Calendar

Daniela Krajčová, Pod stromami

Daniela Krajčová je autorkou, ktorá vo svojej tvorbe dlhodobo reflektuje sociálne otázky a
prostredníctvom optík rozličných komunít poukazuje na ich situáciu a problémy. Vo svojej
aktuálnej roli matky sa v posledných rokoch sústreďuje práve na svet starostlivosti o deti.
Impulzom pre ňu je jej vlastná skúsenosť, rozširuje ju však o podobné zdieľané skúsenosti a
pohľady, ktoré nachádza na internetových fórach a tzv. mamičkovských weboch.
Ich nositeľom sa stali domáce textílie, či už sa jedná o plienky, obliečky či detské oblečenie,
na ktorých v rytmickom slede znázorňuje každodennosť, monotónnosť domácich prác a
ubíjajúci multitasking starostlivosti o domácnosť a deti, aj ich psychologické následky –
únavu, vyčerpanie, frustráciu. Hoci sa nám tieto typy tkanín spájajú hlavne s telesnosťou, ich
psychologický a sociálny aspekt je v Krajčovej uchopení oveľa dôležitejší než telesný. Sú
prostriedkom spoločných chvíľ či miestom spánku, ktorý znamená voľno pre vlastnú aktivitu,
ale zároveň aj predmetom neustálej údržby.
Podobne ako vo svojich starších prácach prepája motív kresby s médiom či podkladom, ktoré
ju významovo rozširujú. Na obliečkach autorka pôvodnú potlač dopĺňa zdvojeným kresebným
plánom, pričom ich navzájom prelína. Kresba na pozadí je sugestívnym „to-do listom,“ ktorý
matky držia v hlavách – detské oblečenie, na ktoré treba myslieť, starať sa o neho, zháňať
nové a zbavovať sa starého. Sú teda skôr znakom povinností a tzv. „mental load,“ ako
fyzickej prítomnosti detí. Aj naratívna časť sa odkláňa od telesnosti. U postáv absentuje
reálne telo, sú vo svojej schematickosti univerzálne a podobne ako pri komikse alebo animácii
je dôraz kladený na dej.
Aj na detských body vstupuje Krajčová na malú plochu látky mikropríbehmi psychickej
náročnosti starostlivosti o dieťa. Vážne témy sa prelínajú s veselými detskými vzormi, ktoré
do príbehu nijako nevstupujú, skôr sa v nich miestami náhodne objavujú. Výsledkom sú
bizarné kompozície , poukazujúce na rozpor medzi silne idealizovanou predstavou o
materstve a realitou.
V osobných mapách na posteľných plachtách zachytáva aj trasy pohybu prechádzok s deťmi
po miestach Rimavskej Soboty, čo časť rutiny mení na kreatívne využívanie verejných plôch.
Všíma si, ako deti využívajú miesta nie priamo určené na hru, medzi iným stromy a mestskú
zeleň, ktoré v lete poskytujú tieň pre aktivity, alebo priamo podnecujú k lezeniu a
objavovaniu. Plachty inštaluje na zem a mení ich tak na participatívne objekty, ktoré sú
prístupné deťom i dospelým. Podobne ako necháva do svojich diel vstupovať vlastné deti,
umožňuje návštevníkom výstavy tieto mapy voľne dotvárať a modifikovať počas celého
priebehu výstavy.
Vracia sa pritom i k závesnému obrazu, ktorý abstraktnými štruktúrami imituje látkové vzory
na obliečkach a ich skladanie. Ich kombináciou a ohýbaním vzniká dojem priestorovej
mriežky či labyrintu, na pozadí ktorých prebieha nekonečný film povinností, ktoré sa ale v
niektorých prípadoch ponášajú i na hru či šport – zostavy so žehličkou či sušiakom na prádlo
vyzerajú na prvý pohľad ľahko, ale skrýva sa za nimi námaha a vyčerpanie. Narúša v nich i
kanonizovaný obraz matky s dieťaťom. Tieto dve postavy sú formované z textílií a v
prenesenom význame vyrastajú aj zo samotných činností. Tie tak majú moc formovať rolu
matky i jej osobný sebaobraz.
Výsledkom je akási správa o fungovaní matiek s deťmi vo verejnom a domácom prostredí.
Daniela Krajčová hovorí predovšetkým o sociálnych aspektoch materstva, jeho náročnosti na
psychiku a niekedy i sebavedomie žien. Matky, často izolované vo svojej zodpovednosti a
starostlivosti o deti, musia pristúpiť na odlišné životné tempo. Na jednej strane vedie k
prepojeniu s detským svetom, na druhej k okliešteniu možností sebarealizácie, strate
kontaktov a známej sociálnej siete. Ženy na jej kresbách však hľadajú spôsoby, ako o to
všetko neprísť – skúšajú relaxovať či pracovať, alebo aspoň nájsť duševnú rovnováhu.
Snahou Krajčovej je okrem iného poukazovať na potrebu zachovania spojenia s „vonkajším
svetom“ v rámci materských povinností a obmedzení rodinného domáceho sveta. Plochy, na
ktorých sa odohrávajú, môžu pôsobiť ohraničene a preplnene, nemusia však byť nutne
limitujúce.

