najprirodzenejšie sa tento cieľ napĺňa pri neformálnom vzdelávaní, pri kultivovanom oddychu v netradičnom čase a atmosfére, akým toto podujatie bezpochyby je.
Posledné dva roky sa na celospoločenskom dianí vážne podpísala pandémia koronavírusu COVID-19. V roku 2020 sa podujatie kvôli tomu preložilo na mesiac november, ale situácia neumožnila realizovať ho prezenčne, iba v online priestore. V roku 2021 sme mohli našich návštevníkov privítať v priestoroch múzea, avšak len formou individuálnych prehliadok a absentoval aj program, ktorý bol neodmysliteľnou súčasťou každého ročníka Noci múzeí.
Podvečer podujatie otvorí riaditeľka múzea – PhDr. Oľga Bodorová o 18.00 hodine na nádvorí múzea. V rámci otváracieho bloku priblížime návštevníkom programovú skladbu a predstavíme hostí večera. Témou 18. ročníka Noci múzeí je hlina a s ňou úzko spojené hrnčiarske remeslo, ktoré príde prezentovať hrnčiarka Danka Bakšová z Hrnčiarskych Zalužian a keramička Tímea Csanková z Gemerských Dechtárov. Obidve sú nositeľky značky Regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Hoci obe inklinujú k hline, ich tvorba je odlišná. Každá má svoje čaro a viditeľnú stopu remeselnej zručnosti. S touto tému bude spojená aj beseda s Oľgou Bodorovou, ktorá je autorkou kníh Hrnčiarstvo v Suchánskej doline (2019) a Hrnčiarstvo v Šiveticiach (2021). Riaditeľka múzea sa tejto téme venuje už viac než 40 rokov. Jej láska k hline a hrnčiarskemu remeslu sa zrodila ešte počas štúdií a trvá dodnes. O túto tému sa rada podelí so záujemcami o hrnčiarstvo v regióne a o jeho osude.
Do remeselnej pestrosti prispeje svojou zručnosťou a tvorbou aj kováčka Andrea Ďurčová Kosecová z Hajnáčky, ktorej učaroval kov. Počas podujatia predvedie svoje kováčske umenie. Nemenej zaujímavá je aj tvorba výrobcu kyjatických hračiek Ladislava Hedvigiho z Rimavských Zalužian, nositeľa značky Regionálny produkt GEMER-MALOHONT. Drevo a v ňom vyryté tradičné ornamenty vracajú návštevníka do minulosti a zároveň približujú s akými hračkami sa deti hrali pred viac ako sto rokmi. V tomto roku prezentoval kyjatické hračky na Svetovej výstave EXPO 2020 v Dubaji.
Priaznivcom tohto podujatia ponúkneme aj novú a zaujímavú výstavu MEYKE: Tradícia v móde – Hagyomány a divatban módnej dizajnérky Melindy Molnár-Madarász z Budapešti, ktorá vytvára jedinečné odevy a módne doplnky pre súčasnú modernú ženu v štýle haute-couture (šité ručne a na mieru) a pret-á-porter (šité v štandardných konfekčných veľkostiach). Prezentovaná bude aj kolekcia odevov navrhnutých na základe tradičných maďarských motívov Kalocsa, Matyó, Kalotaszeg, Torockó a Barkó, v ktorých návrhárka preberá nielen dekoratívne umenie tradičného odevu Maďarov, ale aj ich štruktúru, jedinečnosť a hodnotu. O svojej tvorbe porozpráva v rámci komentovanej prehliadky.
V priestore múzea si budú môcť návštevníci pozrieť voz s hotovými hrnčiarskymi výrobkami, ktorý kedysi slúžil na prepravu výrobkov určených na predaj. Voz bol ťahaný konským záprahom. Takto ucelenú ukážku nie je možné pripraviť, ale konský záprah s kočom budú mať naši návštevníci k dispozícii a budú sa môcť previezť nočnými ulicami mesta, čo bude iste netradičným zážitkom. Vyhliadkové jazdy bude realizovať Jozef Krupa, majiteľ ranča Megi, Poltár-Prievrana so svojím kočom, ktorý bude k dispozícii na parkovisku múzea. Trasa povedie z múzea ulicami mesta, ďalej cez námestie a okruh sa uzavrie návratom späť k múzeu.
Tradičné receptúry našich predkov sú často niečím čo sa do modernej doby nehodí, aj napriek tomu, že ide o originálne regionálne jedlá či výrobky. Takým nepochybne je aj jeden, ktorý je spojený s obcou Muráň v regióne Gemer-Malohont. Sú to Muránske buchty. Obec Muráň je držiteľom ochrannej známky na tento sladký produkt. V roku 2018 bola Muránskym buchtám udelená značka Regionálny produkt GEMER-MALOHONT. V úvodnom bloku predstavíme návštevníkom ľudí, ktorí znovuoživenie tejto tradície udržiavajú. Počas podujatia si budú môcť návštevníci túto špecialitu na dvore múzea zakúpiť.
Iste zaujme aj výstava Príbeh nevesty. Svadobné šaty zo zbierky Jany Mládek Rajniakovej, ktorú múzeum otvorilo 5. mája 2022. Výstava je venovaná mladej etnologičke, ktorá vlastní rozsiahlu zbierku svadobných šiat najmä z 20. storočia a zbiera nielen svadobné šaty, ale aj ich príbehy.
Počas podujatia budú už tradične celý večer návštevníkom k dispozícii okrem aktuálnych výstav aj priestory stálych expozícií múzea (Stála vlastivedná expozícia a Protifašistický odboj a SNP v regióne Gemer-Malohont).
Na dvore múzea sa budú môcť návštevníci občerstviť, pochutiť si na cukrovinkách a na muránskych buchtách.
Sponzori podujatia: Firma GULIK Rimavská Sobota, IK Catering Rimavská Sobota a Bán s. r. o. Rimavská Sobota.
DS DIVOSUD pri MsKS a štyri skvelé herečky: Naďa Garajová, Hela Chrenková, Terka Maksi a Erika Gavurová Vás pozývajú v stredu, 18. 5. o 18.00 hod. do divadelnej sály DK na premiéru hry maďarského autora Ákosa Kertésza VDOVY. Hru pre potreby súboru upravil Ľubo Šárik. Čierna komédia o štyroch pozostalých ženách, ktoré postupne odkrývajú tajomstvo nebohého s takmer detektívnou zápletkou objavujú vo svojom nebohom Kornelovi, ktorého tak dôverne poznali, úplne iného, im celkom neznámeho človeka. Vstupné dobrovoľné. Inscenáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
OSOBY A OBSADENIE
Mamuška: Naďa Garajová
Hana: Helena Chrenková
Anna: Terka Maksi
Róza: Erika Gavurová
Úprava a dramaturgia: Ľubo Šárik
Hudba.: Joan Baez – Diamonds and Rust
Dead can Dance – Sommoving of The muse
Svetlo, efekty a zvuk: Ján Mitter
Text sleduje: Eva Weiterschützová
Réžia: Ľubo Šárik
SLOVO O HRE
Štyri ženy „vdovy“ po nebohom Kornelovi, slávnom hercovi sa stretnú v konfrontácii štyroch ľudských alternatív na jednom mieste. Mamuška stále adoruje svojho synáčika, je posadnutá predstavou, že ovláda všetky pletky v meste – omyl. Terajšia manželka s vnúčikom Andrejkom, ktorá je skôr z nášho pohľadu podnikateľka a Róza s dcérou Irmou. Čierna komédia o štyroch pozostalých ženách, ktoré postupne odkrývajú tajomstvo nebohého s takmer detektívnou zápletkou objavujú vo svojom nebohom Kornelovi, ktorého tak dôverne poznali, úplne iného, im celkom neznámeho človeka.
SLOVO O AUTOROVI
Ákos Kertész ( Budapešť 18.7.1932) žije v Kanade. Má mnoho ocenení a medailí, z nich významná je ocenenie Kossutovou cenou.
Po strednej škole (1950 v Budapešti) nebol kvôli židovskému pôvodu prijatý na univerzitu a musel pracovať v karosárni a neskôr v automobilke (1954 – 1966).
V roku 1962 vydal svoju prvú zbierku „Amour de la banalite / Hétkoznapok szerelme“ a v kine, pri filme pracoval od roku1966. Od roku 1994 bol tiež redaktorom revue „Élet és Irodalom / Život a literatúra“. Jeho román Makra / 1974 bol preložený do dvanástich jazykov.
- 8. 2011 píše otvorený list v maďarských novinách „Amerikai Népszava“ o maďarskej povahe a potvrdzuje stávkový vzorec „Maďar je geneticky podradný“, ktorý tisíce rokov ľstivo počúva a necíti žiadnu ľútosť za historické zločiny ako Šoa. Spor vzrástol do takej miery, že musel dokonca rezignovať na svoj status čestného občana Budapešti. V Maďarsku, ktorému v roku 2012 hrozilo nebezpečenstvo, požiadal o politický azyl v Kanade, kde odvtedy žije.
Je autorom mnohých románov, scenárov, divadelných hier. Spomeňme aspoň Makra (1971), Witwen (1976), Vdovy (1976) a mnoho, mnoho ďalších.
SLOVO O SÚBORE
DS Divosud vznikol v roku 1986 a jeho prvou inscenáciou bola hra Ľudovíta Filana Ja, Adam, volám Zem v réžii Dana Brezinu. Od deväťdesiatych rokov minulého storočia po súčasnosť sa programovo orientuje na slovenskú klasickú dramatickú spisbu a odkazy klasikov divadelnej scény z celého sveta. Súbor vedie, dramaturgicky i režijne predlohy upravuje Ľubo Šárik. Kostýmy pripravuje a text sleduje Eva Weiterschützová. V súčasnosti má kolektív súboru osem stálych členov. V aktuálnej ponuke je dráma Príbeh Matky, aj inscenácia Variácie na Gogoľovú ženbu.
Medzi najúspešnejšie inscenácie patrila hra Kauza Ťapákovci, podľa B.S. Timravy v úprave Ľuba Šárik, s ktorou súbor získal v roku 1992 hlavnú cenu Zlatú plaketu na Plárikovej Rakovej. Inscenáciu mal súbor v repertoári takmer dvanásť rokov.
Úspešné boli inscenácie: Július Barč-Ivan: Dvaja, I. Stodola: Náš pán minister, Tajovský: Jej prvý román, hra podľa predlohy Martina Kukučína: Neprebudený (problém iného), Janko Jesenský v úprave Michala Babiaka: Pani Rafiková a tí druhí, J. Barč-Ivan: Matka.
Okrem slovenskej klasiky súbor inscenoval aj autorov svetovej dramatiky: A. P. Čechova: Pytačky a Jubileum, Turgenevovu Noc v hostinci U veľkého diviaka, N.V. Gogoľ – F. Illenčík: Nos, ale aj súčasných slovenských autorov D. Dušeka, M. Šulíka a F. Liptáka: Zabíjačka, Marta Hlušíková: Výklad. Poslednou inscenáciou bola hra nemeckého autora Rodericha Benedixa s názvom Nežné príbuzenstvo, ktorú naštudovali pri príležitosti 100. výročia od jej uvedenia v slovenskom jazyku miestnymi ochotníkmi.
Na celoštátnych súťažiach súbor získal mnoho najvyšších ocenení a pravidelne sa zúčastňoval Scénickej žatvy v Martine, naposledy v roku 2021 s inscenáciou Matka. Vo svojich radoch mal a má veľa individuálne ocenených členov za hereckú prácu: Pavel Belán, Marian Lacko, Lýdia Balcárová, Nadežda Garajová, Roman Čarnoký a ďalší. Súbor získal ocenenia za réžiu, dramaturgiu i scénografiu.
Zahraničné zájazdy: Srbsko a Čierna hora, Česká republika
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
