No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Kandidát Ivan Hazucha chce svoje dlhoročné skúsenosti poslanca využiť v prospech Soboťanov aj na poste primátora

1. októbra 2022 | |  | 

RIMAVSKÁ SOBOTA – O primátorské kreslo v Rimavskej Sobote je záujem – svedčí o tom aj počet kandidátov. Jedným z nich je Ivan Hazucha. V čom je iný? Má skúsenosti, je dlhoročný poslanec, ktorého na zasadnutiach mestského zastupiteľstva nie je len vidieť, ale aj počuť. Tlmočí požiadavky občanov, vyjadruje sa k dôležitým bodom rokovania, prichádza s nápadmi, hľadá kompromisy, rozvážne diskutuje. Ako hovorí, svoju kampaň stavia na tom, že ho ľudia poznajú.

V tohtoročných voľbách Ivan Hazucha kandiduje na post primátora mesta, poslanca mestského zastupiteľstva a poslanca Banskobystrického samosprávneho kraja. "Nie som až taký milovník stoličiek, ako to podľa mojej ‚trojkandidatúry' vyzerá. Myslím si však, že pokiaľ by som bol úspešný vo voľbách na primátora Rimavskej Soboty, primátor okresného mesta by mal byť poslancom VÚC. Veď VÚC je len ďalší stupeň samosprávy na tom istom území. Podľa môjho názoru by mal byť primátor okresného mesta poslancom VÚC automaticky – aj bez volieb. Nech už je to ktokoľvek, pre mňa to má svoju logiku. Aj z obcí by to mali byť ľudia činní v ich obecných samosprávach," vysvetlil.

Akým človekom je? Čo ho formovalo? Aké má názory a zásady?
Predstavuje sa vám Ivan Hazucha.


"Som Ivan Hazucha, mám 52 rokov, som ženatý a s manželkou máme jednu dospelú dcéru a pre radosť jedného vnúčika. Základnú aj strednú školu som absolvoval v našom meste, vysokú v Nitre. Od skončenia školy pracujem v rimavskosobotských vodárňach a kanalizáciách, t. j. 34 rokov. Keďže nie som typický mestský gaučový typ, vždy som sa popri práci niečomu venoval. Pár rokov som mal ešte ďalšie zamestnanie, bavilo ma záhradkárčenie a remeselné-kutilské práce.

Socialistické školstvo mi okrem – podľa mňa – veľmi slušnej úrovne vzdelania vštepilo lásku k vlasti, rodnému jazyku, vlastenectvu a cez dejepis záujem o históriu a dejiny. Veľmi rád čítam literatúru faktu, históriu nášho národa, aj iných slovanských národov, ale i celej Európy. Neviem si odrieknuť žiadnu knihu, ku ktorej sa dostanem –o Štúrovi a jeho generácii, o M. R. Štefánikovi, o obidvoch svetových vojnách, SNP...

Nikdy som nevynikal v žiadnom športe, v školskom veku som ešte celkom intenzívne bicykloval, potom som presadol na motorku a táto láska ma drží dodnes. Pár rokov sa rekreačne venujem športovej streľbe, ale na žiadne víťazstvá to nie je. Ale baví ma to. Vďaka poznatkom získaným z čítania mi akosi nemohlo ujsť členstvo v dvoch organizáciách – Matica slovenská a Slovenský zväz protifašistických bojovníkov."


Matica slovenská

Snáď žiadna inštitúcia, žiaden spolok alebo organizácia neurobila pre slovenský národ a vznik jeho štátnosti toľko ako práve Matica slovenská. Zúčastnil som sa niekoľkých matičných akcií a v roku 2008 som si podal prihlášku za člena. Som rád, lebo sú tam skvelí ľudia, podobne zmýšľajúci, vzdelaní a múdri. Mnohí učitelia... Žiaľ, a na veľkú škodu i hanbu, všetko starší ľudia. Niet tam mladých. Preto mi je cťou, že sa môžem aj s manželkou angažovať pri aktivitách Matice – či už na mestskej alebo celoslovenskej úrovni.

Myslím, že činnosť a prácu matičiarov je v meste vidieť. Člen Výboru MO MS MUDr. Dragijský napísal dve knihy – Slováci tohto kraja a Osobnosti Gemera-Malohontu. Tieto dve knižky by mali byť povinným čítaním na základných aj stredných školách. Je autorom Aleje dejateľov – osobností Gemera-Malohontu na Námestí Š. M. Daxnera. My, ostatní matičiari, sme mali tú česť priložiť ruku k tomuto krásnemu dielu a za pomoci príspevkov pomáhať realizovať túto myšlienku. Matica slovenská a práca v nej má význam aj 160 rokoch od jej vzniku. Mnohí si myslia, že Matica bojuje proti niekomu. Nie! Matica vždy bojuje ZA, nie PROTI. Za slovenský národ, za práva Slovákov, za právo na používanie slovenského jazyka, za právo na vlastnú štátnosť. A tá nie je až taká samozrejmá najmä v tomto politikmi „rozkolísanom“ období. Európa a EÚ je kolos na hlinených nohách, stačí postrčiť...

"Je mi cťou, že sa môžem angažovať pri aktivitách Matice – či už na mestskej alebo celoslovenskej úrovni."

Slovenský zväz protifašistických bojovníkov

Pri mojom záujme o históriu som nemohol odmietnuť ponuku na členstvo v SZPB od pani predsedníčky Botlíkovej. Mimochodom, tiež bývalej pani učiteľky. Väčšina ich aktivít je zameraná na spomienkové akcie a pripomínanie si dejinných udalostí spojených s vojnou. Je preveľmi potrebné si tie udalosti čo najpodrobnejšie pripomínať a hovoriť o nich. Generácia pamätníkov nám už vymiera a je tu veľká snaha o otáčanie dejín, manipulovanie, zahmlievanie zodpovednosti aj jej presúvanie na iných, ktorí mali byť obeťou a ktorí aj najväčšiu obeť priniesli.

Západ zasieva nenávisť medzi slovanské národy, intenzívne podkladajú pod kotol a ten poriadne buble. A nemám na mysli len vojnu na Ukrajine. Postoje Poľska sú podobné ako pred II. SV, atmosféra v Európe sa podobne zahusťuje. Mnohí kritizujú postoj Slovenska po Mníchovskej zrade (nezradili nás náhodou naši najlepší partneri?), aktívne sme sa nechali vtiahnuť do vojny proti Sovietskemu zväzu. Zúčastnili sme sa agresie. A teraz sa správame podobne. Myslím, že opäť robíme nesprávne kroky. Zasa ich bude musieť naprávať nové SNP? Bude vôbec šanca na reparát? Činnosť SZPB poukazuje na hrôzy a nezmyselnosť vojny, na množstvo obetí a utrpenia. Nepredstaviteľného utrpenia a strádania. Snaží sa rôznymi aktivitami odovzdať mladej generácii to, čo im dnes – bohužiaľ – asi učebnice nedajú.

"Väčšina ich aktivít je zameraná na spomienkové akcie a pripomínanie si dejinných udalostí spojených s vojnou. Je preveľmi potrebné si tie udalosti čo najpodrobnejšie pripomínať a hovoriť o nich."

