Menu
Presne rok uplynul od chvíle, keď bol na Slovensku potvrdený prvý prípad nového koronavírusu, ktorý spôsobuje ochorenie COVID-19. Stalo sa tak 6. marca 2020. Hoci mnohí verili, že táto pandémia bude rýchla a u nás sa možno ani výrazne neprejaví, opak bol pravdou. V našej retrospektíve sme sa pokúsili pripomenúť si niektoré dôležité udalosti uplynulých 12 mesiacov v regióne i SR.
Február - ticho pred búrkou
Druhý mesiac roku 2020 žilo Slovensko predvolebnou kampaňou a slová ako koronavírus či COVID-19 v nej prakticky vôbec nezaznievali, ani spoločensky nešlo o žiadnu významnú tému. Slovensko malo vtedy aj trochu šťastia a zatiaľ čo okolité krajiny už mali prvé zaregistrované prípady tejto choroby, nám sa ešte vyhýbala.
„My sme už pred rokom čakali na prvého pacienta s koronavírusovou infekciou. Dočkali sme sa ho až začiatkom marca, najprv v Bratislave a potom vo veľmi krátkej dobe aj v Košiciach. Dnes je situácia úplne iná. Možno si to neuvedomujete, ale na Slovensku každých 14 až 15 minút zomrie jeden pacient s koronavírusovou infekciou,“ upozornil na pondelkovej (1. 3. 2021) tlačovej konferencii infektológ Pavol Jarčuška.
Dodal, že ľudia sú už unavení a posledný rok života by radi vymazali zo svojich pamätí. „Pretože to určite nie je taký plnohodnotný život, aký si ľudia predstavujú a aký chcú žiť,“ podotkol Jarčuška.
Marec - horúčkovité opatrenia
Na prvý prípad koronavírusu okamžite zareagovali aj samosprávy v Gemeri-Malohonte a Novohrade, hoci tu ešte oficiálne nákaza potvrdená nebola. Hneď v sobotu 7. marca 2020 zasadol napríklad krízový štáb v Rimavskej Sobote a dal pokyn nevydávať od 9. marca povolenia na organizovanie hromadných podujatí.
V tom istom období sa začala dezinfekcia vlakov a autobusov, preventívne zatváranie kultúrnych inštitúcií či domáca karanténa po návrate zo zahraničia. Zatvorili sa prevádzky, na pandémiu sa začali pripravovať aj nemocnice. Začali sme nosiť rúška, ktorých sme sa nezbavili dodnes.
Dňa 9. marca bolo na celom území SR ešte iba sedem potvrdených pozitívnych prípadov COVID-19, ich počet však postupne stúpal. Istým míľnikom je 13. marec, keď boli zavedené hraničné kontroly a napríklad na priechode Kráľ – Bánréve sme mohli prvýkrát stretnúť policajtov v rúškach. Hraničné priechody však ešte v ten deň zostali otvorené, iba neskôr sa však zavreli. Firmy začali zavádzať protipandemické opatrenia, dobrovoľníci šili rúška.
Dňa 16. marca sa objavil prvý prípad koronavírusu v Rožňavskom okrese a na celom Gemeri, konkrétne šlo o ženu z Rochoviec, ktorá bola hospitalizovaná v Košiciach. V rovnaký deň sa na Slovensku začal núdzový stav a prvý raz sa zatvorili školy. O deň neskôr bol prvý prípad koronavírusu aj v Revúckom okrese a o deväť dní v Lučenci. Napokon sa 27. marca „dočkal“ prvého prípadu aj Rimavskosobotský okres.
Apríl – začiatok testovania
Kontroverzným krokom, ku ktorému vláda pristúpila od začiatku apríla, bolo testovanie v rómskych osadách a komunitách. V našich regiónoch to bolo napríklad v Jelšave či Fiľakove. Začali vznikať karanténne centrá pre ľudí, ktorí sa vracali zo zahraničia. V R. Sobote bolo v internáte Strednej odbornej školy technickej a agropotravinárskej.
Dňa 6. apríla bol prvý prípad koronavírusu zaznamenaný v okrese Poltár. Pandémia ovplyvnila i Veľkú noc, počas ktorej bol zákaz vychádzania a došlo aj na obmedzenie cestovania medzi okresmi. Ľudia však všetky opatrenia prijali až prekvapujúco ústretovo.
Máj až júl – relatívny pokoj a uvoľnenie opatrení
Napriek všetkému sa zdalo, že Slovensko zvláda pandémiu dobre a prichádzajúca jar s teplým počasím akoby COVID odsunula do pozadia. Opatrenia sa uvoľňovali, mnohí ľudia začali chodiť na dovolenky a zdalo sa, že nákaza je už za nami. Dňa 13. júna sa skončil aj núdzový stav. Viacerí odborníci síce upozorňovali na možný príchod druhej vlny, avšak v žiari slnečných lúčov sa táto hrozba zdala mnohým banálnou.
August až október – tichý vzostup
S končiacim letom a začiatkom jesene sa objavovali náznaky, že druhá vlna pandémie skutočne môže prísť. Od polovice septembra sa hovorilo o obmedzení hromadných podujatí. Napriek tomu premiér Igor Matovič ešte 16. septembra napísal dnes už legendárny status „Nevesty, dobre bude“, ktorým avizoval zrušenie maximálneho počtu 30 ľudí na svadbe.
Dňa 1. októbra bol opäť vyhlásený núdzový stav a počty nových denných prípadov prekonali ešte do polovice toho mesiaca hranicu 1000 a neskôr aj 2000 pozitívnych. Opäť začal platiť zákaz vychádzania a na prelome októbra a novembra prebehlo prvé celoplošné testovanie.
November až december
O týždeň sa celoplošné testovanie zopakovalo, ale krk sme „hnusobe“ nevykrútili, ako tvrdil premiér. Zvyšok roka bol už potom hlavne v znamení sprísňujúcich sa opatrení, neustáleho nárastu prípadov a hádok medzi Matovičom a ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom. Za zmienku ešte stoja protesty počas 17. novembra napriek zákazu zhromažďovania, lockdown cez Vianoce a začiatok očkovania 26. decembra.
Január až marec
Dostávame sa do nedávnej minulosti až súčasnosti, takže už len stručne - aj po novom roku sme boli svedkami pokračujúcich slovných a statusových prestreliek medzi Matovičom a Sulíkom. Od polovice januára sa väčšina obyvateľstva opakovane a pravidelne musí testovať, aby vôbec mohla chodievať do zamestnania. Napriek tomu sa ochorenie veselo šíri ďalej a Slovensko je od polovice februára na čele rebríčka krajín, kde zomiera najviac obyvateľov v prepočte na celkovú populáciu. Doteraz to bolo približne 7600 úmrtí v celej krajine.
Zároveň budeme mať od 8. marca až 30 takzvaných čiernych okresov so 4. stupňom varovania (budú medzi nimi aj všetky tri gemerské okresy Rimavská Sobota, Revúca a Rožňava). Zvyšuje sa tiež frustrácia a únava obyvateľstva z dlhotrvajúcich obmedzení a do všetkého ešte prišla koaličná kríza pre premiérov nákup ruskej vakcíny Sputnik.
Zostáva len dúfať, že v súvislosti s postupujúcim očkovaním a príchodom jari sa začne pandemická situácia zlepšovať a konečne sa dočkáme lepších čias.