Jana Babušiaková, kurátorka výstavy

Daniela Krajčová (1983, Žilina) v roku 2008 vyštudovala VŠVU (Katedra intermédií a
multimédií) a v roku 2010 animovaný film na VŠMU v Bratislave. V roku 2014 ukončila
doktorandské štúdium na VŠVU. Zaujíma sa o sociálne ladené umelecké projekty. V tvorivom
procese využíva experimentálne dokumentárne stratégie, animáciu, kresbu, maľbu, inštaláciu.
Vďaka participácií a orálnej histórii skúma slovenskú spoločnosť a jej dejiny, napr. v
súvislosti. S židovskou históriou či spomienkami na kolektivizáciu (Salamandry, 2013,
Samozásobovacia jednotka, 2015). Zaujímala sa o tému imigrácie vo Francúzsku (Dĺžka
podnájmu, 2008) alebo podmienky slovenských opatrovateliek v Rakúsku (Do Viedne, 2018).
Pracovala s utečencami na Slovensku vo viacerých participatívnych projektoch (Slovenčina
pre žiadateľom o azyl, 2009; Manual SK, 2015; Obrusy, 2016). S Otom Hudecom realizovala
pariticipatívny projekt s rómskymi deťmi Karavan (2013- 2019). V jej najnovších prácach
skúma, ako deti využívajú verejný priestor, zaujíma sa o skúsenosti mám a rodín s deťmi (Za
zábradlím, 2020; Anonym, 2020, Playsights, 2020, Zdieľané nite, 2020, Dózička, 2021).V
roku 2020 sa stala laureátkou Ceny Oskára Čepana

Stretnutie s Patrikom Kaszom, sprievodcom Fiľakovského hradu, ktorý žiakom základných škôl predstaví život vojakov v období stredoveku, porozpráva o zaujímavostiach z tohto obdobia. Súčasťou besedy bude aj vizuálna projekcia, ktorá je vhodným prostriedkom na rozšírenie vedomostí študentov a obohatenie učiva. Na prednáške budú aj ukážky vojenského odevu i zbraní.

Knižnica Mateja Hrebendu Vás srdečne pozýva na prednášku Jána Cígera z Mädokýša Po stopách Mateja Hrebendu, ktorá sa uskutoční 24. septembra 2021 o 15,00 hod.

Sú veci, ktoré nejde vziať späť.

Dráma                     Česko

Réžia: Jan Prušinovský

Hrajú: Pavla Gajdošíková, Jan Jankovský, Ondřej Kokorský, Ivo Gogál…

Uvádza: Forum Film, 99 min., MN vstup: 5 €

Začiatok predstavení: 20:00

V NMG si počas 28.9. budú môcť návštevníci pozrieť originály výtvarných diel, na ktorých sú namaľované rôzne miesta nachádzajúce sa v regióne Novohrad. Návštevníci si zároveň budú môcť sami vytvoriť vlastný obraz či už inšpirovaný našimi dielami, alebo im blízkym miestam v regióne Novohrad, a to rôznymi výtvarnými technikami.

Zároveň tento deň bude prvým dňom, kedy turisti v NMG môžu po prvýkrát obdržať odtlačok turistickej pečiatky.

V súvislosti so Svetovým dňom cestovného ruchu a v spolupráci s NMG sme sa rozhodli tento rok prepojiť galerijný fondu NMG s obcami a miestami v Novohrade, na ktoré odkazujú vyššie spomínané výtvarné diela. Vybrali sme 4 obrazy namaľované v obciach Polichno a Halič, a v mestách Lučenec a Fiľakovo. Vybrané diela boli zväčšené a ich fotokópie sú umiestnené v tých oblastiach, kde vznikli, resp. ktoré vyobrazujú.

Návštevníci daných miest a obcí (Lučenec, Fiľakovo, Halič a Polichno) sa budú môcť pri zväčšenej replike obrazu vyfotografovať, zverejniť fotku na Instagrame s hashtagom #malovanynovohrad  a automaticky budú zapojení do súťaže o zaujímavé ceny. Súťaž potrvá do 31.10. 2021

Podujatie finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj.

Na druhom koncerte 41. ročníka Hudobnej jesene odznejú v podaní špičkových interpretov Ivana Gajana / klavír a Jozefa Podhoranského / violončelo diela hudobných velikánov ako Čajkovskij, Rachmaninov, Rimskij-Korsakov a pod. Koncert bude v utorok 28. 9. 2021 o 19.00 hod. v divadelnej sále DK (vstup od fontány). Vstupné: 3 € / 2 € pre členov KPH. Koncerty vážnej hudby z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Program koncertu:
1. Louis de Caix D. HERVELOIS (cca1670-1760): Menuet, Plainte, La Neapolitaine
2. Francesco Maria VERACINI (1690 – 1768): Largo fis mol
3. Reingold GLIER (1875 – 1956): Lístky do pamätníka, op. 51 (výber)
4. Fritz KREISLER (1875 – 1962): Muky lásky (Liebesleid) (arr. pre violončelo a klavír: John Burge)
5. Daniel van GOENS (1858 – 1904): Scherzo, op. 12/2
6. Piotr Iľjič ČAJKOVSKIJ (1840 – 1893): Jesenná pieseň, op. 37A, Sentimentálny valčík, op. 51/6 (arr. Leonard Rose)
7. Anton Grigorievič RUBINŠTEJN(1829 – 1894): Melódia F dur, op. 3/1
8. Sergej Vasilievič RACHMANINOV(1873 – 1943): Vokalíza, op. 34/14 (arr. Mstislav Rostropovič)
9. Nikolaj RIMSKIJ-KORSAKOV(1844 – 1908): Let čmeliaka z opery Rozprávka o cárovi Saltánovi

Ďalšie plánované koncerty Hudobnej jesene 2021:

12. október 2021: Maroš Klátik / klavírny recitál
9. november 2021: ALEA: Boris LENKO / akordeón, bandoneon, Daniel BURANOVSKÝ / klavír, Stanislav PALÚCH / husle, Ján KRIGOVSKÝ / kontrabas

viac informácií o koncerte na www.domkultury-rs.sk, alebo na www.kulturars.sk

Výstava

Franz Lehár  – Komárňanský kráľ operiet

Termín výstavy:  30. 9.  – 7. 11. 2021

Miesto:  Novohradské múzeum a galéria, Nám. Kubínyiho 38/3  Lučenec

Kurátor: Viliam Gallo, Péter Vanya, Terézia Kelemen

Organizátori podujatia: Novohradské múzeum a galéria, Podunajské múzeum v Komárne, O.Z. Franza Lehára Komárno, Csemadok Lučenec

Partneri: Honvédelmi Minisztérium Hadtörténeti Intézet és Múzeum Budapest

Pri príležitosti 150. výročia narodenia svetoznámeho hudobného skladateľa Franza Lehára (*1870 Komárno – † 1948 Bad Ischl) pripravilo Podunajské múzeum v Komárne výstavu o jeho živote a diele.