V mojej mladosti bolo hlavným heslom politiky, ale i každej väčšej akcie MIER. Teraz? Robíme všetko preto, aby sme za huckania Západu vyhrocovali situáciu, bláznivo dodávame zbrane namiesto toho, aby sme robili všetko pre zastavenie vojny a nastolenie mieru. Vedenie krajiny si uzurpuje právo na pravdu, médiá neinformujú pravdivo, mnohé sa snažia pravdu vyrábať na požiadanie vlastníka. Nastala obrovská cenzúra médií, ktoré podávali inú pravdu, ako je tá oficiálna. Bič zo strany vlády prišiel v rôznych podobách aj na Maticu slovenskú aj na SZPB. Aj časopis Bojovník, ktorý vydáva SZPB, musel okrem redukcie z týždenníka na dvojtýždenník zásadne zmeniť svoj obsah, aby „nedráždil“, lebo príde o dotáciu štátu, na ktorú má minimálne morálny nárok. Boli tam však hodnotné informácie, ku ktorým sa bežný človek dostáva len ťažko. Preto sa budem aj naďalej rád angažovať v tejto organizácii, lebo tam si ešte môžeme povedať aj iný názor bez mediálneho lynču.


Politika

No dá sa po tom všetkom vyššie uvedenom nezaangažovať sa do politiky? Od detstva sa mi politika páčila, sledoval som dianie cez vtedajšiu optiku, ktorá síce bola ideologicky zaoblená, ale myslím, že nie viac, ako je tomu dnes. Socializmus vo mne zanechal okrem vlastenectva aj ľavicové cítenie. Koniec-koncov, som z robotnícko-roľníckej a katolíckej rodiny, prirodzene nemám gény k nejakému snobizmu ani liberalizmu.

Sledoval som slovenskú politiku, blízka mi bola SDĽ. Najmä mladý šikovný Robert Fico. Povedal som si – keby tento chlap založil vlastnú stranu, vstúpil by som do nej. A ON založil... a tak som si dal prihlášku. Dodnes je mojím vzorom a hlavnou motiváciou byť v strane. Napriek tomu, že mám často iný názor, považujem ho za jedného z najlepších politikov a dúfam, že aj štátnikov od vzniku našej štátnosti. Bol by som rád, keby mi história dala za pravdu.

Napriek tomu, že mávam aj iný názor a je mi umožnené ho aj vyloviť, som dostal poverenie nejaký čas predsedať okresnej organizácii. Okrem predsedu Fica sú v strane aj ďalší, ktorých mám rád a ktorých si vážim. Preto som ani chvíľu nezaváhal, keď sa strana „štiepila“. Pokiaľ bude Robert Fico predsedom, budem určite členom. Keď ho niekedy niekto nahradí – uvidím, akým smerom sa bude strana uberať. Určite nebudem preskakovať niekam inam. Po nejakom čase po vstupe do strany som dostal dôveru od jej vtedajšieho vedenia a dali ma na kandidátku do zastupiteľstva.

"Svoj mandát som sa snažil vykonávať poctivo a v prospech občana. Snažil som sa tlmočiť a riešiť požiadavky každého, kto sa na mňa obrátil."

Komunálna politika

V prvých voľbách som neuspel, ale dostal som možnosť byť členom komisie pri MsZ. Tým som trochu „pričuchol“ ku komunálnej politike a celkom som sa v nej zorientoval. V druhých voľbách som už dostal dôveru občanov a stal sa poslancom. Svoj mandát som sa snažil vykonávať poctivo a v prospech občana. Snažil som sa tlmočiť a riešiť požiadavky každého, kto sa na mňa obrátil. Určite som všetkým nevyhovel, ale voliči mi dali hlas aj v ďalších voľbách a tak sa mi vďaka nim podarilo získať najviac hlasov za poslanca v meste. Možno aj preto, že som nikdy nepresadzoval svoje záujmy, alebo záujmy nejakej úzkej skupiny ľudí, ale také myšlienky a návrhy, z ktorých osoh mala väčšina občanov Rim. Soboty. Prešlo 12 rokov a myslím, že som dostatočne zrelý, našim občanom aj dostatočne známy a teda dobre čitateľný, aby som sa uchádzal o ich dôveru nielen ako poslanec za Západ, ale aj v primátorských voľbách.

Volebný program Ivana Hazuchu si na našom webe prečítate v ďalšom článku.


PR článok
Redakcia sa nemusí stotožňovať s obsahom politickej reklamy.

NENECHAJTE SI UJSŤ


Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross