Umenie mesta
Umenie vo verejnom priestore Rimavskej Soboty
Béla Bacskai, Štefan Balázs, Teodor Baník, Tibor Bárftay, Štefan
Belohradský, Emília Čisáriková, Robert Dúbravec a Ladislav Moško,
Peter Galvánek , Milan Gašpar, J. Horváth a J. Nemčok, I. Hrošo a J.
Fibinger, Vladimír Kompánek, Michal Kern, Zuzana Kyselková, Stanislav
Koreň, Erna Masarovičová, Pavel Mikšík, Andrej Melicherčík, Jarmila
Podzimková Mráčková, Klotilda Pitrová Pullmannová, Vladimír
Popovič, Katarína Šujanová
Nachádzajú sa v našom blízkom okolí umelecké diela? Poznáme ich?
Toto sú otázky, ktoré si kladieme pri projekte mapovanie diel vo
verejnom umení Rimavskej Soboty. Zisťujeme totiž, že diela sa vo
verejnom priestore nachádzajú, ale je niekedy ťažké zistiť ich autora
či autorku, a počas ich hľadania zisťujeme aj to, že mnohé už
zanikli, boli zničené, sú teda nezachované.
Projekt mapovania umeleckých diel je teda nielen hľadaním umenia v
regiónoch, mestách a obciach, ale najmä prácou s rekonštruovaním
našej pamäte. Mnohé diela vznikli ako súčasť budovania modernej
spoločnosti totalitným štátom, ktorý ich objednával a financoval od
50. do 80. rokov 20. storočia. Zároveň umenie, ako sú keramické steny,
mozaiky, gobelíny, bronzové či betónové sochy, kovové reliéfy v
exteriéroch a interiéroch budov, mali zmeniť podobu a účely
tradičných priestorov, ktoré slúžili verejnosti na spoločenské
účely. Bola snaha premeniť tradičné kultúrne, kultové a najmä
náboženské zvyky, obrady a rituály. Krst sa zmenil na prijímanie
novorodeného občana do socialistickej spoločnosti. Svadby sa mali konať
na úradoch, a nahradiť tak cirkevné sobáše v kostoloch. Preto by sme
mohli očakávať, že pri tvorení týchto nových zariadení sa utváral
rovnako aj vzťah obyvateľov k umeleckým dielam, ktoré novú
spoločnosť vizuálne charakterizovali. Identifikácia sa s moderným
umením ako znakom modernity sa na Slovensku neprejavila v dostatočne
silnej miere, aj keď by sme ju mohli očakávať aj v súvislosti s javom
„spomienkového idealizmu a optimizmu“. Zrejme aj preto obyvatelia
miest a obcí Gemera nevnímajú tieto diela ako vzácne či aspoň ako
zaujímavé atrakcie, ktoré je potrebné chrániť a venovať im
pozornosť. Niektoré diela sú viac dizajnérskymi realizáciami, ktoré
vznikali v spolupráci s architektmi, čo by mohol byť inšpiratívny a
jedinečný model aj pre dnešok. A niektoré realizácie sú dokonca
hodnotnými umeleckými dielami. Výstava Umenie mesta Rimavskej Soboty
bude, veríme slúžiť k ich objavovaniu aj formou edukačných a
propagačných aktivít, ktoré nám pomôžu ich zachrániť, ale tiež
majú potenciál oživenia a obohatenia nášho kultúrneho povedomia,
ktoré to veľmi potrebuje.
Projekt je výsledkom výskumu, ktorý iniciovalo mesto Revúca v rámci
projektu Revúca – mesto kultúry pod vedením Lívie Gažovej, v
spolupráci s Mátyásom Zagibom a Gabrielou Garlatyovou a študentstvom FU
Technickej univerzity v Košiciach.
Gabriela Garlatyová, kurátorka výstavy
Kristína Rimavcová, lektorka TD, koordinácia a organizácia výstavy
Tomáš Makara, fotografie diel vo verejnom priestore
Talkshow s Istvánom Vályim
Máš rád autá, alebo si len chceš užiť príjemný večer? Potom je
táto udalosť práve pre teba!
Pridaj sa k nám na vzrušujúcu diskusiu s Istvánom Vályim, uznávaným
automobilovým novinárom z the Zone, kde sa bude hovoriť o vášni k
autám, zákulisí tejto profesie, najnovších trendoch a, samozrejme,
množstve skvelých príbehov!
Nenechaj si ujsť túto jedinečnú príležitosť počuť Istvánove
názory na najzaujímavejšie automobilové témy priamo z prvej ruky!
Dĺžka podujatia: cca 90 minút
Vályi István – beszélgető est
Szereted az autókat, vagy csak egy jó hangulatú estére vágysz? Akkor
ezt az eseményt neked találtuk ki!
Csatlakozz hozzánk egy izgalmas beszélgetésre Vályi Istvánnal, a the
Zone elismert autós újságírójával, ahol szó lesz az autózás
szenvedélyéről, a szakma kulisszatitkairól, a legújabb trendekről és
persze rengeteg sztoriról!
Ne hagyd ki ezt a különleges alkalmat, ahol első kézből hallhatod
István véleményét a legizgalmasabb autós témákról!
Rendezvény időtartama: kb. 90 perc
PAVEL HIRAX BARIČÁK – nová prednáška
Sebaúcta, sebaprijatie, určenie vlastnej hodnoty a ich dopad na
šťastný život. Taká bude téma novej motivačnej prednášky Pavla
Baričáka, ktorá sa uskutoční v stredu, 26.11. o 18.00 hod. v Kine
Orbis. Pavel bude rozprávať o modeloch „obete“,
„zachraňovateľa“, „workoholika“, „generála“,
“perfekcionalistu” atď, proste keď sa úporne snažíte, ale lásky
sa vám nedostáva. Hudobným a poetickým hosťom bude Ján Marton.
Vstupné: 13€ / 15€ na mieste. Predaj vstupeniek na pokladni TIC, Kina
Orbis a online na www.kulturars.sk.
Keď si pocit sebaurčenia chcete dokázať cez úspech, prehnaný dôraz
na vonkajšiu krásu, prejedáte sa alebo podľahnete iným zlozvykom.
Živoríte, trpíte a pritom sa iba vysiľujúco snažíte dostať lásku,
ktorej sa vám nedostalo v detstve.
Súčasťou prednášky bude ukážka liečenia toho či oného
obmedzujúceho vzorca správania cez hladinu alfa (jednoduchú meditáciu)
ako aj vysvetlenie podpory anulovania deštrukčnej mustry na fyzickej
úrovni.
Marcovým hosťom Mestskej knižnice vo Fiľakove bude známa slovenská
jazykovedkyňa, prekladateľka a spisovateľka PhDr. Lucia Molnár
Satinská, PhD. Bratislavská autorka vyštudovala na Filozofickej fakulte
Karlovej univerzity v Prahe a od roku 2011 pôsobí v Jazykovednom ústave
Ľudovíta Štúra SAV.
Vo svojej vedeckej činnosti sa venuje témam viacjazyčnosti na Slovensku,
jazykovej politike či rodovo citlivému jazyku. Vzhľadom na jej zameranie
je jej návšteva vo Fiľakove symbolická, keďže sa dlhodobo venuje
popularizácii slovenčiny, maďarčiny a ich vzájomného spolužitia.
Významnú časť jej literárnych aktivít tvorí preklad beletrie z
maďarského jazyka a spracovanie rukopisnej pozostalosti jej otca,
Júliusa Satinského. Je editorkou viacerých úspešných titulov, ako sú
rozšírené vydanie Rozprávok uja Klobásu, knihy Listy z onoho sveta,
Expedície, Listy Oľge či Gundžovníky.
Miestnemu publiku predstaví svoju doterajšiu tvorbu – od odbornej
literatúry až po beletriu. Osobitné miesto v diskusii bude patriť
epištolárnej literatúre, konkrétne osobným listom venovaným jej
otcovi, ktoré vyšli pod názvom Milý Tato – Listy z tohto sveta.
Spolu s manželom, Csabom Molnárom, sú autormi seriálu Pressburg. Táto
viacjazyčná komediálno-dramatická miniséria zo súčasnosti sleduje
životy rôznorodých postáv v Bratislave a poukazuje na spolužitie
jazykov, kultúr a identít na Slovensku. Hlavnou myšlienkou je ukázať
realitu menšín s humorom, ale aj kritickým pohľadom na spoločnosť.
Seriál odvysielala RTVS a je dostupný aj na Netflixe.
Podujatie ponúkne návštevníkom nielen hlbší pohľad do literárnej
tvorby rodiny Satinských, ale aj priestor na spoločnú diskusiu a
autogramiádu. Beseda sa uskutoční v utorok 3. marca 2026 o 16:30 hod.
Pozývame všetkých milovníkov dobrej literatúry!
Na Fiľakovskom hrade sa turistická sezóna tento rok otvára 12. marca, a
zahája ju dočasné výstavy s názvom „Hrebenárstvo“ a „Kovový
štvorlístok“ na piatom poschodí hradného múzea. Výstavy
zapožičané od Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, ktorých
kurátorom je historik PhDr. Filip Glocko, predstavia históriu
niekdajšieho hrebenárskeho remesla a tradičných kovospracujúcich
remesiel, ako sú mediarstvo, cinárstvo, zlatníctvo a kováčstvo,
rozšírených od 16. storočia do polovice 20. storočia v okolí Banskej
Bystrice. Prostredníctvom bohatej zbierky vystavených artefaktov a
rozsiahlych textových materiálov sprostredkujú záujemcom hojné
poznatky o výrobných postupoch, použitých materiáloch, spôsobe
predaja hotových výrobkov či založení a zániku cechov, ktoré sa k
týmto remeslám viazali. Popri tom sa môžu dočítať aj o
zaujímavostiach týkajúcich sa života a pôsobenia najvýznamnejších
majstrov svojej doby. Remeselná kovovýroba sa vo všeobecnosti
sústreďovala okolo banských miest a väčších obchodných uzlov,
zatiaľ čo hrebenárstvo zaznamenalo najväčší rozmach v Radvani. Tu
vyrobené hrebene a ďalšie výrobky z rohoviny sa predávali v miestnych
obchodoch, a prostredníctvom podomových obchodníkov sa dostali až do
Ruska a na Ukrajinu. Zároveň boli neoddeliteľnou súčasťou tovarovej
ponuky väčších jarmokov. K zrušeniu cechov došlo v druhej polovici
19. storočia, čo malo za následok aj postupný zánik starších
cechových remesiel.