Jeho otec bol cisárskym vojenským kapelníkom a počas svojej vojenskej služby v Komárne sa zosobášil s Kristínou Neubrandtovou.  Z tohto manželstva sa dňa 30. apríla 1870 narodil Franz Lehár. Lehárovci menili často bydlisko, podľa toho, kde bol odvelený jeho otec a malý Franz spoznal celé Rakúsko – Uhorsko. Študoval v Pešti, Prahe.

Lehár začal svoju kariéru ako huslista v divadle, neskôr – kráčajúc v stopách svojho otca – sa stal vojenským kapelníkom a pôsobil v rôznych mestách Rakúsko-Uhorska (Lučenec, Pula, Trest, Viedeň, Budapešť). V rokoch 1890 – 1894 bol dirigentom kapely 25. pešieho pluku v Lučenci, ktorý si veľmi obľúbil. V r. 1906 po premiére opery Veselá vdova pre budapeštianské noviny poskytol rozhovor, kde spomenul: „Najkrajšie dni môjho života som strávil v Lučenci“ (úryvok rozhovoru prevzali aj domáce Losoncz és Vidéke). V armáde  slúžil dvanásť rokov. Presťahoval sa do Viedne a od roku 1902  sa venoval už výlučne hudbe.

S operetami, predstavenými v rokoch 1905-1910, ako Veselá vdova, Gróf Luxemburský, Cigánska láska, dosiahol Lehár svetový úspech. Stal sa tak jedným z najvýznamnejších predstaviteľov operety na začiatku minulého storočia. V medzivojnovom období vytvoril ďalšie veľdiela – Friderika, Zem úsmevov, Giuditta.

Zomrel 24. októbra 1948 v kúpeľnom meste Bad Ischl v Rakúsku, kde je  pochovaný  na miestnom cintoríne a v jeho vile zriadili múzeum.

Od 1. októbra je Novohradské múzeum a galéria otvorené do 17:00
pondelok – zatvorené
utorok – piatok 9:00 – 17:00
sobota – nedeľa 14:00 – 17:00

Srdečne Vás pozývame v nedeľu, 3. 10. o 15.00 hod. do divadelnej sály na prvý z programov 2. ročníka SOBOSTSKÉHO SENIORFESTU, ktorým bude jedinečný koncert speváčky a herečky, držiteľky ocenenia Český lev JANY HUBINSKEJ a JÁNA BERKY MRENICU JR s kapelou. V šansónovom programe s názvom AJ TOTO SOM JA nám charizmatická, oceňovaná doma i v zahraničí, v divadle, televízii i vo filme, Jana Hubinská predstaví svoje autorské skladby. Vstupné: seniori 1€/ ostatní 5€. Predaj vstupeniek na mieste.

Samostatné šansonovo jazzové spievanie Jany Hubinskej, charizmatickej, oceňovanej doma i v zahraničí, v divadle, televízii i vo filme, začalo vďaka životopisným divadelným hrám, v ktorých stvárnila osudy troch svetových speváckych dív. Prvá ju hneď po premiére, z noci do rána urobila slovenskou Edit Piaf. Bola to divadelná hra Život v ružovom od L. Feldeka v divadle West. S Edit Piaf divadlo West otváralo a prežilo päť veľmi úspešných sezón. Ďalšia bola Marlene Dietrich, v predstavení „Edit a Marlen“ a zatiaľ poslednou zo speváckych svetových dív na divadelných doskách bola Billie Holiday.

Neskôr dala dohromady kapelu, s ktorou nahrala aj svoje prvé CD Hotel Hazard, ktoré otextoval D. Hevier. V bezváhovom Covid čase vypustila do sveta dva nové duety Mil pasos s Petrom Luhom a Len tak s Tiborom Farkašom. V spolupráci s Adrienou Bartošovou a Jánom Berky Mrenicom nahrali autorskú pesničku Džala pale….

Organizátorom projektu SOBOSTSKÝ SENIORFEST, ktorý ponúka v mesiaci október sled kultúrnych a spoločenských udalostí venovaných všetkým seniorom i dôchodcom je Mestské kultúrne stredisko s finančným príspevkom Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Mesta Rimavská Sobota.

Celkový program SOBOTSKÉHO SENIORFESTU

piatok, 1. 10. o 14.00 hod.
SZ DÚHA pri Klube záujmovej činnosti seniorov – 20. výročie
Veľká zasadačka DK / vstup len pre členov klubu

nedeľa, 3. 10. o 15.00 hod.
JÁN BERKY MRENICA JR. A JANA HUBINSKÁ: AJ TOTO SOM JA
Divadelná sála DK / vstupné: senior 1€ / 5€

streda, 6. 10. o 16.00 hod.
Valéria Huňová: ŽILA SOM V DOMOVE DÔCHODCOV / beseda so spisovateľkou
Klub seniorov / vstup zdarma

streda, 13. 10. o 15.00 hod.
SENIOR KVÍZMAJSTER so Slavom Hlásnym
Zábavno vedomostný kvíz s rekordmanom relácie Duel
Bábková sála DK / vstup zdarma

streda, 20. 10. o 15.00 hod.
ČAJOVÝ ADVENTNÝ KALENDÁR / tvorivá dielňa
Klub seniorov / vstup zdarma

štvrtok, 21. 10. o 16.00 hod.
TANEČNÁ ZÁBAVA
účinkujú: ZS Bona fide, DSZ Nádej pri ZUŠ, SZ Dúha pri Klube seniorov, TORS
Estrádna sála DK / vstup zdarma

nedeľa, 24. 10. o 15.00 hod.
Zuzana Kronerová: ONE WOMEN SHOW SHIRLEY VALENTINE
Divadelná sála DK / vstupné: senior 1€ / 5€

štvrtok, 28. 10. o 15.00 hod.
Gizka Oňová: S ÚSMEVOM A SO SPEVOM
Divadelná sála DK / vstupné: senior 1€ / 5€

Pozývame Vás na nami dlhoočakávaný koncert významného českého folkového pesničkára a osobitého speváka Jaromíra Nohavicu v Rimavskej Sobote. So svojimi hosťami, vynikajúcimi muzikantmi Robertom Kuśmierskim (PL) a Pavlom Plankou (CZ) nás budú zabávať v nedeľu, 10. 10. o 19.30 hod. v divadelnej sále DK. Vstupné: 26€ / 28€ podľa sedenia. Predaj vstupeniek v MsKS a na www.maxiticket.sk

Jaromír Nohavica hral počas svojej kariéry s orchestrom, vypredal veľké haly a napísal aj texty pre opery. Zahral si aj vo filmoch. Ako hudobník začínal s regionálnymi umelcami, písal pre rockovú skupinu Majestic, spolupracoval s Českým rozhlasom v Ostrave, s umelcami ako Věra Špinarová či Mária Rottrová. Prvé vystúpenie s vlastným repertoárom prebehlo (náhodne) v marci 1982 na Folkovom kolotoči v Ostrave a ako vyzretý pesničkár sa vyšvihol medzi folkovú špičku.

Jaromír Nohavica sa ako prvý český pesničkár stal nositeľom ceny Premio Tenco, ktorú už niekoľko desaťročí udeľujú v rámci Festivalu autorských piesní v talianskom San Remu. Pridal sa tak k interpretom zvučných mien ako sú Jacques Brel, Donovan, Nick Cave, Bulat Okudžava alebo Leonard Cohen, ktorí získali toto ocenenie v minulosti.

Zákaz vstupu deťom do 15 rokov !!!