Prehliadka výstavy Nočná smena / Juraj Florek a Juraj Toman
Online rozhovor s autormi výstavy Jurajom Florekom a Jurajom Tomanom
a kurátormi výstavy Štefanom Balázsom a Gabrielou Garlatyovou
Návštevu výstavy si môžete vopred objednať:
na e-mailovej adrese: [email protected]
zanechaním odkazu na tel.: 047 56 24 351
alebo vyplnením formulára:
https://docs.google.com/forms/d/e/1FAIpQLScpA6FVjmbr8FdM3WvIp5B6Bn1u4Uolov_YlCv2YN4r
OX4IWA/viewform?vc=0&c=0&w=1&flr=0&gxids=7628
Nočné maľovanie
Juraj Florek aj Juraj Toman sú absolventmi Katedry maľby Akadémie umení
v Banskej Bystrici. Toman dosiahol bakalársky a doktorský titul v ateliéri prof. Ľ.
Hološku (2014). J. Florek navštevoval ateliér prof. Hodonského a absolvoval ho ako
magister umenia u prof. J. Kudličku (2014). Už počas štúdia si obaja našli k sebe
cestu na báze spoločných záujmov, ktoré sa postupne pretavili do spoločných
programov. Obidvaja sa prioritne venujú zdanlivo anachronickému žánru
krajinomaľby v jej klasickej plenérovej podobe. Napriek tomu sa tento žáner snažia
aktualizovať, dodať mu novú náplň, spojiť bezprostredný zápas s motívom s novým
videním, zaujatosťou a programovým vyhýbaním sa idylickej scenérii, aj tým, že
nevyužívajú slnečné svetlo a zobrazenie ľudí a prírody, ktoré sú typickými pre
plenérovú maľbu. Vyhýbajú sa tiež používaniu mediálnych podkladov či predlôh, no
vplyv mediálneho prostredia na ich videnie námetu sa nedá poprieť.
Pri pohľade na Tomanove a Florekove maľby sa nám vynárajú asociácie na scény
z filmov, televíznych seriálov, detektívok, prípadne vizuálnych znakov alternatívnej
scény. Tento dojem posilňuje aj program výstavy ako obrazov nočného mesta svojimi
temnými, anonymnými zákutiami, neatraktívnymi sídliskovými medzi-priestormi či
ich okrajmi, sporadicky osvetlenými verejným osvetlením. Napriek mnohým
spoločným črtám oboch autorov, možno aj vedomej konvergencii výtvarného
pohľadu, je možné pozorovať ich rozdiely.
Juraj Florek je istým spôsobom vecnejší, „realistickejší“, kladie silnejší dôraz na
konštrukciu obrazu, viac pracuje s jeho linearitou, využíva ostrý kontrast svetlej
a tmavej plochy minimalizovaný na použitie dvoch farieb, tieňovej čiernej farby, ktorá
zvýrazňuje svetelné spektrum neapolskej či okrovej žltej, fialovej, alebo modrej. Aj
pre túto štrukturálnu redukciu niektoré kompozície pôsobia na prvý pohľad ako
abstraktné kompozície odkazujúce na modernistickú maľbu. Vyplýva to aj z jeho
sústredenia sa na umelé štruktúry, stavby, zábradlia, schodiská, zariadenia športovísk
či zaparkované vozidlá. Autor síce tvrdí, že jeho postoj nie je primárne spoločensky
kritický, angažovaný, ale zároveň sa ním vyhranene a výlučne zaoberá. Spodobuje
konkrétny civilný priestor ulíc v Budapešti, či iných miest. Jeho motívy nie sú
panoramatickými pohľadmi na pamiatky, či známe atrakcie s väčšou koncentráciou
ľudí. Vidíme, že urbanistické špecifiká súčasných miest sú anonymné, nemajú znaky
osobitosti, originality, jedinečnosti, strácame sa v nich a nevieme presne určiť o aké
mestá sa jedná. V nočnom svetle a čase pôsobia ako prázdne, opustené miesta,
ktorých ticho je tou najsilnejšou výpoveďou.
Juraj Toman sa na fenomén umelého svetla orientuje ešte viac, a to divadelne až
inscenačne. Inklinuje viac k temným parkovým zákutiam, opusteným dvorom,
prístreškom, chodbám, medzipriestorom, v ktorých sa sporadicky pohybujú poslední
noční chodci, túlajúci sa nocou, objavujúcich sa ako prízraky, fantómy. Práve jeho
práca s vyjadrovacími prostriedkami maľby je v istom ohľade „tradičnejšia“,
„mäkšia“, odkazuje na tenebrózne barokové predlohy a ich finesy, je autorsky
poetickejšia, a tým aj nejasnejšia, menej jednoznačná v tom, čo máme na obraze
vidieť. Hrá sa s motivickou nejasnosťou, skrytosťou významov, napríklad tak, že zdroj
svetla z pouličnej lampy sa mení na mesiac osvetľujúci plenér, namiesto človeka sa na
obraze objavuje prízrak, ktorý sa vynára z pozadia, je ťažko dešifrovateľný,
zaznamenaný je v skratke ako hádanka, šifra. Často zobrazená vo viacerých časových
rovinách, pripomína plynutie času, ale aj jeho deštrukčné podoby, niekedy aj na tých
najnovších budovách. Pri pohľade na Tomanove diela sa tiež ponúka analógia
s vizuálnym svetom kultového filmu Michelangela Antonioniho „Zväčšenina“.
Tomanove parky, takmer ľudoprázdne so znepokojujúcou atmosférou, prelínaním
plôch trávnika a štadiónu vyvolávajú pocit, že tam každú chvíľu niečo odhalíme,
zbadáme, alebo že sa tam začne hrať imaginárny tenis. Vieme, že sme tam už niekedy
boli, ale nevieme si spomenúť a určiť, či to už stalo, alebo len stane.
U obidvoch autorov je evidentné očarenie dramatickou atmosférou všednosti až
banality. Florek ju objavuje v rôznych európskych lokalitách, vedie život moderného
nomáda, motívy čerpá z rôznych miest a krajín ako je Rusko, Rumunsko, Maďarsko.
V súčasnosti žije v Budapešti, odkiaľ pochádza aj značná časť vystavených obrazov.
Toman sa skôr orientuje na mikrosvet rodného Trenčína, zvlášť na priestory bývalej
továrne, textilných závodov Merina, v ktorej má ateliér a ktorej útroby, zákutia, ale aj
externý areál pozorne portrétne sníma. I keď odlišnými spôsobmi, obaja reflektujú
rozvrat aj novú nádej postkomunistického a snáď aj postkapitalistického sveta,
presnejšie jeho urbanistických segmentov.
Juraj Toman pedagogicky pôsobí na UKF v Nitre, je absolventom VŠVU v
Bratislave a Akadémie umení v Banskej Bystrici. Má za sebou niekoľko autorských
výstav, aj vo dvojici s Jurajom Florekom, a tiež skupinových. Spolu s Florekom
absolvovali rezidenčné pobyty: Gallery BB15 Linz, PRÁM STUDIOS Praha, Nástupište
1-12 Topoľčany.
Juraj Florek vyštudoval na Akadémii umení v Banskej Bystrici a absolvoval študijný
pobyt na UCLM v španielskej Cuence. V roku 2014 získal 1. miesto v súťaži VUB
Maľba roka 2014 za obraz Nočný bankomat. Taktiež aktívne vystavuje, zúčastnil sa na
viacerých umeleckých rezidenčných pobytoch v zahraničí. V roku 2019 bol na 11.
umeleckú rezidencii v ruskom Petrozavodsku. V marci 2018 mu vyšla kniha
PREVÁDZAČI o fenoméne Urban Exploration na Slovensku.
Po relatívne dlhom pokojnom období sa 18. mája 2021 sprístupní v galérii fiľakovského Mestského vlastivedného múzea nová výstava. Témou je vojenská technika a bojové vozidlá druhej svetovej vojny, ktoré budú predstavené prostredníctvom makiet fiľakovského modelára Tibora Pétera. Jeho modelárske počiatky siahajú až do jeho detstva, kedy sa podobne ako väčšina jeho rovesníkov, venoval vo voľných chvíľach stavaniu makiet. Pred štyrmi rokmi, už ako dospelý, dostal svoj prvý plastový model, a odvtedy sa ich zostrojovanie stalo jeho koníčkom, ktorý ho napĺňa a teší. Odporúča ho deťom aj dospelým, pretože zlepšuje jemnú motoriku a pomáha odbúravať každodenný stres. Zároveň verí, že táto výstava určitým spôsobom pripomenie význam techniky, odjakživa prítomnej v službách ľudstva.
