No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Lekvárový a džemový raj si môžete priniesť aj na váš stôl. Tradícia chuti v modernom šate od firmy Riso nesklame

6. februára 2021 |  | | | |

Otvoríte viečko, započujete hlasné puknutie a sladká vôňa vás vráti o niekoľko rokov späť do detstva, keď sa aj u vás v kuchyni varil domáci džem. V rukách máte len jeden pohár plný ovocia od firmy Riso, no vy si pripadáte, akoby ste stáli nad plným hrncom, v ktorom bubloce to najsladšie, čo nám príroda dala.

Zdravé potešenie plné ovocia

Varechy, stroje, kopa pohárov i téglikov a veľké hrnce, z ktorých vychádza vôňa nabádajúca lyžičkou si nabrať z každého na „koštovku“. Sme v miestnej firme Riso, ktorá pripravuje džemy, slivkový lekvár a ovocné nátierky pre veľkých i malých labužníkov. Napriek tomu, že z nej každý deň odíde približne dvanásť ton radosti uchovanej v skle, každý pohár je akoby ho s láskou varila vaša stará mama.

Môže za to kvalitné slovenské ovocie a overené receptúry. Džemy rodinnej firmy sú totiž extra ovocné – obsahujú až 50 percent ovocia, aj keď podľa platnej legislatívy by stačil 35-percentný podiel. Prezradil nám to obchodný riaditeľ firmy Michal Demeter.

Miestna firma si potrpí na prírodnom základe, a tak ich jahodový, marhuľový, malinový, višňový, ríbezľový alebo čučoriedkový džem chutí naozaj veľkoRiso. Miestna firma uzatvára do sklenených pohárov to najlepšie slovenské ovocie bez pridaných farbív a konzervantov.

Na obrázku môže byť dieťa

Málokto vie, že pri domácom varení lekváru sa použitím želírovacieho cukru do sladkej hmoty pridajú aj konzervačné látky. Tie by ste v sklenených pohároch plnených v Rise hľadali márne. Aj preto sú ich dobroty vhodné aj pre malých labužníkov, ktorých sladkým lekvárom zaručene nesklamete. Vás zas môže potešiť to, že svojim deťom dávate kvalitnú a zdravú maškrtu.

Na obrázku môže byť jedlo

Vďaka priemyselnej výrobe je v džemoch zachovaná aj väčšina vitamínov, flavonoidov a ďalších cenných látok obsiahnutých v ovocí, ktoré sa pri domácej príprave zničia. V Rise sa totiž džemy varia vo varných kotloch, fungujúcich na princípe podtlaku. „Voda vrie pri nižšej teplote ako pri bežnom atmosférickom tlaku, varíme už pri 70 až 80 stupňoch Celzia,“ vysvetlil obchodný vedúci čaro procesu prípravy, ktorý pozná naspamäť.

Na každý deň, na každý stôl

Môžete sa spoľahnúť na to, že po džemoch a lekvároch z rimavskosobotskej firmy sa len tak zapráši. Nielenže ich môžete natrieť na čerstvé pečivo a začať s nimi svoj deň, využitie si nájdu aj v ďalších receptoch. Tradičnými slivkovými buchtami tiež nič nepokazíte, no ulahodiť chuťovým pohárikom môžete aj inak.

Opis fotky nie je k dispozícii.

„Šípkový je vynikajúci do omáčok so smotanovým základom, perfektne vyzdvihne sladkosť. Brusnicový sa hodí popri syre aj k divine a na slivkový lekvár nedám dopustiť pri grilovaní mäsa. Takto dochutené grilované rebierka nemajú chybu!“ podelil sa o svoje kulinárske tipy Michal Demeter.

Ak by mal však vyzdvihnúť len niektoré z džemov, do kategórie tých naj by zaručene zaradil napríklad šípkový džem. „Ten si zákazníci veľmi cenia, počúvame naň samé chvály,“ vyzdvihol Michal Demeter. Dlhodobo najväčší záujem je aj o dve netradičné dobroty z radu exkluzívnych džemov V.G.J., ktoré sú sladené ovocným cukrom namiesto repného.

„Je to drienkový preto, lebo je neobvyklý, a rakytníkový, ten je zas mimoriadne zdravý,“ odhalil ďalšie tajomstvo Michal Demeter. Svoje pevné miesto na rodinnom stole majú aj ostatné džemy – lesná zmes, brusnicový, čučoriedkový alebo pomarančový. Ten svoj si nájde každý.

Tradícia chuti a kvality ostala zachovaná

To, čo si však Michal Demeter nechal pre seba, sú receptúry. Prezradil však, že pátrali v kuchárskych knihách zo 70. rokov. Dlhoročnú tradíciu má taktiež samotná firma, ktorá bola založená síce v roku 2005, no jej korene siahajú až na začiatok 20. storočia.

„Nadviazali sme na tradíciu rimavskosobotskej konzervárne, ktorá vznikla v roku 1902. Najskôr sa tu vyrábali cukrovinky a počas vojny zásoboval najstarší podnik v Rimavskej Sobote konzervami celé Slovensko. Za socializmu smerovali tunajšie paštéty, džúsy, kompóty, džemy či marmelády hlavne na ruský trh.“

Na obrázku môže byť text, v ktorom sa píše „RISO coriedkovy Gzel“

Zmena režimu však predznamenávala aj koniec rimavskosobotskej konzervárne. „Boli sme tam zamestnaní a chceli sme pokračovať vo výrobe. Keď sme sa ako rodina rozhodovali, čo budeme vyrábať, brali sme do úvahy to, čo sa už na Slovensku produkuje,“ porozprával ďalej Michal Demeter, ako prišli k ovocným dobrotám, ktoré z pultov obchodov nevymizli vďaka nim.

Aj keď v rodinnom podniku pracuje len okolo tridsať ľudí, ktorých vedú dve generácie rodiny Demeterovcov, jeho sortiment je pomerne široký. Milovníkom vareného ovocia ulahodia približne 20 rôznymi džemami či nátierkami.

PR článok


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross