| Rimavská Sobota opäť ožije folklórom. Mestské kultúrne stredisko aj tento rok pripravilo pre všetkých milovníkov tradičnej ľudovej kultúry jednodňový folklórny festival POD SOBOTSKOU BRÁNOU. Nádvorie Čierneho orla, tak v sobotu, 18.9. ožije miestnym folklórom, v závere dňa podujatie vyvrcholí vystúpením finalistov veľkolepej folklórnej šou RTVS Zem spieva 2020 Terchovského orchestra ľudových nástrojov BOBÁŇOVCI a Ženskej speváckej skupiny ČRIEPKY z Ružomberka v divadelnej sále Domu kultúry o 18.00 hod. V temperamentnom programe vystúpi okrem početného orchestra i spevácka a tanečná zložka dospelých i detských folkloristov z Terchovej, vrátane Martinky Bobáňovej.
Počas dopoludnia od 9.00 hod. vystúpia na nádvorí Čierneho orla miestne dospelé folklórne súbory Rimavan, Háj a Hájik, ako aj spevácka skupina Lieščina a svojim vstupom nás poteší aj Ľudová hudba Ondreja Hlaváča. Tešiť sa môžete na stretnutie s ľudovými a umeleckými výrobcami, tradičný trh s dobrotami, tanečnú školu s lektorkou a zanietenou folkloristkou Luciou Zvarovou i tvorivú dielňu pre deti, kde si deti vyrobia bábiku z látky. Vstupné na večerný program BOBÁŇOVCI a ŽSS ČRIEPKY je 5€. Vstupenky si môžete zakúpiť v MsKS a cez online systém na www.kulturars.sk i priamo na mieste. Podujatie organizuje Mestské kultúrne stredisko v spolupráci so SOŠOS s finančnou podporou z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia, ktorý je zároveň hlavným partnerom podujatia. Mediálnymi partnermi podujatia sú: Rimava.sk, TV Rimava, Vobraze.sk a Gemerské zvesti . BOBÁŇOVCI – terchovský orchester ľudových nástrojov Ženská spevácka skupina ČRIEPKY z Ružomberka vznikla v marci 2015 na podnet bývalých i aktívnych členiek folklórnych súborov Liptov, Železiar a Lúčnica. Jej zakladateľkami boli Lucia Bobáňová, ktorá je umeleckou vedúcou skupiny a Zora Zdráhalová, dlhoročná členka FS Liptov a Lúčnica. Od tohto dátumu sa vytrvalo a s láskou venujú spracovaniu a interpretácii piesňového folklóru a tradícií horného a dolného Liptova. Spevácka skupina počas roka mnohé iné aktivity a vystúpenia a pri príležitosti 5. výročia jej vzniku v tomto roku vydáva svoje prvé CD s názvom „Takto sa nám páčia“. Súčasnými členkami skupiny sú ženy a dievčatá síce rôzneho veku, no s rovnakou vášňou pre ľudový spev a umenie.
|
V závere tohtoročného jarného obdobia, ktoré sa ešte stále nieslo v duchu protipandemických opatrení, vyhlásilo Hradné múzeum vo Fiľakove v spolupráci so Združením právnických osôb Geopark Novohrad-Nógrád amatérsku fotografickú súťaž s názvom FOTONATURA 2021. Témou súťaže, prebiehajúcej od mája do júna, bola prírodná fotografia z turistických trás v okolí Fiľakova. Podnetom na jej vyhlásenie bol pomerne veľký záujem o turistické možnosti, ktoré boli formou pravidelných článkov podrobne a obšírne popísané v jednotlivých zimných a jarných vydaniach miestnych novín, Fiľakovských zvestí. Ich cieľom bolo zvýšiť všeobecné povedomie o nespočetných prírodných, geologických a kultúrno-historických pozoruhodnostiach tohto malebného kraja, ktorý je súčasťou územia prvého cezhraničného globálneho geoparku UNESCO, a motivovať širokú verejnosť k pobytu v prírode a k ochrane týchto hodnôt.
