Srdečne Vás pozývame vo štvrtok, 14. 9. o 14.30 hod. do Galérie GANEVIA na vernisáž výstavy obrazov MAĽOVANÁ DEDIČNOSŤ. Svoje diela budú v jednom priestore prezentovať soboťanky Katarína Geistová a jej vnučka Viviána Bálintová. Uvidíte maľby krajiniek olejovými farbami a tiež abstraktné maľby maľované akrylom. Výstava potrvá do 10.10. 2023. Otvorené: po – pi, 8.00 – 16.00 hod. Vstup zdarma.
Pani Katarína Geistová, ktorá pochádza z Hostíc, už od detstva inklinovala k umeniu. Venovala sa maľbe krajiniek a tiež vypaľovaniu obrazov do dreva. Toho sa drží až do dneška, a zatiaľ sa jej podarilo namaľovať desiatky obrazov, ktoré majú svoje miesto v rôznych kútoch sveta. Jej vnučka Viviána sa venuje maľovaniu a celkovo umeniu taktiež od skorého veku. Absolvovala výtvarný odbor na ZUŠ v Rimavskej Sobote a Školu umeleckého priemyslu v Košiciach, odbor animátorka. Pracuje ako grafička, ale jej záľubou naďalej zostáva moderná maľba.
Hradné múzeum pozýva všetkých záujemcov na fiľakovskú prezentáciu knihy Ľudovíta Gaála s názvom A cserkészliliom peremvidéki szirmai, ktorá obohacuje doterajšiu tvorbu autora, a bola vydaná v októbri tohto roka. Publikácia predstaví podrobne začiatky skautingu, poskytne informácie o lordovi Robertovi Baden-Powelovi z Gilwellu, generálovi britskej armády, ktorý v roku 1907 zorganizoval prvý skautský tábor. Kniha pokrýva nielen 110-ročnú históriu skautingu v Rimavskej Sobote, ale zaoberá sa aj dejinami jaskyniarstva a samotného mesta. Autorskú besedu vedie v maďarskom jazyku Attila Vörös. Podujatie sa uskutoční 25. októbra 2023, o 16:00 hodine v Mestskej knižnici vo Fiľakove.
Galéria GANEVIA prinesie v závere októbra výstavu diel umeleckého maliara, ilustrátora, grafika, výtvarného dizajnéra a spisovateľa Győrfi Andrása. Vernisáž sa uskutoční v stredu, 25. 10. o 18.00 hod. Výstava potrvá do 8. 12., otvorené po – pi, 8.00 – 16.00 hod. Organizátorom výstavy je OZ Oxymoron, z verejných zdrojov ju podporil Fond na podporu kultúry národnostných menšín.
András Győrfi sa narodil v Kaposvári. Jeho otcom bol architekt Endre Győrfi, účastník olympijských hier 1948 v Londýne, brankár maďarskej reprezentácie vo vodnom póle.
Výtvarný talent Andrása Győrfiho sa ukázal skoro, už v deviatich rokoch vyhral na medzinárodnej súťaži detskej kresby Shankar v Indii, jeho dielo vybrali spomedzi päťtisíc kresieb. Vyhral súťaž János vitéz v kreslení, ktorú organizoval Marcell Jankovics. Jeho učiteľmi boli maliari József Molnár a György Ruisz.
V roku 1981 sa presťahoval do Budapešti a vyštudoval Vysokú školu technickú Ybla Miklósa, odbor architekt. Po skončení školy sa čoskoro dostal na maďarskú výtvarnú scénu a od roku 1984 jeho ilustrácie vychádzajú v rôznych médiách. V novembri 1991 prvýkrát vystavoval v galérii Mix-art. V roku 1994 s ním galéria Agora v New Yorku uzavrela ročnú zmluvu. V rokoch 1994 až 1999 bol umeleckým riaditeľom galérie Polaris v Budapešti. V priebehu rokov mal množstvo výstav, okrem iného v Londýne, Číne, Malajzii, Turecku, Španielsku a ďalších európskych krajinách. V rokoch 2009 až 2012 mal vlastnú galériu v centre Budapešti. András Győrfi je úspešným ilustrátorom kníh, jeho tvorbu uchovávajú najmä knihy pre deti a mládež. Okrem iných vytvoril aj kresby k dielam sprisovateľov Géza Gárdonyi, Jules Verne, Pál Békés, Sándor Kányádi. Z jeho divadelných návrhov vyniká výprava pre divadlo Šopron pre monodrámu Raymonda Fitza Simonsa s názvom Edmund Kean, kde titulnú rolu stvárnil József Székhelyi.