Spomínané výdobytky technického pokroku neustále vzbudzujú záujem malých aj veľkých, pretože úroveň ich vyspelosti a účinnosti zohrávala kľúčovú úlohu v historických vojenských operáciách. Návštevníci uvidia modely najznámejších typov bojových vozidiel a techniky v mierke 1:32 až 1:72, akými boli Panther, Tiger či Kaťuša, používané takmer pri každom vojenskom zásahu, ale aj niekoľko netradičných exemplárov, ktoré budú poznať možno len máloktorí. Patrí sem napríklad britské jednomiestne stíhacie lietadlo Spitfire. Súčasťou výstavy budú aj napodobeniny tých vozidiel, ktoré sa priamo týkali miestnych vojnových udalostí. Pre záujemcov budú k dispozícii textové panely, ktoré ich bližšie oboznámia s pôvodnými verziami jednotlivých miniatúr, poskytnú zaujímavé a poučné informácie o ich výkonnostných parametroch, niekdajšej funkcii a vojenských operáciách, počas ktorých sa používali.
Exponáty Tibora Pétera budú doplnené o makety ďalšieho miestneho nadšenca, Bélu Feketeho, ktorý sa prostredníctvom 17 vystavených zmenšenín snaží čo najvierohodnejšie priblížiť bojovú techniku predmetného obdobia, a to v mierke 1:35 v prípade tankov, a v mierke 1:48 až 1:72 v prípade lietadiel.
Výstava sa sprístupní bez vernisáže, a záujemcovia si ju môžu pozrieť do 6. augusta. Všetci návštevníci bez ohľadu na vekovú kategóriu, ktorí radi získavajú nové poznatky zábavnou formou, sú srdečne vítaní!
Všetkých milovníkov vážnej hudby pozývame v utorok, 25. 5. o 18.00 hod. do divadelnej sály Domu kultúry na koncert Jordany Palovičovej (klavír) a Ivana Paloviča (husle). V programe odznejú diela J. S. Bacha, J. N. Hummela, Ilja Zeljenku, Fazila Saya a Yorka Bowena. Návštevníkov koncertu čaká prekvapenie v podobe krstu publikácie, ktorá bola zostavená pri príležitosti 40.výročia koncertného života v našom meste. Vstupné: 3€ / 2€ členovia KPH, predaj vstupeniek na mieste, vchod cez Galériu Ganevia. Koncert z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
Publikácia v sebe ukrýva spomienky na organizáciu a návštevy koncertov, myšlienky vystupujúcich umelcov a bývalých žiakov základnej umeleckej školy, ktorí mali možnosť účinkovať na koncertoch v rámci Fóra rimavskosobotských talentov. Vzácne údaje poskytne aj príloha, ktorá zahŕňa v sebe 40. ročnú chronológiu účinkujúcich, zoznam členov kruhu priateľov vážnej hudby a výpisy z kroniky účinkujúcich umelcov. Svojím príhovorom prispela do publikácie aj vystupujúca umelkyňa, Jordana Palovičová, ktorá sa sólisticky aj ako komorná hráčka predstavila v Rimavskej Sobote už niekoľkokrát. Ona a jej brat Ivan sú držiteľmi cien z rôznych významných medzinárodných súťaží, iniciátormi a realizátormi významných hudobných projektov, účinkujú na DVD a CD nosičoch a sú častými vystupujúcimi na festivaloch a koncertoch doma i v zahraničí.
PROGRAM KONCERTU
Johann Sebastian Bach (1685-1750): Suita G dur pre sólovú violu č. 1, BWV 1007 (výber): I. Prélude, III. Courante, IV. Sarabande, VI. Gigue
Johann Nepomuk Hummel (1778-1837): Etuda es mol op. 125/3 pre klavír, Etuda b mol op. 125/17 pre klavír
Ilja Zeljenka (1932-2006): Hry pre Biancu pre klavír a 4 bongá (1992)
Fazil Say (*1961): Black Earth (Kara Toprak) pre klavír(1997)
York Bowen (1884-1961): Sonáta pre violu a klavír č.1 c mol op. 18, I. Allegro moderato, II. Poco lento e cantabile, III. Finale. Presto
Vyhodnotenie súťaže detského výtvarného prejavu a otvorenie výstavy.
Muzikant a spevák Radoslav Dusa.
Záhrada Novohradského múzea a galérie je momentálne jediné tiché zelené verejné priestranstvo priamo v historickom centre Lučenca. Počas podujatia predstavíme “Príbeh záhrady v čase” cez historické fotografie. Chceme návštevníkom priblížiť priestor záhrady ako verejného priestoru na relax a reflexiu. Tiché miesto v strede mesta.
Záhrada má tvar obdĺžnika, momentálne je z väčšej časti zatrávnená, s okrasnými kríkmi. Uprostred záhrady sa nachádza fontána, dielo Jána Korkoša z 80.rokov 20.stor. Priestor slúži aj na výstavné účely, najmä vystavovanie diel od účastníkov niekoľkých ročníkov Medzinárodných keramických sympózií Lučenec – Kalinovo, ako aj na usporiadanie kultúrnych podujatí počas letnej sezóny.
Počas “Komorných komentovaných prehliadok záhrady” sa porozprávame o našej verejnej záhrade v centre mesta. O jej potenciáli a plánoch. A zároveň sa môžeme porozprávať o tom čo vás zaujíma, prípadne čo vám u nás chýba.
Predstavíme naše “Talizmany Novohradu”, malé objekty vytlačené na 3D tlačiarni. Môžete pozorovať ako prebieha ich tlač.
Program:
Piatok: 09:00 – 18:00
- Nekomentované prehliadky záhrady s fotoprezentáciou histórie “Príbeh záhrady v čase”
- Škriatok kurátor a jeho megaomaľovánky pre deti
Sobota: 14:00 – 18:00
- nekomentované prehliadky záhrady s fotoprezentáciou histórie “Príbeh záhrady v čase”
- Škriatok kurátor a jeho megaomaľovánky pre deti
- od 15:00 – 16:00 ukážka 3D tlače “Talizmany Novohradu”
- o 16:00 a o 17:00 “Za opnou NMG — Záhrada” – Komorné komentované prehliadky záhrady o plánoch a víziách, súčasťou bude kreslenie plánov a zámerov so záhradou na “plexisklo”
Nedeľa: 14:00 – 18:00
- nekomentované prehliadky záhrady s fotoprezentáciou histórie “Príbeh záhrady v čase”
- od 15:00 – 16:00 ukážka 3D tlače “Talizmany Novohradu”
- Škriatok kurátor a jeho megaomaľovánky pre deti
- o 16:00 a o 17:00 “Za opnou NMG — Záhrada” – Komorné komentované prehliadky záhrady o plánoch a víziách, súčasťou bude kreslenie plánov a zámerov so záhradou na “plexisklo”
Autorské zoskupenie DOLE DOLE je spontánnym umeleckým tandemom speváčky Zdenky Prednej a hudobného producenta, multiinštrumentalistu Oskara Rózsu. Výsledkom je doposiaľ 17 pôvodných piesní so slovenskou poéziou, v ktorých texty pokrývajú tému lásky, spirituálnej cesty a nenásilnou formou kritizujú negatívne javy v spoločnosti. Hudba je lyrická/melancholická aj rytmická a dravá, využívajúca prvky postmodernej elektroniky v kombinácii s rôznymi živými nástrojmi a výraznými vokálnymi nápevmi. Túžbou tvorcov je nadviazať na tradíciu pravdivej hudby, ktorá má obsah a dar vstúpiť do ľudských duší. Koncert je súčasťou 4. ročníka SOBOTSKÉHO JAZZTIVALU, ktorý z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia a SOZA. Vstupné: 10 €. Predaj vstupeniek v MsKS a online na www.kulturars.sk.
Kapela sa predstaví v zložení:
Zdenka Rózsa Predná – spev
Oskar Rózsa – basgitara
Oskar Török – trubka
Eugen Vizváry – klávesy
Dávid Hodek – bicie
V rámci tohto ročníka festivalu nás čakajú ešte ďalšie tri skvelé formácie.
ZEA (ALŽBETA FERENCOVÁ) S KAPELOU / 16. 7. 2021 o 20.00 hod. / Čierny orol
ALF CARLSSON & JIŘÍ KOTAČA QUARTET (SE / CZ / SK) / 5. 8. 2021 o 20.00 hod. / Čierny orol
DARKNESS POSITIVE / 3. 9. 2021 o 20.00 hod. / Čierny orol
Výstava Herci v školských laviciach je organizovaná v spolupráci s Múzeom školstva a pedagogiky a pochádza zo série putovných popularizačných výstav z cyklu Osobnosti v školských laviciach. Autorská plagátová výstava predstavuje 11 popredných divadelných a filmových hercov od 50. rokov po súčasnosť a ich spomienky na školské roky a začiatky umeleckej kariéry.
Výstava potrvá od 1. júla 2021 do 30.augusta 2021.
Koncert s názvom Hudba veku melanchólie prináša na hudobné pódiá hudbu európskych skladateľov raného baroka, ktorých hudba sa nachádza v slovenských zbierkových fondoch ako súčasť Bardejovskej a Levočskej zbierky hudobnín zo 16. a 17. storočia, inventároch katolíckych a evanjelických kostolov zo 16. – 17. storočia.
V rámci cyklu koncertov predstavíme diela Claudia Monteverdiho, Luza Marenzia, Girolama Frescobaldiho, Johna Dowlanda a ich súčasníkov. Súčasťou koncertu sú tiež unikátne skladby z tzv. Pestrého zborníka z 18. storočia obsahujúce domáci „slovenský hudobný charakter. Súbor Ensemble Thesaurus Musicum interpretuje dobovú hudbu na kópiách historických nástrojov.
Na druhom koncerte Sobotského jazztivalu privítame v piatok, 16. 7. 2021 o 20.00 na nádvorí Čierny orol vynikajúce mladé hudobné zoskupenie Andrea Bučko trio. Neopočúvaná kombinácia zvukov harfy, klavíru a gitary sa postará o jedinečný hudobný zážitok. Predstaví sa Andrea Bučko / spev a klavír, Mária Kmeťková / harfa a Pavol Bereza / gitara.
Vstupné: 10 €. Predaj vstupeniek v MsKS a online na www.kulturars.sk.
Koncert je súčasťou 4. ročníka Sobotského jazztivalu, ktorý z verejných zdrojov podporili Fond na podporu umenia, SOZA a Sociálny a kultúrny fond SOZA.
Andrea Bučko sa počas štúdia divadelnej réžie a dramaturgie na Divadelnej fakulte Vysokej škole múzických umení v Bratislave venovala komponovaniu hudby a písaniu textov. Popri vlastnej tvorbe začala spolupracovať s viacerými hudobníkmi a koncertovali spolu na rôznych festivaloch doma i v zahraničí. Charizmatická hudobníčka často vystupuje aj v Paríži, Viedni a iných európskych mestách. Spieva po slovensky, anglicky aj francúzsky. Jej hudba v sebe mieša žánre ako jazz, pop, soul, folk. Slovenská „Norah Jones“- aj tak ju zvyknú volať. Jej citlivé hudobné výpovede vedia zaujať aj náročnejšieho poslucháča.
Pavol Bereza patrí medzi popredných slovenských gitaristov. Okrem dlhoročnej spolupráce so špičkou slovenskej jazzovej scény (Milo Suchomel, Erik Rothenstein, Adriena Bartošová, Sisa Michalidesová) je Pavol Bereza vďaka svojej žánrovej neohraničenosti i súčasťou mnohých netradičných spoluprác a fúzií. Okrem bohatej koncertnej činnosti pôsobí aktívne i ako štúdiový hráč.
Mária Kmeťková je absolventka hry na harfe na VŠMU v Bratislave. V sólovej oblasti sa venuje najmä klasickej hudbe 20. a 21. storočia. Medzi jej neklasické projekty patrí dlhoročná spolupráca s Andreou Bučko a duo s Pavlom Berezom, kde ťažiskom ich spolupráce je najmä interpretácia autorských skladieb Sisy Michalidesovej v projekte „Sisa and the grey pigeon for 53 strings“. Okrem koncertnej činnosti pôsobí Mária Kmeťková aj ako štúdiový hráč, príležitostne hosťuje v slovenských orchestroch a tretiu sezónu zastáva post externej druhej harfistky v Slovenskej filharmónii.