Propozície súťaže, vrátane všetkých potrebných informácií, boli zverejnené na webovej stránke vyhlasovateľa. Obsahovali okrem iného zoznam odporúčaných náučných chodníkov a turistických trás, z ktorých mali byť podľa možnosti fotografie zhotovené. Prihlásiť sa mohli všetci záujemcovia, ktorí absolvovali túru na jednej alebo viacerých trasách, a urobili zábery v požadovanom rozlíšení od 6 do 18 MPix. Maximálny počet zaslaných fotografií bol 6 kusov. Do súťaže sa prihlásilo osem fotografov s celkovým počtom 41 záberov, z ktorých porota, prihliadajúc na technické prevedenie záberu, kompozíciu a estetickú hodnotu fotografie, vybrala tri najlepšie snímky. Víťazné fotografie, ako aj ďalšie súťažné zábery, budú predmetom výstavy, ktorá bude k nahliadnutiu až do konca hradnej turistickej sezóny, do 15. novembra.
Výstava sa otvorí 23. septembra 2021, o 17:00 hodine, na piatom podlaží Bebekovej veže na Fiľakovskom hrade. V rámci vernisáže sa za prítomnosti účastníkov súťaže odovzdajú ocenenia autorom najlepších záberov. Organizátori srdečne očakávajú všetkých záujemcov!
Daniela Krajčová, Pod stromami
Daniela Krajčová je autorkou, ktorá vo svojej tvorbe dlhodobo reflektuje sociálne otázky a
prostredníctvom optík rozličných komunít poukazuje na ich situáciu a problémy. Vo svojej
aktuálnej roli matky sa v posledných rokoch sústreďuje práve na svet starostlivosti o deti.
Impulzom pre ňu je jej vlastná skúsenosť, rozširuje ju však o podobné zdieľané skúsenosti a
pohľady, ktoré nachádza na internetových fórach a tzv. mamičkovských weboch.
Ich nositeľom sa stali domáce textílie, či už sa jedná o plienky, obliečky či detské oblečenie,
na ktorých v rytmickom slede znázorňuje každodennosť, monotónnosť domácich prác a
ubíjajúci multitasking starostlivosti o domácnosť a deti, aj ich psychologické následky –
únavu, vyčerpanie, frustráciu. Hoci sa nám tieto typy tkanín spájajú hlavne s telesnosťou, ich
psychologický a sociálny aspekt je v Krajčovej uchopení oveľa dôležitejší než telesný. Sú
prostriedkom spoločných chvíľ či miestom spánku, ktorý znamená voľno pre vlastnú aktivitu,
ale zároveň aj predmetom neustálej údržby.
Podobne ako vo svojich starších prácach prepája motív kresby s médiom či podkladom, ktoré
ju významovo rozširujú. Na obliečkach autorka pôvodnú potlač dopĺňa zdvojeným kresebným
plánom, pričom ich navzájom prelína. Kresba na pozadí je sugestívnym „to-do listom,“ ktorý
matky držia v hlavách – detské oblečenie, na ktoré treba myslieť, starať sa o neho, zháňať
nové a zbavovať sa starého. Sú teda skôr znakom povinností a tzv. „mental load,“ ako
fyzickej prítomnosti detí. Aj naratívna časť sa odkláňa od telesnosti. U postáv absentuje
reálne telo, sú vo svojej schematickosti univerzálne a podobne ako pri komikse alebo animácii
je dôraz kladený na dej.
Aj na detských body vstupuje Krajčová na malú plochu látky mikropríbehmi psychickej
náročnosti starostlivosti o dieťa. Vážne témy sa prelínajú s veselými detskými vzormi, ktoré
do príbehu nijako nevstupujú, skôr sa v nich miestami náhodne objavujú. Výsledkom sú
bizarné kompozície , poukazujúce na rozpor medzi silne idealizovanou predstavou o
materstve a realitou.
V osobných mapách na posteľných plachtách zachytáva aj trasy pohybu prechádzok s deťmi
po miestach Rimavskej Soboty, čo časť rutiny mení na kreatívne využívanie verejných plôch.
Všíma si, ako deti využívajú miesta nie priamo určené na hru, medzi iným stromy a mestskú
zeleň, ktoré v lete poskytujú tieň pre aktivity, alebo priamo podnecujú k lezeniu a
objavovaniu. Plachty inštaluje na zem a mení ich tak na participatívne objekty, ktoré sú
prístupné deťom i dospelým. Podobne ako necháva do svojich diel vstupovať vlastné deti,
umožňuje návštevníkom výstavy tieto mapy voľne dotvárať a modifikovať počas celého
priebehu výstavy.
Vracia sa pritom i k závesnému obrazu, ktorý abstraktnými štruktúrami imituje látkové vzory
na obliečkach a ich skladanie. Ich kombináciou a ohýbaním vzniká dojem priestorovej
mriežky či labyrintu, na pozadí ktorých prebieha nekonečný film povinností, ktoré sa ale v
niektorých prípadoch ponášajú i na hru či šport – zostavy so žehličkou či sušiakom na prádlo
vyzerajú na prvý pohľad ľahko, ale skrýva sa za nimi námaha a vyčerpanie. Narúša v nich i
kanonizovaný obraz matky s dieťaťom. Tieto dve postavy sú formované z textílií a v
prenesenom význame vyrastajú aj zo samotných činností. Tie tak majú moc formovať rolu
matky i jej osobný sebaobraz.
Výsledkom je akási správa o fungovaní matiek s deťmi vo verejnom a domácom prostredí.
Daniela Krajčová hovorí predovšetkým o sociálnych aspektoch materstva, jeho náročnosti na
psychiku a niekedy i sebavedomie žien. Matky, často izolované vo svojej zodpovednosti a
starostlivosti o deti, musia pristúpiť na odlišné životné tempo. Na jednej strane vedie k
prepojeniu s detským svetom, na druhej k okliešteniu možností sebarealizácie, strate
kontaktov a známej sociálnej siete. Ženy na jej kresbách však hľadajú spôsoby, ako o to
všetko neprísť – skúšajú relaxovať či pracovať, alebo aspoň nájsť duševnú rovnováhu.
Snahou Krajčovej je okrem iného poukazovať na potrebu zachovania spojenia s „vonkajším
svetom“ v rámci materských povinností a obmedzení rodinného domáceho sveta. Plochy, na
ktorých sa odohrávajú, môžu pôsobiť ohraničene a preplnene, nemusia však byť nutne
limitujúce.
Jana Babušiaková, kurátorka výstavy
Daniela Krajčová (1983, Žilina) v roku 2008 vyštudovala VŠVU (Katedra intermédií a
multimédií) a v roku 2010 animovaný film na VŠMU v Bratislave. V roku 2014 ukončila
doktorandské štúdium na VŠVU. Zaujíma sa o sociálne ladené umelecké projekty. V tvorivom
procese využíva experimentálne dokumentárne stratégie, animáciu, kresbu, maľbu, inštaláciu.
Vďaka participácií a orálnej histórii skúma slovenskú spoločnosť a jej dejiny, napr. v
súvislosti. S židovskou históriou či spomienkami na kolektivizáciu (Salamandry, 2013,
Samozásobovacia jednotka, 2015). Zaujímala sa o tému imigrácie vo Francúzsku (Dĺžka
podnájmu, 2008) alebo podmienky slovenských opatrovateliek v Rakúsku (Do Viedne, 2018).
Pracovala s utečencami na Slovensku vo viacerých participatívnych projektoch (Slovenčina
pre žiadateľom o azyl, 2009; Manual SK, 2015; Obrusy, 2016). S Otom Hudecom realizovala
pariticipatívny projekt s rómskymi deťmi Karavan (2013- 2019). V jej najnovších prácach
skúma, ako deti využívajú verejný priestor, zaujíma sa o skúsenosti mám a rodín s deťmi (Za
zábradlím, 2020; Anonym, 2020, Playsights, 2020, Zdieľané nite, 2020, Dózička, 2021).V
roku 2020 sa stala laureátkou Ceny Oskára Čepana
V NMG si počas 28.9. budú môcť návštevníci pozrieť originály výtvarných diel, na ktorých sú namaľované rôzne miesta nachádzajúce sa v regióne Novohrad. Návštevníci si zároveň budú môcť sami vytvoriť vlastný obraz či už inšpirovaný našimi dielami, alebo im blízkym miestam v regióne Novohrad, a to rôznymi výtvarnými technikami.
Zároveň tento deň bude prvým dňom, kedy turisti v NMG môžu po prvýkrát obdržať odtlačok turistickej pečiatky.
V súvislosti so Svetovým dňom cestovného ruchu a v spolupráci s NMG sme sa rozhodli tento rok prepojiť galerijný fondu NMG s obcami a miestami v Novohrade, na ktoré odkazujú vyššie spomínané výtvarné diela. Vybrali sme 4 obrazy namaľované v obciach Polichno a Halič, a v mestách Lučenec a Fiľakovo. Vybrané diela boli zväčšené a ich fotokópie sú umiestnené v tých oblastiach, kde vznikli, resp. ktoré vyobrazujú.
Návštevníci daných miest a obcí (Lučenec, Fiľakovo, Halič a Polichno) sa budú môcť pri zväčšenej replike obrazu vyfotografovať, zverejniť fotku na Instagrame s hashtagom #malovanynovohrad a automaticky budú zapojení do súťaže o zaujímavé ceny. Súťaž potrvá do 31.10. 2021
Podujatie finančne podporil Banskobystrický samosprávny kraj.
Výstava
Franz Lehár – Komárňanský kráľ operiet
Termín výstavy: 30. 9. – 7. 11. 2021
Miesto: Novohradské múzeum a galéria, Nám. Kubínyiho 38/3 Lučenec
Kurátor: Viliam Gallo, Péter Vanya, Terézia Kelemen
Organizátori podujatia: Novohradské múzeum a galéria, Podunajské múzeum v Komárne, O.Z. Franza Lehára Komárno, Csemadok Lučenec
Partneri: Honvédelmi Minisztérium Hadtörténeti Intézet és Múzeum Budapest
Pri príležitosti 150. výročia narodenia svetoznámeho hudobného skladateľa Franza Lehára (*1870 Komárno – † 1948 Bad Ischl) pripravilo Podunajské múzeum v Komárne výstavu o jeho živote a diele.
Jeho otec bol cisárskym vojenským kapelníkom a počas svojej vojenskej služby v Komárne sa zosobášil s Kristínou Neubrandtovou. Z tohto manželstva sa dňa 30. apríla 1870 narodil Franz Lehár. Lehárovci menili často bydlisko, podľa toho, kde bol odvelený jeho otec a malý Franz spoznal celé Rakúsko – Uhorsko. Študoval v Pešti, Prahe.
Lehár začal svoju kariéru ako huslista v divadle, neskôr – kráčajúc v stopách svojho otca – sa stal vojenským kapelníkom a pôsobil v rôznych mestách Rakúsko-Uhorska (Lučenec, Pula, Trest, Viedeň, Budapešť). V rokoch 1890 – 1894 bol dirigentom kapely 25. pešieho pluku v Lučenci, ktorý si veľmi obľúbil. V r. 1906 po premiére opery Veselá vdova pre budapeštianské noviny poskytol rozhovor, kde spomenul: „Najkrajšie dni môjho života som strávil v Lučenci“ (úryvok rozhovoru prevzali aj domáce Losoncz és Vidéke). V armáde slúžil dvanásť rokov. Presťahoval sa do Viedne a od roku 1902 sa venoval už výlučne hudbe.
S operetami, predstavenými v rokoch 1905-1910, ako Veselá vdova, Gróf Luxemburský, Cigánska láska, dosiahol Lehár svetový úspech. Stal sa tak jedným z najvýznamnejších predstaviteľov operety na začiatku minulého storočia. V medzivojnovom období vytvoril ďalšie veľdiela – Friderika, Zem úsmevov, Giuditta.
Zomrel 24. októbra 1948 v kúpeľnom meste Bad Ischl v Rakúsku, kde je pochovaný na miestnom cintoríne a v jeho vile zriadili múzeum.
Od 1. októbra je Novohradské múzeum a galéria otvorené do 17:00
pondelok – zatvorené
utorok – piatok 9:00 – 17:00
sobota – nedeľa 14:00 – 17:00
| „História (viac ako) 100-ročného speváckeho zboru“ – výstava predstavujúca dejiny fiľakovského mužského spevokolu v Mestskom vlastivednom múzeu |
Mestská galéria Rimavská Sobota Vás pozýva v stredu, 3. 11. o 17.00 hod. na vernisáž výstavy Viktor Fuček, Splietanie realít. Hlavným leitmotívom výstavy je „Hra s motúzmi – StringFigures“, ktorú Viktor Fuček (1977) rozplieta rôznymi interpretačnými cestami. Myšlienkový rámec, ako aj použitý materiál spadá do kategórie umeleckej práce s niťami, tkaním a pletením, ako aj s textilom. Výstava potrvá do januára 2022. Otvorené: po – pi: 9.00 – 17.00 hod. Výstavy z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Výber nie je náhodný, pretože textílie existujú na križovatke nového a starého sveta, nesúc v sebe starovekú históriu a veľký tvorivý, myšlienkovo radikálny potenciál. Podstatnou vlastnosťou tkanín je, že v sebe nesú revolučný odtlačok feminizmu, občiansko-právnych aktivistov a protivojnového hnutia, čo je značka búrlivej, experimentálnej poddajnosti, ktorá definuje a de-centralizuje odkaz textilu vo výtvarnom prostredí. Vzhľadom na ich dlhodobo zakorenené spojenie s remeslom, boli tiež príliš často vylúčené z kritickej diskusie a záujmu. Ďalšou dôležitou kvalitou textilného materiálu je jeho telesná blízkosť k človeku, s ktorým je v neustálom kontakte. Ide o pomyselné rozšírenie tela v kontakte s exterioritou sveta.
Viac informácií o výstave na stránke www.domkultury-rs.sk
Novohradské múzeum a galéria, kultúrne zariadenie Banskobystrického kraja, Vás pozýva na výstavu, ktorá vás prenesie do tropických kútov mikrosveta hmyzu – „Tajomstvá tropického hmyzu“, ktorú pre verejnosť sprístupníme 23. 3. 2022 o 14:00.
Výstava tropického hmyzu zo súkromnej zbierky Michala Zachara z Prievidze, ktoré si zberateľ do-viezol z expedícií po svetových kontinentoch. Ojedinelá a rozsiahla zbierka predstavuje denné a nočné motýle z celého sveta – najkrajšie druhy vidlochvostov a babôčiek, lišajovité a okáňovité nočné motýle. Od cestovateľských fotografii z expedície zberateľa, farebné preparáty hmyzu k živým stvoreniam v teráriách.
Núdzový stav je situácia spojená so súčasnosťou. Odkazuje na prítomnosť človeka v aktuálne
sa odohrávajúcom čase a priestore. Odzrkadľuje rozpoloženie sveta, dedukuje predstavu
o jeho kondícií, predznamenáva možnosti blízkej budúcnosti. Stav núdze pociťujeme
v prírode, ekológii, spoločnosti, politike či vo významných odvetviach ľudskej činnosti, a tým
aj v osobnom živote. Je tvorený okolnosťami blížiacimi sa ku katastrofe, je extrémom, do
ktorého musíme nutne vyústiť, aby sa mohla uskutočniť zmena. Súčasnosť je následkom
doterajšej aktivity a zároveň príčinou tej nasledujúcej.
Človek zanecháva svojou nepretržitou činnosťou stopy svojej fyzickej existencie. Preto je
stále prítomný na miestach, z ktorých už odišiel, či už nedávno, alebo dávnejšie a nadobro,
v opustených budovách, mestách alebo miestach, ale aj v hypotetickej predstave
postapokalyptickej budúcnosti.
Marek Jarotta je umelcom mladej generácie, ktorý už tesne po dokončení svojho
magisterského štúdia v roku 2013 získal ocenenie v súťaži Maľba roka nadácie VÚB. Odvtedy
bol niekoľkokrát vo finále tejto prestížnej súťaže. Vo svojej tvorbe sa dlhodobo venuje
zobrazovaniu urbánnych architektonických prostredí úzko súvisiacich s verejnou dopravou.
V niektorých sériách pôsobia tieto tranzitné priestory ako stanice či letiskové haly zvláštne,
znepokojivo, pretože sú až atypicky vyľudnené, také ich obvykle nezažívame, pretože k nim
patrí neustály každodenný ruch, zmätok, zhon, ktorý máme v spojení s nimi zafixovaný.
V iných obrazových situáciách sú ich fragmenty hybridne pospájané do nových kompozícií. Sú
to anonymné miesta prechodu, v ktorých je naša percepcia skôr podvedomá, keď sa
nesústreďujeme na priestor okolo seba a keď získajú našu pozornosť len niektoré detaily z
priestoru. Ich zobrazenie v tomto kontexte pôsobí paradoxne, zároveň odkazujú na nedávnu
aktuálnu situáciu obmedzenia, nemožnosti cestovania kvôli pandémii Kovid-19.