Od roku 2013 má vlastné štúdio v chorvátskom meste Rovinj. V posledných rokoch sa venuje aj písaniu. Vydal tri knihy. Dva s tematikou z Rovinja (Miénk itt a tér 1-2.), zatiaľ čo najnovšia kniha je kriminálna dráma s názvom: Öt Jó-krimi.
Je ženatý, otcom dvoch detí, jeho manželkou je Angéla Hegyi.
Hradné múzeum vo Fiľakove srdečne pozýva všetkých záujemcov na vernisáž výstavy diel slávnej holandskej fotografky Jutky Rona, ktorá nesie názov Maďarskí cigáni – Svedectvo preživších. Fotografka maďarského pôvodu mala len dva roky, keď jej rodičia emigrovali do Holandska. Remeslu sa vyučila už v tejto krajine. Fotografovaniu sa začala vážnejšie venovať po ukončení vysokoškolského štúdia, čomu pravdepodobne výrazne napomohla aj podpora jej otca, Imreho Rónu, ktorý pracoval ako fotograf a viedol fotoagentúru, no vyskúšal si aj prácu novinára v Amsterdame.
Na začiatku svojej kariéry bola Jutka Rona predovšetkým divadelnou fotografkou, potom sa prvotne stala uznávanou portrétnou fotografkou, neskôr autorkou cestopisov a fotoreportérkou. Počas jej života bolo vydaných 10 fotoalbumov a jej snímky boli vystavené po celom svete. V roku 2006 sa v nej pri jednej návšteve výstavy budapeštianskeho Dokumentačného strediska holokaustu zrodila myšlienka, že by rada pripomenula aj pamiatku holokaustu maďarských Rómov, čoho výsledkom bolo, že v roku 2010 vyšiel v Holandsku zväzok s názvom Maďarskí cigáni, Svedectvo preživších. Album sa zameriava na rómskych preživších v ich vlastnom prostredí, v mnohých prípadoch zobrazených spoločne s rodinnými príslušníkmi, a obsahuje rozhovory, v ktorých sa odvíjajú osudy jednotlivcov. Zábery odrážajú pre mnohých dnes už nezvyčajnú rodinnú spolupatričnosť, solidaritu, bezhraničnú lásku k deťom a tiež neskalenú radosť zo života. Rómske rodiny prijali Jutkin záujem a súcit, vďaka čomu vyrozprávali príbehy zo svojej hlboko pochovanej minulosti. Kniha Jutky Rona a výber zostavený z jej fotografií sú nielen spomienkou na holokaust, ale aj liekom proti nenávisti.
Výstava, ktorá sa otvorí v najbližších dňoch, mala svoj debut v budapeštianskom Dome maďarských fotografov Mai Manó Ház v roku 2014, a do fiľakovského múzea sa dostala vďaka romológovi Univerzity v Pécsi, Zoltánovi Beckovi, kto je zároveň aj frontmanom hudobnej skupiny 30Y. Vystavené fotografie sú jednými z posledných stôp éry, v ktorej profesionálna fotografia ešte zvečňovala životné okamihy prevažne pomocou analógovej technológie.
Vernisáž výstavy sa uskutoční 3. novembra 2023 o 16:00 hodine, v galérii Mestského vlastivedného múzea vo Fiľakove. Výstava bude sprístupnená do 31. januára 2024.
Rodinný muzikál PERINBABA
Bojíte sa, že uprostred decembra ešte nebude snežiť a vy nebudete mať vianočnú náladu? Príďte 14. decembra o 18.00 do Domu kultúry v Rimavskej Sobote! Bude na vás čakať Perinbaba s Jakubkom a Alžbetkou. Dokážu vám, že Zubatej sa netreba báť. J Prídu aj veselí komedianti a s nimi veľa hudby a tanca. A bude aj snežiť! Rozprávkový muzikál je určený všetkým generáciám.
Vstupné: 14 €, predaj vstupeniek v kine ORBIS a na www.kulturars.sk
Zapozerajte a započúvajte sa s nami do príbehu lásky, ktorá je silnejšia než smrť. Autorom predlohy muzikálu je známy slovenský spisovateľ Ľubomír Feldek, ktorý vychádzal z námetu bratov Grimmovcov.
NA SRDCI MI HRAJ!
Hudobný príbeh nesmrteľného bohéma Karola Duchoňa ako ste ho ešte nepočuli v Rimavskej Sobote, 21. 1. 2024 o 19.00 hod. v Dome kultútry. Pravdivý príbeh ožije krásnou hudbou a výbornými činohernými výkonmi v réžii Karola Vosátka. Najväčšie hity v podaní Karola Csina a Martina Gyimesiho ako Zem pamätá, V slovenských dolinách, Smútok krásnych dievčat, Čardáš dvoch sŕdc, Pieseň o decembri, Na srdci mi hraj, Cítim, Tancujem s tebou rád, Elena, Hrám hrám, Primášovo srdce, Dievča z Budmeríc, Mám ťa rád, Mám ľudí rád, Šiel, šiel, S úsmevom a….to si necháme ako prekvapenie.
Vstupné: 21€, predaj vstupeniek v Kine ORBIS a na www.kulturars.sk
Zažite Karola Duchoňa od výhry až po prehru. Od jeho najväčšej slávy po strmý pád. Príbeh zachytáva životnú dráhu tohto muža, od bezstarostnej mladosti cez bohémsky život až po tragický a smutný koniec. Ponecháva otázku v pozadí, či sa nedalo „zachrániť“ túto legendu, či si dostatočne vážime skutočné talenty a osobnosti. Či dokážeme vnímať nemý krik zdanlivo úspešného, bezprostredného človeka milujúceho život. Či za jeho ľahkosťou dokážeme rozoznať strach a potrebu obyčajnej pomoci.
Tento príbeh nebude len mapovaním úspechov vynikajúceho umelca v podobe jeho najväčších hitov, ale najmä potreba vnímania toho druhého „ja“, a to život obyčajného človeka. Dovolíme divákom vojsť do duše tohto nášho velikána až do špiku jeho intimity, odkryť pozlátku šoubiznisu, vzostupy, pády, úspechy a neúspechy. No za všetkým tým musíme ukázať jeho túžbu nikdy sa nevzdať a precítiť naplno chuť života. Lebo ako sa hovorí… „Žiť je umením života“.
Hrajú:
Karol: Martin Gyimesi/Karol Csino
Duchoň: Dušan Cinkota
Anjel: Peter Trník/Cyril Žolnír
Mužské postavy: Michal Spielmann, Michal Rosík, Rado Konečný a Michal Kalafut
Ženské postavy: Eva Sakálová, Katka Ivanková, Jana Balzar Lieskovská a Gabriela Csinová
Námet: Andrea Kozáková
Réžia a scenár: Karol Vosátko
Hudobná réžia: Vladimír Valovič
Choreografia: Laco Cmorej
Kostýmy: Janka Kaňáková Šuchovenová a Renáta Šimuničová
Svetelný dizajn: Róbert Polák
Svetelná a zvuková spolupráca: Music Render – Vladimír Kaňák
Zvukový dizajn: Laco Loderer a Ján Jankó
Predstavenie je pre divákov do 8 rokov NEPRÍSTUPNÉ!
Predstavenie trvá 2 hodiny a 30 minút vrátane 20 minútovej prestávky
Organizátor si vyhradzuje právo na zmenu obsadenia účinkujúcich.
Hradné múzeum vo Fiľakove srdečne pozýva všetkých záujemcov na zvukovú terapiu pod vedením Eriky Bencsik, ktorá sa uskutoční 26. januára 2024 o 16:30 hodine v Mestskej knižnici vo Fiľakove. Vibrácie generované tibetskými zvukovými miskami priaznivo ovplyvňujú telesné procesy, regenerujú nervový systém, redukujú napätie spôsobené každodenným stresom, stimulujú činnosť nášho imunitného systému, odstraňujú energetické bloky a urýchľujú regeneračné procesy. Srdečne očakávame každého, kto túži po oddychu a relaxe! Vstup je bezplatný.
9. februára 2024 otvára Hradné múzeum vo Fiľakove ďalšiu putovnú výstavu Svetového združenia maďarských fotografov v galérii Mestského vlastivedného múzea. Výstava pozostáva zo záberov 23. ročníka fotografickej súťaže tohto spolku. Najúspešnejšie práce sú na základe hodnotenia odbornej poroty každoročne zaradené do putovnej výstavy a zverejnené v prezentačnom katalógu. Združenie zastrešuje maďarských fotografov rôznych žánrov, žijúcich vo svojej materskej krajine aj v zahraničí, pričom ide prevažne o amatérskych tvorcov, ale o úrovni ich práce svedčí profesionalita samotných snímok.
Do súťaže prebiehajúcej v obvyklých kategóriách, avšak s inou tematikou sa tentokrát prihlásilo 184 fotografov z deviatich krajín, s celkovým počtom 1771 záberov. Ferenc Kölcsey pred dvesto rokmi dokončil a odovzdal rukopis maďarskej hymny, ktorá sa stala v tomto roku ústrednou témou jubilejnej kategórie. V rámci kategórie maďarské aspekty sa spracovali porekadlá a príslovia, kým pri kategórii príroda boli motiváciou zvieratá a ich prirodzené prostredie. Kategória záberov vytvorených archaickým postupom bola sprísnená, keďže v tomto roku už bola určená aj téma. Pri príležitosti 200. výročia narodenia Imreho Madácha sa pozornosť upriamila na jeho literárne dielo s názvom „Tragédia človeka“. Novinkou aktuálneho ročníka je aj mládežnícka kategória rozdelená na 3 podkategórie.
Vernisáž sa uskutoční 9. februára o 17:00 hodine. Výstavu, ktorá bude sprístupnená do 10. marca 2024, otvorí Teodor Nagy, MZSF, podpredseda Svetového združenia maďarských fotografov. Všetci záujemcovia sú srdečne vítaní!
Hradné múzeum vo Fiľakove srdečne pozýva milovníkov literatúry a všetkých záujemcov na prezentáciu najnovšej knihy v tomto regióne už dobre známeho spisovateľa Zoltána Szásziho s názvom „13 – Rozprávky, poviedky, príbehy“, ktorú vydalo v roku 2023 vydavateľstvo Kalligram v Bratislave. Dej sa odohráva nielen v našej prítomnosti a dávnej minulosti, ale aj v ďalekej budúcnosti. Príbehy sú veľmi rôznorodé, ale predsa ich niečo spája: stredobodom každej novely je duša. Zabudnutá, práve sa prebúdzajúca, pozerajúca sa samej sebe do tváre, milujúca, znovuzrodená, lúčiaca sa, či duša odlietajúca, vďaka ktorej vzniknú nadčasové a večne aktuálne poviedky. „Humor preniká aj desivou víziou budúcnosti, zločinom, šťastím, smrťou a omylom, poetickosť je stále prítomná aj v historických tragédiách a v tých najbolestivejších situáciách, pričom medzi múrmi, nad mestom a vo vzduchu kolujú príbehy a útržky melódií.“- takto sa o knihe zmieňuje Emőke Lovas, redaktorka zväzku. Kniha, napísaná bravúrnym štýlom, bola vydaná vďaka dotácii Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Ako „Kispityu“ prežil jadrový útok, ale načo? Ako sa „Kisnagypityuho“ reinkarnovaná duša stretne s „Dzsézim“? Ovládajú svet mačky? A prečo sa má ísť tancovať každý piatok? Ak vás zaujímajú odpovede na tieto a podobné otázky, a tiež by ste chceli nahliadnuť do skutočnej čitateľskej lahôdky, navštívte Mestskú knižnicu vo Fiľakove dňa 22. februára 2024, o 16:30 hodine. S autorom sa bude rozprávať poet, redaktor, prekladateľ a hudobník Zorán Ardamica. Podujatie prebehne v maďarskom jazyku.
Mestská galéria Rimavská Sobota Vás pozýva v piatok, 1. marca 2024 o 17.00 hod. na vernisáž výstavy Umenie v azyle, Ukrajinskí umelci a umelkyne v Rimavskej Sobote a v Banskej Bystrici. Vystavujúci umelci: Oleg Yasenev, Alla Volobyeva, Alyona Yaseneva, Valeri Stratiuk, Vlad Yurashko, Vika Shumskaya, Valeria Yurashko. Kurátori výstavy: Štefan Balázs a Gabriela Garlatyová, trvanie výstavy: do 30. apríla 2024. Otvorené: ut – pi, 9.00 – 17.00 hod. Tento projekt bol podporený z verejných zdrojov poskytnutých Fondom na podporu umenia.
Text kurátorov reprezentuje výlučne názor autorov a fond nezodpovedá za obsah textu.
Výstava vzniká pod vplyvom reálnych politických a životných okolností, ktoré spôsobili to, že ukrajinské umelkyne a umelci museli odísť z Ukrajiny.
Výstava sleduje ich životný príbeh, ale najmä im umožňuje začleniť sa do kontextu nového prostredia, do ktorého ako migranti vstupujú. Migrácia aj v minulosti spôsobila to, že umelci a umelkyne si museli nájsť svoje nové miesto na život a prácu, ale zároveň nové prostredie ich tvorbu zaznamenalo a reflektovalo, v mnohých prípadoch aj zásadným spôsobom. V súčasnosti je potrebné reagovať na tieto udalosti a historické zmeny, ale tiež je potrebné byť solidárni s kolegami z oblasti vizuálneho umenia a kultúry, ktorí si v našom prostredí hľadajú miesto na uplatnenie.
Výber autorov a autoriek ukazuje mimoriadne zaujímavé umelecké programy. Sú to umelci a umelkyne, ktorí študovali na akadémiách, majú vydané kvalitné monografie a v rámci kontextu ukrajinského umenia patria k etablovaným autorom a autorkám, učili na umeleckých vysokých školách, prípadne absolvovali jednu etapu štúdia na slovenskej umeleckej škole. Ich tvorba bola prezentovaná aj v medzinárodnom, európskom či mimoeurópskom kontexte.
Tvorbou, ktorá vzniká na Slovensku prispievajú k obohateniu domáceho, slovenského vizuálneho umenia. Svojou tvorbou, ktorá má korene v odlišnom kultúrnom a kultúrnopolitickom zázemí mnohokrát nastavujú zrkadlo domácemu umeniu a spoločnosti. Politická situácia v ich vlasti, vojenská agresia susedného štátu, Ruskej federácie, spôsobuje pocit ohrozenia nielen na Ukrajine, ale aj v celej Európe. Z umelcov sa stali nomádi, ktorí sa snažia upozorňovať aj svojou tvorbou na ťažký osud ich spoluobčanov. Mnohokrát museli upustiť od zaužívaných stereotypov, od istého pohodlia, ktoré si ako renomovaní umelci doma vytvorili a prispôsobiť sa novým existenčným podmienkam, zvládnuť komunikáciu v cudzom jazyku, pobyt v cudzom, nezriedka neprajnom prostredí, pracovať na svojom programe v improvizovaných priestorových podmienkach. Ani dlhodobejší pobyt na Slovensku, ako v prípade rodiny Yurashko neznamená bezpodmienečné prijatie prostredím.
Umelci a umelkyne sú často nútení prijímať príležitostné práce, aby sa uživili, prípadne zľaviť s nárokov na umeleckú kvalitu a pracovať pre komerčný trh s umením. Nemajú nárok na podporu z verejných zdrojov, napríklad v prípade doktorandského štúdia nemajú nárok na štipendium tak, ako autori s trvalým pobytom na Slovensku alebo v EÚ.
Napriek všetkým týmto prekážkam dokážu pokračovať vo svojich umeleckých programoch, dokonca im dať ešte väčšiu mieru spoločenskej zaangažovanosti, pocitu zodpovednosti voči svojim krajanom, zvýšenú mieru citlivosti k vnútornému prežívaniu konfliktu, ktorý ničí ich vlasť. Imigrácia ich zároveň stavia pred dilemu „čo ďalej“? Zariadiť sa tu natrvalo, alebo sa raz vrátiť? Nič už nebude tak, ako predtým.
Pocit migranta, človeka v cudzom prostredí, ktorého inakosť prezradí akcent aj po rokoch pobytu, permanentná nestála existencia, štatút druhoradého občana by chcela reflektovať aj pripravovaná výstava ako príspevok k zlepšeniu podmienok, lepšej akceptácii a celkového mentálneho nastavenia, ktoré sa vytvára okolo ukrajinskej diaspóry u nás. Predovšetkým veríme, že prínos, obohatenie bude obojstranné, prispeje ku kvalite kultúrneho prostredia v mieste výstavy a preklenie komunikačné bariéry.
