No active "ca-sidebar-197687" sidebar

Zostať sám sebou, byť angažovaný, nepodľahnúť politikárčeniu či individuálnym záujmom bolo to najťažšie za 16 rokov, hovorí starosta Jesenského G. Mihályi

19. októbra 2022 | | |  | 

JESENSKÉ – Už štyrikrát sa mu podarilo získať si dôveru občanov. Pracoval iným štýlom, vydal sa iným smerom a zvolil iné tempo. Na poste starostu obce Jesenské v prospech obyvateľov zúročil svoje vedomosti z manažmentu. V obci sa pod jeho vedením budovalo, ale aj šetrilo na spolufinancovanie projektov či horšie časy. Tie teraz čakajú všetky samosprávy, no vďaka predvídavým krokom Mgr. Gabriela Mihályiho, PhD., by na tom Jesenské mohlo byť stále dobre. Ako hovorí úradujúci starosta, z rukávu bude treba vytiahnuť krízové riadenie a osobnú angažovanosť všetkých, ktorým ešte leží na srdci osud vlastnej obce a komunity.

V komunálnej politike ste začínali ešte v roku 1990. Starostom obce Jesenské ste od roku 2006, čiže štvrté volebné obdobie. Prečo ste sa vtedy rozhodli vstúpiť do komunálnej politiky?

Kandidoval som v mojej rodnej obci preto, aby sme robili veci iným štýlom, išli iným smerom a aj tempom. To bolo mojím krédom a držím sa ho dodnes. Snažil som sa dodržiavať moje princípy. Je veľmi dôležité, aby sme aj v týchto najmenej rozvinutých regiónoch fungovali starostlivo a odborne, snažili sa viac komunikovať, zavádzali rôzne metódy riadenia. Dôležitý bol pre mňa aj marketing, regionálny rozvoj a projektový manažment. S týmito nástrojmi som prišiel do Jesenského. Predtým som 8 rokov fungoval ako konzultant, projektový manažér, tréner manažmentu aj pre projektový manažment. Robil som pre rôzne sektory a využíval aj bežné manažérske metódy pre samosprávy. Predchádzajúce skúsenosti som uplatnil aj na poste starostu v tomto ťažko skúšanom regióne.


"25. októbra organizujem predvolebnú diskusiu, fórum kandidátov na starostu a poslancov v Jesenskom. Pozývam všetkých kandidátov a samozrejme aj občanov, aby sme sa porozprávali o tom, ako ďalej rozvíjať Jesenské. Nie je to tradičná predvolebná kampaň, nechcem prezentovať len to, čo chcem ja. Pozývam všetkých, ktorí majú záujem o budúcnosť miestnej samosprávy a našej obce."


Snažil som sa do obce priniesť inú kultúru, nefungovať len ako politik, ale aj ako manažér. Snažil som sa vychádzať s rôznymi politickými stranami na báze odbornosti a určenia spoločných cieľov. Preto sa mi potom darilo riešiť rôzne projekty. Jesenské je veľmi rôznorodá obec, čo sa týka národnosti, vierovyznania aj politiky. Máme napríklad tri základné školy – Základnú školu Janka Jesenského, Základnú školu Viktora Szombathyho s VJM a Základnú umeleckú školu. Je to široká paleta. Tiež máme inštitúcie pre ďalšie cieľové skupiny, funguje u nás materská škola, klub dôchodcov ako aj školská jedáleň. Miestna samospráva spoločne so školami sa veľmi aktívne zapájajú do života v obci.

Základná škola Janka Jesenského.

Jesenské bolo vždy centrálnou obcou, a tak som si zaumienil, že musíme ísť príkladom. Nechceli sme byť len veľkou obcou, ktorá len berie a necháva malé obce tak, aby si sami riešili svoje problémy. Som presvedčený, že medziobecná spolupráca je dôležitá, od začiatku sa o ňu snažím, aj keď podporné nástroje sme nemali. V tom čase, keď som s tým začínal, nikto nechápal, prečo. Potvrdilo sa mi však, že je to hudba budúcnosti, aby sme spoločne riešili aj ďalšie problémy, projekty a rozvoj regiónu, či sú to mestá, malé alebo veľké obce.