V najnovšej sérií obrazov priamo nadväzuje na diela z predošlých rokov, venuje sa však
zobrazovaniu pozostatkov ľudskej činnosti vo vyľudnenom priestore. Znak batožiny bez
cestujúcich pôsobí znepokojujúco, neprirodzene, navodzuje pocit rýchleho odchodu
pasažierov, ich zmiznutia, alebo paradoxne značí ich stálu prítomnosť, zastavenie sa na ceste,
ktoré spôsobila vážna bariéra, keď je nemožné z miesta odísť. Opustené kufre pôsobia
zlovestne, odkazujú na tých, ktorí ich zbalili a niesli. A tak si kladieme otázku, čo sa stalo s ich
majiteľmi? Odviedla ich vyššia moc, stali sa obeťou represií, vrátia sa niekedy? Opustená
batožina navodzuje myšlienky na tie najtragickejšie chvíle nie tak dávnej minulosti, ale čo je
horšie, aj aktuálnej prítomnosti utečeneckej krízy, ktorú vygeneroval agresívny vojenský
útok.
Marek Jarotta sa vyjadruje striedmym až neosobným rukopisom, najmä čo sa týka
morfologickej štruktúry architektonického rámca výjavu. V zobrazení batožiny, ako dočasnej
a premennej časti interiéru, s maliarskym pôžitkom interpretuje ich farebnú a materiálovú
pestrosť, ktorá je indexom života, živých ľudí a ich osudov. Batožina plní funkciu štafáže
v krajine/interiéri a neodbytne pripomína, že niekde blízko musia byť aj tí, ktorí v nej nesú
vzácne osobné predmety, ale aj najnutnejšie prostriedky na prežitie. Bez tejto nádeje, by boli
opustené kufre len znakom katastrofy a zúfalstva.
Marek Jarotta
*1988, Ružomberok
Vzdelanie
2007 – 2013 Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, Maľba a iné médiá, Ateliér mal+by
(Doc. Mgr. art. Klaudia Kosziba ArtD.)
Ocenenia
2020 finalista súťaže Maľba – Cena Nadácie VÚB
2017 finalista súťaže Maľba – Cena Nadácie VÚB
2016 finalista súťaže Maľba – Cena Nadácie VÚB
2013 2. miesto v súťaži Maľba – Cena Nadácie VÚB
Samostatné výstavy
2021 Transit, Galéria umelcov Spiša, Spišská Nová Ves, Slovensko
2020 Miesta prechodu, Nástupište 1 – 12, Topoľčany, Slovensko
2020 Marek Jarotta, Nová Vlna, Trenčín, Slovensko
2019 DESTINÁCIA: CESTA, Taliansko-Slovenská obchodná komora, Bratislava, Slovensko
1019 Stationscapes, Galéria Čin Čin, Bratislava, Slovensko
2018 O 5 12 2.0, Galéria SPP, Bratislava, Slovensko
2018 O 5 12, Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa, Liptovský Mikuláš, Slovensko
2017 Paralelné územia, s Luciou Horvátovou, Galéria Prokopka, Praha, Česko
2016 2050, HotDock Gallery, Bratislava, Slovensko
2016 2050, Industrial Gallery, Ostrava, Česko
2015 Čakanie, Artotéka Gallery, Bratislava
2015 PARAreality, s Luciou Horvátovou, mini Art Gallery, Bratislava, Slovensko
2014 Somewhere to somewhere, SODA Gallery, Bratislava, Slovensko
2013 Anonymné identity, Galéria architektov SAS, Bratislava, Slovensko
2012 Priestor je len šum, Galéria m++, Bratislava, Slovensko
Skupinové výstavy
2021 Envision, Slovak art days in Sofia, Academia gallery, Sofia, Bulharsko
2020 Akvizície 2002 – 2019 (maľby, sochy, objekty), Liptovská galéria Petra Michala Bohúňa, Liptovský Mikuláš, Slovensko
2019 Decembrové stop/y IIX., Galéria Čin Čin , Bratislava, Slovensko
2018 Decembrové stop/y VII., Galéria Čin Čin , Bratislava, Slovensko
2018 Imagomundi/LucianoBenettonCollection: A lookfromthebridge. Súčasní umelci zo Slovenska,
2018 Galéria Médium, Bratislava, Slovensko
2018 Imagomundi/Luciano Benetton Collection: Join the dots/Unire le distanze, Salone Degli Incanti, Trieste, Taliansko
2017 Decembrové stop/y VI., Galéria Čin Čin , Bratislava, Slovensko
2017 Výstava finalistov súťaže Maľba – Cena Nadácie VÚB, Galéria Nedbalka, Bratislava, Slovensko
2017 Ex/pozícia, Industra Gallery, Brno, Slovensko
2017 Trumpomania, SALOMON ARTS, New York, USA
2016 Decembrové stop/y V., Galéria Čin Čin , Bratislava, Slovensko
2016 „WINTER SELECTION 5“, Flatgallery, Bratislava, Slovensko
2016 Výstava finalistov súťaže Maľba – Cena Nadácie, Galéria Nedbalka, Bratislava, Slovensko
2016 10 rokov maľby, Galleried´Italia, Miláno, Taliansko
2016 DOM 2016, festival súčasného umenia, Červená lisovňa v Rači, Bratislava, Slovensko
2016 1. Máj – deň otvorených dverí v Cvernovke, Stará Cvernovka, Bratislava, Slovensko
2015 BazART 2015, Magna Gallery, Piešťany, Slovensko
2015 Decembrové stopy, Galéria Čin Čin , Bratislava, Slovensko
2015 1. Máj – deň otvorených dverí v Cvernovke, Stará Cvernovka, Bratislava, Slovensko
2015 Výstava umelcov Cvernovky, Connect, Bratislava, Slovensko
2015 10 rokov maľby, Maľba – Cena Nadácie VÚB, Bratislavský hrad, Bratislava, Slovensko
2015 10 rokov maľby, Maľba – Cena Nadácie VÚB, Stredoslovenská galéria, Banská Bystrica, Slovensko
2014 My space, My place, Galéria Ľudovíta Fullu, Ružomberok, Slovensko
2013 Výstava finalistov súťaže Maľba – Cena Nadácie VÚB, Galéria Nedbalka, Bratislava, Slovensko
2013 2. medzinárodné Bienále kresby a grafiky, Győr, Maďarsko
2013 Hmlu zrak nerozptýli, Ateliér mal+by, Pisztoryho palác, Bratislava, Slovensko
2013 Výstava diplomových prác VŠVU, Dom umenia, Bratislava, Slovensko
2011 Taký istý, alebo rovnako veľký, ale ďaleko, Galéria umenia, Nové zámky, Slovensko
2011 BR BR, Galéria Aula, FaVu VUT, Brno, Česko
2011 Mesto ako osobnosť, Galéria Ľudovíta Fullu, Ružomberok, Slovensko
2010 Young Art Show 3, Dom umenia, Piešťany, Slovensko.
25. marca 2022 otvára Hradné múzeum vo Fiľakove ďalšiu putovnú výstavu Svetového združenia maďarských fotografov v galérii Mestského vlastivedného múzea. Výstava pozostáva zo záberov v poradí už 21. ročníka fotografickej súťaže tohto združenia, ktorej najúspešnejšie práce sú na základe hodnotenia odbornej poroty každoročne zaradené do putovnej výstavy a zverejnené v prezentačnom katalógu.
Spolok zastrešuje maďarských fotografov rôznych žánrov, žijúcich vo svojej materskej krajine aj v zahraničí, pričom ide prevažne o amatérskych tvorcov, ale o úrovni ich práce svedčí profesionalita samotných snímok. Do súťaže prebiehajúcej v piatich kategóriách sa tentokrát prihlásilo 124 fotografov s celkovým počtom takmer 1500 záberov.
Výber víťazných diel s názvom „XXI. Medzinárodný fotosalón maďarských fotografov“, pozostávajúci z viac ako štyridsať diel, si v uplynulých mesiacoch mohli záujemcovia pozrieť už v niekoľkých galériách na južnom Slovensku a v Maďarsku. Prezentované snímky zachytávajú momenty tradičného spôsobu života, prírodné scenérie, drobné čiastočky každodennej reality obklopujúcej človeka, vyzdvihujú umelecký ráz a dlhovekú tradíciu tejto disciplíny, a v neposlednom rade podčiarkujú hlboko zakorenenú spätosť autorov s rodnou krajinou.
Vernisáž sa uskutoční 25. marca o 17:00 hodine. Výstavu, ktorá bude sprístupnená do 24. apríla 2022, otvorí Teodor Nagy, podpredseda Svetového združenia maďarských fotografov. Všetci záujemcovia sú srdečne vítaní!