Vernisáž výstav sa uskutoční o 16:30 hodine, a sprístupnené budú do
10. mája 2026. Všeobecne platná otváracia doba hradu je nasledovná: od
13. marca do 15. októbra medzi 10:00 a 18:00 hod., a od 16. októbra do
15. novembra medzi 8:00 a 16:00 hod.; otvorené každý deň v týždni. Aj
na tento rok má Hradné múzeum vo Fiľakove v talóne zaujímavé
výstavy – usporiadané najmä z príležitosti 500. výročia bitky pri
Moháči –, ako aj kultúrno-náučné podujatia, počas ktorých si
dozaista prídu na svoje návštevníci všetkých vekových kategórií.
Katarína Nádaská: Ľúbostná mágia
V sobotu 14.3. 2026 o 16.00 hod. v Kine Orbis privítame oceňovanú
etnologičku a historičku Katarínu Nádaskú, ktorá nám vysvetlí, ako
sa pripravovali nápoje a jedlá lásky, aký bol rozdiel medzi ľúbostnou
a erotickou mágiou. Nahliadneme aj do tajomstiev starých receptov a
rituálov, ktoré mali za úlohu prebudiť vášeň, upevniť city alebo
získať srdce milovanej osoby . Dozviete sa, aké bylinky a symboly sa
používali, čo znamenali a ako sa ich sila využívala v rôznych
obdobiach histórie – od stredovekých čarodejníc až po ľudové
liečiteľky. Prednáška bude prepletená príbehmi, symbolikou a
fascinujúcimi historickými súvislosťami. Vstupné: 12€, predaj
vstupeniek v TIC, Kine Orbis a online na www.kulturars.sk
Mgr. Katarína Nádaská, PhD.
je oceňovaná etnologička a historička, ktorá sa špecializuje na
náboženskú etnológiu, etnomedicínu, mágiu a démonológiu,
stredouerópske kontexty ľudovej kultúry a vizuálnu antropológiu.
Vyštudovala odbor etnológia – história na Filozofickej fakulte
Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala nielen na svojej alma mater,
ale aj na ďalších univerzitách. Absolvovala viacero vedeckých stáží
na európskych univerzitách, pracovala ako kurátorka a literárna
historička v Múzeu mesta Bratislava aj ako odborná vedecká
pracovníčka v Divadelnom ústave v Bratislave. V súčasnosti pôsobí
ako odborná pracovníčka v samospráve, venuje sa historickému
poradenstvu pre oblasť masmédií a filmu, prednáša na viacerých
univerzitách na Slovensku i v zahraničí. Je autorkou viacerých
monografií, vedeckých štúdií a popularizačných článkov, a tiež
spoluautorkou etnologických filmových dokumentov.
Pozývame vás zažiť fantastický stominútový koncert speváckej a
gitarovej legendy Pavla Hammela v spoločnosti svojich hostí: gitaristu
Juraja Buriana a klavíristu Petra Preložníka. V utorok, 17.3. o 19.00
hod. si vypočujete takmer všetky veľké hity a zopár nových skladieb z
albumu Srdce bez anjela. Z playlistu vyberáme: Mladosť, Už sa chlapec
poberá, Smutná ranná električka, Za všetkým len Ty, Čo ma po tom,
Zvonky zvoňte, Stretnutie s tichom, Srdce bez anjela…Vstupné: 25€,
predaj vstupeniek v TIC, Kine Orbis a online na www.kulturars.sk
Beseda realizovaná pri príležitosti mesiaca zvyšovania povedomia o
autizme v rámci projektu Živá knižnica. Hostkami budú odborníčky,
ktoré vo svojom pôsobení spájajú profesionálny pohľad s osobnou
skúsenosťou, čím téme dodávajú autentický a komplexný rozmer:
PhDr. Vierka Hincová, psychologička a zakladateľka občianskeho
združenia HANS,
Mgr. Vlasta Piecková Beňová, špeciálna pedagogička pôsobiaca v OZ
HANS.
Obe dámy sú zároveň matkami detí s Aspergerovým syndrómom. V rámci
besedy sa zamerajú na zdieľanie autentických príbehov, odborných
poznatkov, ale aj každodenných výziev, ktoré život s touto diagnózou
prináša. Podujatie ponúka priestor na nahliadnutie do sveta ľudí na
spektre autizmu a na pochopenie špecifík ich vnímania okolitej reality.
Beseda je určená širokému spektru účastníkov – od rodičov a
rodinných príslušníkov cez pedagógov a odborných pracovníkov až po
verejnosť, ktorej nie je téma inklúzie a empatie cudzia. Účastníci
budú mať priestor na otázky a spoločnú reflexiu prezentovaných tém.
