Projekt Zabudnuté remeslá 3 predstavuje sériu interaktívnych
podujatí, ktoré ponúkajú deťom, rodičom a starým rodičom možnosť
zažiť tradičné remeslá a preniknúť do ich histórie. Druhé
stretnutie bude venované histórii mydlárstva. Pod vedením lektorky
Judit Popovics si účastníci vypočujú zaujímavosti o vývoji a procese
výroby mydiel a zároveň si vlastnoručne vytvoria krásne originálne
kúsky. Podujatie je realizované s finančnou podporou Fondu na podporu
kultúry národnostných menšín a bude prebiehať v maďarskom jazyku.
Prednáška o medovníkoch v spojení s tvorivou dielňou ponúka deťom,
rodičom aj starým rodičom jedinečnú príležitosť spoznať bohatú
históriu a tradičné remeslo výroby medovníkov. Počas podujatia sa
deti dozvedia o pôvode, význame a technikách zdobenia tohto
obľúbeného sladkého pečiva. Následne budú mať možnosť vyskúšať
si vlastnoručné zdobenie medovníkov pod vedením skúseného lektora.
Podujatie je realizované realizované v rámci projektu Zabudnuté
remeslá 3, ktorý finančne podporil Fond na podporu kultúry
národnostných menšín. Podujatie sa uskutoční v maďarskom jazyku.
V rámci projektu Zabudnuté remeslá 3 sa realizuje séria prednášok
spojených s tvorivými dielňami, ktoré deťom, rodičom a starým
rodičom poskytnú jedinečnú možnosť objaviť históriu a techniky
starých remesiel. Tentokrát sme sa zamerali na techniku plstenia, ktorá
je jedným z tradičných remesiel s bohatou históriou. Súčasťou
programu bude aj tvorivá dielňa, kde si účastníci môžu vyskúšať
proces plstenia a vytvoriť vlastné originálne výrobky. Táto aktivita
nielen rozšíri ich poznanie o remeselných technikách, ale aj podporí
ich kreativitu a zručnosť.
Podujatie je realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry
národnostných menšín a bude prebiehať v maďarskom jazyku.
V rámci projektu Zabudnuté remeslá 3 sa realizuje séria prednášok
spojených s tvorivými dielňami, ktoré deťom, rodičom a starým
rodičom poskytnú jedinečnú možnosť objaviť históriu a techniky
starých remesiel. Prostredníctvom prednášky sa účastníci dozvedia,
ako fungujú hodinky, budú mať možnosť vidieť demonštráciu opravy
časomerov. Súčasťou aktivity bude tvorivá dielňa, kde si účastníci
vytvoria vlastné hodiny pomocou rôznych kreatívnych metód.
Podujatie je realizované s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry
národnostných menšín a bude prebiehať v maďarskom jazyku
Ako býva každý rok zvykom, Hradné múzeum vo Fiľakove v rámci osláv
Palóckych dní a Dní mesta Fiľakovo pripravuje v galérii Mestského
vlastivedného múzea novú dočasnú výstavu. Tentoraz bude venovaná
obnove kúrie Koháryovcov vo Fiľakove.
Barokový kaštieľ, ktorý slúžil ako sídlo správcu panstva, dal
postaviť Štefan Koháry II. v prvej tretine 18. storočia. Po vymretí
rodu Koháryovcov sa fiľakovské panstvo prostredníctvom sobáša dostalo
do vlastníctva známeho panovníckeho rodu Coburgovcov. Neskôr budovu
vlastnili miestne gazdovské rodiny, no postupom času sa dostala do
schátraného stavu a zostala dlhé roky opustená. Od roku 2004 je kúria
domovom 47. skautského zboru Štefana Koháryho, ktorý budovu získal
darom od potomkov posledných majiteľov – rodiny Görőcsovcov.
Členovia skautského oddielu začali v roku 2021 s renováciou budovy. Na
základe dostupných dobových dokumentov sa s osobitným dôrazom na
historickú presnosť snažili obnoviť jej pôvodný stav. Návštevníkov
výstavy čaká fotodokumentácia procesu obnovy a zaujímavé výstavné
predmety, ako napríklad pôvodné kachlice, zachovaná podlahová krytina,
obrazy Štefana Koháryho II. pochádzajúce zo zbierky Hradného múzea vo
Fiľakove, originál kúpnopredajnej zmluvy uzavretej medzi gazdovskými
rodinami a Coburgovcami a úžitkové predmety už spomínaných
gazdovských rodín.
Hradné múzeum vo Fiľakove vás 14. augusta 2025 srdečne pozýva do
Mestského vlastivedného múzea vo Fiľakove, kde sa o 16:00 hod. začne
prednáška historika a archivára, Zoltána Pétera Bagiho s názvom
Fiľakovo vo Fuggerzeitungoch. Následne sa o 17:15 hod. uskutoční
vernisáž výstavy Obnova kúrie Koháryovcov, po ktorej si uctíme
donátora stavby kostola, Štefana Koháryho II., kladením vencov pri jeho
buste. Výstava potrvá do 17. októbra 2025.
Umenie mesta
Umenie vo verejnom priestore Rimavskej Soboty
Béla Bacskai, Štefan Balázs, Teodor Baník, Tibor Bárftay, Štefan
Belohradský, Emília Čisáriková, Robert Dúbravec a Ladislav Moško,
Peter Galvánek , Milan Gašpar, J. Horváth a J. Nemčok, I. Hrošo a J.
Fibinger, Vladimír Kompánek, Michal Kern, Zuzana Kyselková, Stanislav
Koreň, Erna Masarovičová, Pavel Mikšík, Andrej Melicherčík, Jarmila
Podzimková Mráčková, Klotilda Pitrová Pullmannová, Vladimír
Popovič, Katarína Šujanová
Nachádzajú sa v našom blízkom okolí umelecké diela? Poznáme ich?
Toto sú otázky, ktoré si kladieme pri projekte mapovanie diel vo
verejnom umení Rimavskej Soboty. Zisťujeme totiž, že diela sa vo
verejnom priestore nachádzajú, ale je niekedy ťažké zistiť ich autora
či autorku, a počas ich hľadania zisťujeme aj to, že mnohé už
zanikli, boli zničené, sú teda nezachované.
Projekt mapovania umeleckých diel je teda nielen hľadaním umenia v
regiónoch, mestách a obciach, ale najmä prácou s rekonštruovaním
našej pamäte. Mnohé diela vznikli ako súčasť budovania modernej
spoločnosti totalitným štátom, ktorý ich objednával a financoval od
50. do 80. rokov 20. storočia. Zároveň umenie, ako sú keramické steny,
mozaiky, gobelíny, bronzové či betónové sochy, kovové reliéfy v
exteriéroch a interiéroch budov, mali zmeniť podobu a účely
tradičných priestorov, ktoré slúžili verejnosti na spoločenské
účely. Bola snaha premeniť tradičné kultúrne, kultové a najmä
náboženské zvyky, obrady a rituály. Krst sa zmenil na prijímanie
novorodeného občana do socialistickej spoločnosti. Svadby sa mali konať
na úradoch, a nahradiť tak cirkevné sobáše v kostoloch. Preto by sme
mohli očakávať, že pri tvorení týchto nových zariadení sa utváral
rovnako aj vzťah obyvateľov k umeleckým dielam, ktoré novú
spoločnosť vizuálne charakterizovali. Identifikácia sa s moderným
umením ako znakom modernity sa na Slovensku neprejavila v dostatočne
silnej miere, aj keď by sme ju mohli očakávať aj v súvislosti s javom
„spomienkového idealizmu a optimizmu“. Zrejme aj preto obyvatelia
miest a obcí Gemera nevnímajú tieto diela ako vzácne či aspoň ako
zaujímavé atrakcie, ktoré je potrebné chrániť a venovať im
pozornosť. Niektoré diela sú viac dizajnérskymi realizáciami, ktoré
vznikali v spolupráci s architektmi, čo by mohol byť inšpiratívny a
jedinečný model aj pre dnešok. A niektoré realizácie sú dokonca
hodnotnými umeleckými dielami. Výstava Umenie mesta Rimavskej Soboty
bude, veríme slúžiť k ich objavovaniu aj formou edukačných a
propagačných aktivít, ktoré nám pomôžu ich zachrániť, ale tiež
majú potenciál oživenia a obohatenia nášho kultúrneho povedomia,
ktoré to veľmi potrebuje.
Projekt je výsledkom výskumu, ktorý iniciovalo mesto Revúca v rámci
projektu Revúca – mesto kultúry pod vedením Lívie Gažovej, v
spolupráci s Mátyásom Zagibom a Gabrielou Garlatyovou a študentstvom FU
Technickej univerzity v Košiciach.
Gabriela Garlatyová, kurátorka výstavy
Kristína Rimavcová, lektorka TD, koordinácia a organizácia výstavy
Tomáš Makara, fotografie diel vo verejnom priestore
Príďte si vypočuť zaujímavý rozhovor s hercom a umelcom Marekom
Geišbergom, mladším synom známeho slovenského herca Mariána
Geišberga. Na besede poodhalíme fascinujúci svet divadla, filmu a
herectva. Účastníci sa môžu tešiť na hercove skúsenosti z
profesionálneho života, na priblíženie jeho cesty k herectvu a život v
umeleckej rodine, ale aj sprostredkovaný pohľad do zákulisia umeleckého
sveta.
V dňoch 12. – 14. septembra 2025 sa uskutoční 7. ročník zrazu
veteránov, ktorý organizuje spolok Veterán Klub Rimavská Sobota. Jednou
zo zastávok bude aj nádvorie fiľakovského hradu, kde sa 13. septembra v
čase od 10:30 do 12:30 hod. uskutoční výstava retro vozidiel.
Klub funguje od roku 2015, má vyše 40 členov, ale keďže pôjde o
medziklubový zraz, hosťujúci veteránisti budú z celého Slovenska.
Prezentovaných bude približne 70 dobových áut – najmä zo
socialistického obdobia, ale aj staršie, až z 30. rokov, pričom sú
všetky pojazdné, t. j. prídu „na vlastných kolesách“. Počas
výstavy zodpovedajú otázky návštevníkov priamo majitelia vozidiel.
Všetci záujemcovia sú srdečne vítaní!
Vstup zdarma!
Po haličskom a lučenskom uvedení bude mať aj fiľakovské publikum
možnosť oboznámiť sa s novou dvojjazyčnou, slovensko-maďarskou knihou
autora viacerých miestnych publikácií a regionálneho historika RNDr.
Jozefa Puntigána s názvom Kapitoly zo života Csontváryho a haličských
lekárnikov. Jej témou je život a pôsobenie maliara a lekárnika
Tivadara Kosztku Csontváryho v Haliči, ako aj osudy ďalších
lekárnikov, ktorí následne prevádzkovali miestnu apatéku. Otvorená
bola v decembri 1884 ako prvá v obci, a preto sa tento známy lekárnik a
umelec považuje za zakladateľa haličského lekárnictva. Bohato
ilustrovaná publikácia umožní čitateľovi vytvoriť si reálnu
predstavu o spoločenskom živote miestnej komunity v predmetnom období,
ohraničenom druhou polovicou 19. a prvou polovicou 20. storočia, a to
prostredníctvom zaujímavých informácií o vlastníkoch a nájomníkoch
lekárne, ako aj ďalších osobnostiach, ktoré zohrávali významnú rolu
v Csontváryho živote. Obsahuje súčasné aj staré fotografie o budove
niekdajšej lekárne, podobizne lekárnikov a ich rodinných
príslušníkov, úryvky z dobových novinových článkov, historické
pohľadnice, citácie z korešpondencie Csontváryho, a v neposlednom rade
aj ukážku z jeho maliarskej tvorby.
Prezentácia v maďarskom jazyku v podaní samotného autora sa uskutoční
18. septembra 2025, o 17:00 hodine v Mestskej knižnici vo Fiľakove.
Všetci záujemcovia sú srdečne vítaní!
Príďte si vypočuť zaujímavé príbehy zo zákulisia tvorby známych
autoriek, dozvedieť sa viac o ich inšpiráciách a umeleckej ceste. Baja
Dolce je známa svojimi romantickými zbierkami a hlbokým pohľadom na
svet, zatiaľ čo Michaela Zamari vás zavedie do fascinujúcich príbehov,
ktoré písala s vášnivým nadšením a citom pre detail. Neváhajte a
príďte si vychutnať večer plný slov, inšpirácie a dobrej atmosféry.
Podujatie sa realizuje v rámci projektu Potulky v knižnici 2, ktorý
finančne podporil Fond na podporu umenia.
