Umenie mesta
Umenie vo verejnom priestore Rimavskej Soboty
Béla Bacskai, Štefan Balázs, Teodor Baník, Tibor Bárftay, Štefan
Belohradský, Emília Čisáriková, Robert Dúbravec a Ladislav Moško,
Peter Galvánek , Milan Gašpar, J. Horváth a J. Nemčok, I. Hrošo a J.
Fibinger, Vladimír Kompánek, Michal Kern, Zuzana Kyselková, Stanislav
Koreň, Erna Masarovičová, Pavel Mikšík, Andrej Melicherčík, Jarmila
Podzimková Mráčková, Klotilda Pitrová Pullmannová, Vladimír
Popovič, Katarína Šujanová
Nachádzajú sa v našom blízkom okolí umelecké diela? Poznáme ich?
Toto sú otázky, ktoré si kladieme pri projekte mapovanie diel vo
verejnom umení Rimavskej Soboty. Zisťujeme totiž, že diela sa vo
verejnom priestore nachádzajú, ale je niekedy ťažké zistiť ich autora
či autorku, a počas ich hľadania zisťujeme aj to, že mnohé už
zanikli, boli zničené, sú teda nezachované.
Projekt mapovania umeleckých diel je teda nielen hľadaním umenia v
regiónoch, mestách a obciach, ale najmä prácou s rekonštruovaním
našej pamäte. Mnohé diela vznikli ako súčasť budovania modernej
spoločnosti totalitným štátom, ktorý ich objednával a financoval od
50. do 80. rokov 20. storočia. Zároveň umenie, ako sú keramické steny,
mozaiky, gobelíny, bronzové či betónové sochy, kovové reliéfy v
exteriéroch a interiéroch budov, mali zmeniť podobu a účely
tradičných priestorov, ktoré slúžili verejnosti na spoločenské
účely. Bola snaha premeniť tradičné kultúrne, kultové a najmä
náboženské zvyky, obrady a rituály. Krst sa zmenil na prijímanie
novorodeného občana do socialistickej spoločnosti. Svadby sa mali konať
na úradoch, a nahradiť tak cirkevné sobáše v kostoloch. Preto by sme
mohli očakávať, že pri tvorení týchto nových zariadení sa utváral
rovnako aj vzťah obyvateľov k umeleckým dielam, ktoré novú
spoločnosť vizuálne charakterizovali. Identifikácia sa s moderným
umením ako znakom modernity sa na Slovensku neprejavila v dostatočne
silnej miere, aj keď by sme ju mohli očakávať aj v súvislosti s javom
„spomienkového idealizmu a optimizmu“. Zrejme aj preto obyvatelia
miest a obcí Gemera nevnímajú tieto diela ako vzácne či aspoň ako
zaujímavé atrakcie, ktoré je potrebné chrániť a venovať im
pozornosť. Niektoré diela sú viac dizajnérskymi realizáciami, ktoré
vznikali v spolupráci s architektmi, čo by mohol byť inšpiratívny a
jedinečný model aj pre dnešok. A niektoré realizácie sú dokonca
hodnotnými umeleckými dielami. Výstava Umenie mesta Rimavskej Soboty
bude, veríme slúžiť k ich objavovaniu aj formou edukačných a
propagačných aktivít, ktoré nám pomôžu ich zachrániť, ale tiež
majú potenciál oživenia a obohatenia nášho kultúrneho povedomia,
ktoré to veľmi potrebuje.
Projekt je výsledkom výskumu, ktorý iniciovalo mesto Revúca v rámci
projektu Revúca – mesto kultúry pod vedením Lívie Gažovej, v
spolupráci s Mátyásom Zagibom a Gabrielou Garlatyovou a študentstvom FU
Technickej univerzity v Košiciach.
Gabriela Garlatyová, kurátorka výstavy
Kristína Rimavcová, lektorka TD, koordinácia a organizácia výstavy
Tomáš Makara, fotografie diel vo verejnom priestore
Poďte osláviť narodeniny tohto populárneho a úspešného speváka
spoločne – vek je iba číslo! Po úspešnom exkluzívnom koncerte Otta
Weitera v Bratislave, zavíta Otto aj do nášho mesta! Všetkých Vás
srdečne pozýva na pokračovanie jeho osláv koncerto plnom hudby a
humoru, v nedeľu 12.10. o 17.00 hod. do Kina ORBIS. V A nebude sám – na
koncerte privíta známych hostí: Petru Weiter, Maju Velšicovú, Soňu
Kopčanovú a iných. Sprevádzať ich bude skupina Spodorecha. Vstupné:
20€ / 22€ podľa sedenia. Predaj vstupeniek na pokladni v TIC, Kine
Orbis a online na www.kulturars.sk
Hoci sa Otto narodil a do 28 rokov žil na Morave, pôsobil aj v
zahraničí a už ako mladý stál na jednom pódiu s menami ako Tina
Turner, Phill Collins, či Rod Steward. napr. v Londýne ho prehovárali aj
na spoluprácu manažéri Milli Vanilli, no napokon sa vďaka Vašej
priazni stal „SLOVENSKÝM SPEVÁKOM“.
S orchestrom Juraja Velčovského, absolvoval množstvo Európskych a
Česko-Slovenských koncertov a televíznych relácií po boku Dušana
Grúňa, Olinky Szabovej a Karola Duchoňa. Tu sa ukázalo, že nie len v
rocku je Otto doma, ale že škola u profesora Bernarda Kočaře, kde
vyštudoval Bell Canto, mu rozšírila jeho spevácke možnosti a tak
dostal pozvanie od Ivana Krajíčka do preslávenej televíznej
hudobno-speváckej súťažnej relácie- Repete.
Dodnes mu právom patrí Československý rekord v počte prijatých
hlasovacích/korešpondenčných lístkov – 380 000 ks! Iba za jednu
pieseň.
Otto nie je iba slovenský spevák. Je aj textár, skladateľ, dramaturg a
režisér. Hoci sám mal niekoľko televíznych a rozhlasových relácií,
napokon si založil vlastnú – OTTO WEITER SHOW, s ktorou precestoval
mnoho miest a natočil stovky talk show a zábavných relácií pre rôzne
televízie a rádiá od STV, cez Markízu, TV JOJ, bol spoluzakladateľom
Tv Senzi, či Šlágr TV.
Aj dnes nemá problém vypredať obrovské sály a čo je najkrajšie a
najnetradičnejšie, na jeho koncertoch môžete vidieť VŠETKY VEKOVÉ
KATEGÓRIE!
Otto v tomto roku oslavuje svoje životné jubileum – 70 rokov a
zároveň 45 rokov profesionálnej kariéry na Slovensku – kdekoľvek sa
objaví, rozdáva energiu, radosť, skvelú náladu a radosť zo života.
Spolu s Ottom Vám dobrú náladu a nezabudnuteľný zážitok vyčaria aj
jeho hostia: Petra Weiter, Maja Velšicová, Soňa Kopčanová, Peter
Tokoš, Anna Gajová. Sprevádzať bude skupina Spodorecha.
Od 23. októbra 2025 bude galéria Mestského vlastivedného múzea hostiť
výstavu kresieb amatérskeho výtvarníka Milana Berkyho s názvom
„Kreslenie srdcom“. Autor, známy nielen v Lučenci a Novohrade, sa
umeleckej činnosti začal venovať potom, ako po takmer 35 rokoch prišiel
o prácu u železníc. Svoj novonadobudnutý voľný čas začal venovať
kresleniu, keďže táto záľuba ho uchvátila už v detstve. V tvorbe ho
najviac oslovilo kreslenie portrétov, pričom sa snaží do svojich diel
vdýchnuť život. Jeho cieľom je dostať sa do povedomia ľudí a
umelcov, a vystavovať svoje práce doma a v zahraničí, čo sa mu v
súčasnosti aj reálne napĺňa. Prezentoval sa už v mnohých mestách
Slovenska, v krajinách ako sú Čechy, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko, a
získal niekoľko ocenení. Od roku 2020 má vlastnú galériu v Lučenci,
kde vystavuje svoje diela a organizuje kurzy kreslenia. Zaujal mnohých
umelcov, ktorí mu vyjadrujú uznanie a podporu, čoho príkladom je aj
výrok Jiřího Doležala, organizátora Open Artfestu Praha: „Keď sa
pozriete na jeho práce, na prvý pohľad viete, čo tým chce povedať.
Vždy, keď pristúpite bližšie, aby ste vnímali detaily jednotlivých
obrazov, neprestanete obdivovať jeho precíznosť”.
Obrazy Milana Berkyho sa dostali aj k významným osobnostiam, ako
napríklad k pápežovi Františkovi či bývalej prezidentke Zuzane
Čaputovej. Je zakladateľom internetovej skupiny s názvom Kreslenie
srdcom, ako aj autorom projektu Heart, ktorý slúžil na podporu liečby
detských onkologických pacientov. Do projektu sa zapojilo viac ako 200
umelcov. V súčasnosti prebieha ďalší úspešný charitatívny projekt,
takisto zameraný na pomoc chorým deťom. Počas trvania fiľakovskej
výstavy bude možné dobrovoľne prispieť na tento účel.
Vernisáž výstavy, ktorá bude sprístupnená do 23. novembra 2025, sa
uskutoční o 16:30 hodine. Všetci záujemcovia sú srdečne vítaní!
HMF
Mesiac december už tradične sprevádza posledná výstava roka v Mestskom
vlastivednom múzeu vo Fiľakove. Tento rok sa tu 4. decembra 2025 o 16:30
hod. otvorí výstava s názvom „Medzi oltárom a kozubom – predmety
ľudovej religiozity zo súkromnej zbierky Vilmosa Ladóczkiho“, ktorej
predchodca bol pred dvomi rokmi uvedený v Balážskych Ďarmotách.
Zberateľ starožitností Vilmos Ladóczki uchováva vo svojom dome v Novej
Bašte, ktorý zároveň slúži ako dom ľudového bývania, skutočné
poklady. Jeho zbierka patrí k najväčším v strednej Európe.
Návštevníci si teraz môžu pozrieť výber z nej, ktorý predstavuje
predmety ľudovej zbožnosti – vybavenie čistej izby, náboženské
predmety z pútnických miest, vyobrazenia svätcov a Svätej rodiny,
sakrálne sklá, sväteničky, kláštorné práce, predmety viažuce sa k
narodeniu dieťaťa, ako aj artefakty spojené s vianočným obdobím.
Tieto predmety sú nositeľmi nielen estetickej hodnoty, ale podľa
mnohých majú aj svoju dušu. Pripomínajú atmosféru a hodnoty minulých
čias. Cieľom výstavy je, aby návštevníci znovuobjavili prejavy
ľudovej religiozity, viery v Boha, pokory a lásky prostredníctvom
niekdajších každodenných predmetov.
Otvorenie výstavy spestrí vystúpenie Speváckeho súboru Foncsik.
Záujemcov čaká varené víno, pečenie oblátok, príjemná atmosféra a
tých najmenších tvorivá dielňa či spoločné zdobenie vianočného
stromčeka. Všetkých srdečne pozývame, aby sme sa spoločne naladili na
vianočné sviatky. Výstava bude prístupná do konca januára, počas
otváracích hodín múzea.
Lucia Fabová
Hady a Jellyfishky
Kurátorka výstavy: Gabriela Garlatyová
Lektorka TD: Kristína Rimavcová Fratričová
Výstava Lucie Fabovej predstavuje výber z ťažiskových maliarskych
autorských cyklov umelkyne Hady a Medúzy – Jellyfish-ky, ako ich
autorka nazýva.
Výstava v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote má za cieľ predstaviť
tvorbu umelkyne, ktorá pôsobí v neďalekej Hnúšti a súvisí so
zámerom galérie podporovať a prezentovať tvorbu umelcov a umelkýň
pochádzajúcich alebo pôsobiacich v Rimavskej Sobote a blízkom regióne.
Jej výstava je síce záverečnou výstavou v roku, ale tiež bude
otváracou výstavou v roku 2026, v ktorom si galéria pripomenie 30.
výročie svojho založenia.
Lucia Fabová svoj vitálny a hravý maliarsky program vykreovala
experimentovaním s technickými a technologickými kvalitami maľby,
prácou s rôznymi materiálmi najmä s handrami, teda použitými,
recyklovanými textíliami, ktoré používa ako maliarsky nástoj.
Techniku kombinovanej maľby si nazvala ako maľbu handrami – rag
painting.
L. Fabová si svoj program vymedzila v témach: „Používam autorskú
techniku rag painting, kde používam „handry“, teda použité,
vyhodené kusy textílií, recyklujem drapérie, čipky. Vizuálne
vytváram dojem živočíchov, vody, či figúry. Experimentujem, hrám sa
s imagináciou diváka.“
Tvorivé princípy svojej maľby označuje odkazmi na živý organizmus,
tekutú hmotu, telesnosť či organické formy. Metaforicky pracuje s
motívmi živočíchov, hadov, medúz, vody, alebo ľudského tela, ktoré
sa metamorfuje z náhodne vzniknutého tvaru a štruktúry danej maľbou
pomocou odtlačenej stopy textilu. Zároveň chápe človeka a živočíchy
ako bytosti z vody, preto tekutosť, namáčanie textilu a následná
maľba-odtlačenie textilu je jednou zo základných metód, akými pri
maľbe postupuje. Niekedy takto vzniknutú štruktúru ešte dokreslí,
domaľuje, doplní. V papierových maľbách však ponecháva stopu
nástroja ako minimalisticky čistú a morfologicky nemanipulovanú.
Jej znakovo fragmentovaná maľba nemá zámerný vzťah ku organickej
geometrii. Geometria vzniká ako organické tvaroslovie, teda ako náhodne
vytvorený tvar, ktorý je daný fyzikálnymi a chemickými kvalitami
maľby, materiálov a farby. Aj preto jej maľba pôsobí tvarovo mäkko
až intímne, teda tvarovo psychologicky, no zároveň symbolika, ktorá sa
náhodným – až nevedomým – postupom vytvorila vytvára isté
napätia. Pásová štruktúra, ktorá je abstrahovaná pôsobí ako
organická stopa štetca, no obraz, ktorý sa mení z abstrakcie na
konkrétny tvar hada už v sebe obsahuje významy, ktoré hadovi
pripisujeme. Môže ísť o konsenzuálne významy: „je ako had“, či
navodenie nepríjemného pocitu nebezpečenstva, alebo aj o autorské
chápanie hada (možná symbolika z iných kultúr. No najmä ako
živočícha, ktorý je prirodzenou súčasťou nášho sveta, ekosystému.
Podobne medúza, rôsolový pŕhlivec s chápadlami, je slizká na dotyk,
no Fabová v nej vidí telesný až elegantne estetický znak, ktorý
vznikol odtlačkom textilnej hmoty namočenej vo farbe.
Takúto maľbu by sme mohli čítať aj ako expandovanú prírodnú maľbu,
i keď s istou estetickou štylizáciou, čiže nie ako čisto procesuálne
dielo, ale manipulovanú, riadenú maľbu, ktorá vychádza z prírodných
zákonitostí.
PETER ŠRÁMEK – V RIMAVSKEJ SOBOTE!
Dátum: 30. január 2026 o 19.00, hod.
Miesto: Rimavská Sobota (Kino Orbis)
Začni nový rok s hudbou, emóciami a nezabudnuteľnou atmosférou!
Peter Šrámek – spevák s nezameniteľným hlasom, ktorý dôstojne
nesie odkaz Zámbó Jimmyho – prináša tie najväčšie hity aj svoje
obľúbené piesne.
Zaznejú napríklad: Egyszer megjavulok én, Valahol bús dal szól, Egy
jó asszony mindent megbocsát…a mnohé ďalšie legendárne skladby,
ktoré si spolu zaspievame!
Vstúpme do nového roka s hudbou, nostalgiou a dobrou náladou!
Počet miest je obmedzený – nenechaj si ujsť tento výnimočný
zážitok!
Vstupné: 22€. Predaj vstupeniek v TIC, Kine Orbis a online na
www.kulturars.sk
Na Fiľakovskom hrade sa turistická sezóna tento rok otvára 12. marca, a
zahája ju dočasné výstavy s názvom „Hrebenárstvo“ a „Kovový
štvorlístok“ na piatom poschodí hradného múzea. Výstavy
zapožičané od Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, ktorých
kurátorom je historik PhDr. Filip Glocko, predstavia históriu
niekdajšieho hrebenárskeho remesla a tradičných kovospracujúcich
remesiel, ako sú mediarstvo, cinárstvo, zlatníctvo a kováčstvo,
rozšírených od 16. storočia do polovice 20. storočia v okolí Banskej
Bystrice. Prostredníctvom bohatej zbierky vystavených artefaktov a
rozsiahlych textových materiálov sprostredkujú záujemcom hojné
poznatky o výrobných postupoch, použitých materiáloch, spôsobe
predaja hotových výrobkov či založení a zániku cechov, ktoré sa k
týmto remeslám viazali. Popri tom sa môžu dočítať aj o
zaujímavostiach týkajúcich sa života a pôsobenia najvýznamnejších
majstrov svojej doby. Remeselná kovovýroba sa vo všeobecnosti
sústreďovala okolo banských miest a väčších obchodných uzlov,
zatiaľ čo hrebenárstvo zaznamenalo najväčší rozmach v Radvani. Tu
vyrobené hrebene a ďalšie výrobky z rohoviny sa predávali v miestnych
obchodoch, a prostredníctvom podomových obchodníkov sa dostali až do
Ruska a na Ukrajinu. Zároveň boli neoddeliteľnou súčasťou tovarovej
ponuky väčších jarmokov. K zrušeniu cechov došlo v druhej polovici
19. storočia, čo malo za následok aj postupný zánik starších
cechových remesiel.
Vernisáž výstav sa uskutoční o 16:30 hodine, a sprístupnené budú do
10. mája 2026. Všeobecne platná otváracia doba hradu je nasledovná: od
13. marca do 15. októbra medzi 10:00 a 18:00 hod., a od 16. októbra do
15. novembra medzi 8:00 a 16:00 hod.; otvorené každý deň v týždni. Aj
na tento rok má Hradné múzeum vo Fiľakove v talóne zaujímavé
výstavy – usporiadané najmä z príležitosti 500. výročia bitky pri
Moháči –, ako aj kultúrno-náučné podujatia, počas ktorých si
dozaista prídu na svoje návštevníci všetkých vekových kategórií.