"Snažil som sa do obce priniesť inú kultúru, nefungovať len ako politik, ale aj ako manažér."


Ako si máme predstaviť medziobecnú spoluprácu?

Budeme v budúcnosti spolupracovať napríklad na tom, akým spôsobom by sme mohli napĺňať rôzne zákony. Akým spôsobom by sme mohli spoločne prevádzkovať napríklad verejné osvetlenie alebo ako viac chrániť životné prostredie – napríklad v oblasti odpadov, kanalizácií či pitnej vody. Ďalším každodenným problémom obcí je aj odchyt túlavých psov. To sú oblasti, ktoré môžu vyústiť do spoločných projektov, ktoré jeden starosta už nebude zvládať sám. Tu tiež podávam pomocnú ruku, aby sme spolupracovali v týchto oblastiach. Rozvoj vidieka, cestovný ruch sú taktiež oblasti, kde sa bez spolupráce nezaobídeme.

Čakajú nás podľa predpovedí a prognózy ťažké roky, ktoré bez krízového riadenia, bez spolupráce starostov, obecného zastupiteľstva, štátnej správy, podnikateľov, ale aj bez účasti občanov na správe vecí verejných to bude veľmi ťažké.

V akom stave ste preberali obec?

Myslím si, že finančný a technický stav obce bol na priemernej úrovni v našom okrese. Nemal som spory s bývalým vedením, len nové veci, flexibilita chýbala, a aktivity niektorých ľudí boli hodnotovo inde, ktoré som poznal, lebo v minulosti som pôsobil aj ako poslanec. Ako starosta som však musel zmeniť riadenie, implementovať nové veci, orientovať sa na nové príležitosti – finančné riadenie, projektové riadenie, marketing. Systematicky som sa začal venovať tomu, aby sme bojovali voči apatii a komunikovali o vízii našej obce, boli to neviditeľné veci. Podobne som musel riešiť aj viditeľné veci pre občanov – rozvojové projekty, spoločenské podujatia (akcie, konferencie, a pod.), obnovu budov a rekonštrukcie rôznych častí obce. Bolo pre mňa dôležité, aby sme každý rok niečo urobili, niečo zveľaďovali.

Budova Obecného úradu v Jesenskom.

Na prvý pohľad sa to možno nezdá, ale keď sa o niečo staráte, po rokoch sa vám to niekoľkonásobne vráti. Oplatilo sa nám investovať aj do energetickej obnovy budov. Výmena čo i len jedného okienka je veľmi dôležitá, teraz sa to ukáže možno ešte viac.

Kľúčová pre mňa bola aj transparentnosť, sprehľadnenie finančných tokov. Považoval som za dôležité získať si dôveru občanov aj obecného zastupiteľstva. Aby vedeli, že to, o čom rozprávam, viem aj splniť. Poslanci mali stále veľký záujem vidieť, ako sa riadi obec. Transparentnosťou som si vybudoval dôveru hneď v prvom volebnom období. Myslím si, že každý riaditeľ musí zdravo riadiť organizáciu, aby mohla postúpiť ďalej. V súčasnosti je finančné zdravie vo veľmi dobrej kondícii, čo potvrdzuje aj účtovná uzávierka a nezávislé audity vrátane hodnotenia finančného zdravia samospráv inštitúciou INEKO.


"Transparentnosťou som si vybudoval dôveru hneď v prvom volebnom období. Myslím si, že každý riaditeľ musí zdravo riadiť organizáciu, aby mohla postúpiť ďalej."


Obec Jesenské patrí k tým obciam, ktoré sú aktívne v oblasti podávania projektov. Ktoré zrealizované projekty považujete za najväčšie?

Veľmi ma aj osobne trápilo, že sme nemali kanalizačnú sieť. Ako bývalý projektový manažér som sa vyznal aj v operačných programoch. Keďže sme patrili k obciam s počtom obyvateľov nad 2 000, oplatilo sa urobiť kanalizáciu a čističku odpadových vôd v jednom projekte. Tento veľký projekt, aj z pohľadu okresu, som pripravil v prvom volebnom období, bola to moja srdcová záležitosť. Projekt bol úspešný, začiatkom druhého volebného obdobia bola stavba realizovaná a dokončená (2010-2014). Do konca volebného obdobia sa mohli na kanalizačnú sieť dlhú 13,5 kilometra napájať aj obyvatelia (napojilo sa viac ako 85 %). Vybudovali sme teda čističku odpadových vôd, prečerpávacie stanice – sú to kombinované systémy. Nebolo to jednoduché. V rámci rozpočtu tohto projektu boli peniaze aj na to, aby sme všetko dali do poriadku – ulice, mostíky.

Druhý väčší európsky projekt bol energetický projekt na Základnú školu Viktora Szombathyho (2010). Menili sa okná, zatepľovalo sa. Bol to významný projekt z hľadiska energetiky. Tretí Rekonštrukcia centrálnej zóny obce (2010-2014). V rámci kontinuity napríklad v tomto volebnom období (2019-2022) sme vybudovali aj ďalšie poschodie tejto budovy. Potrebovali sme kapacitne rozšíriť školu, pretože máme veľmi veľa žiakov s orientáciou aj na inkluzívnu výchovu. Vybudovali sme štyri nové triedy v rámci I. a II. etapy projektu ako nadstavba 2. poschodia. Nové triedy sú k dispozícii od otvorenia nového školského roka 2022/2023.

Základná škola Viktora Szombathyho.

To isté platí aj pre materskú školu. V tomto volebnom období sme ju rozšírili o dve triedy z EÚ programu IROP vrátane celkového zariadenia priestorov (2019/2021). Dosiahli sme celkovú kapacitu 85 detí. Dochádzajú k nám aj žiaci z okolitých obcí. V škôlke sme zrekonštruovali strechu aj staršej časti, modernizovali sme kuchyňu, rozšírili aj detské ihrisko a v neposlednom rade sme asfaltovali nádvorie a dbali sme aj na výsadbu zelene a kvetov. Od 1. 9. 2021 už v plnej kráse mohli užívať nové a zrekonštruované priestory škôlky.

Musím povedať, že základné školy sú v oblasti projektov dosť aktívne aj samé. Teraz sme odovzdali spoločný projekt na nové počítačové učebne pre obe školy (MAS Cerovina). Dúfame, že bude úspešný. Obe školy majú bohatý kultúrny aj športový život, zapájajú sa aj do aktivít obce, sú stále súčasťou kultúrneho programu na obecných podujatiach.

Čo bolo ešte dôležité, investovali sme do obnovy komunikácií (ul. Jazmínová, Agátová, Ružová, Orgovánová, Záhradná, časť J. Jesenského). Môžem povedať, že v tomto volebnom období je každá miestna časť obce dokončená z hľadiska asfaltovania. Aj Ivanovo, Cifra a Tehelňa už majú obnovený asfaltový povrch, predtým napríklad na Cifre mali veľmi rozbitú cestu. Pre zvýšenie bezpečnosti aj v tomto volebnom období sme rozšírili kamerový systém, a pokračovali sme aj s modernizáciou a optimalizáciou verejného osvetlenia. Nielen rozvodne, ale aj svietidlá boli vymenené na LEDkové, hlavne v miestnych častiach obce Cifra, Ivanovo a pri Tehelni.

Materská škola v Jesenskom.

Ktoré projekty máte aktuálne ešte rozrobené?

Tých projektov je veľa. Bežia projekty na miestnu občiansku službu ako aj na opatrovateľskú činnosť. Je mi veľmi ľúto, že sme ešte nedokončili multifunkčnú budovu – bývalý kultúrny dom. Energeticky ho musíme ošetriť. Toto sa nám v tomto volebnom období nepodarilo. Máme projekt na zberný dvor, rozvoj sociálnych služieb, niekoľko projektíkov do Miestnej akčnej skupiny Cerovina.


"Rád by som dokončil projekty, ktoré sme začali. Budem vytvárať možnosti na novú výstavbu sociálnej infraštruktúry a pre budovanie bytov rôzneho štandardu."


Zameriavate sa skôr na čerpanie mimorozpočtových zdrojov?

Mali sme dve stratégie. Jednou z nich bolo zefektívnenie zdrojov z vlastného rozpočtu – starať sa o vlastné budovy (systematická údržba a modernizácia) či stále tvoriť rezervný fond, aby sme mali napríklad na spolufinancovanie európskych zdrojov či dotačných zdrojov. To som zaviedol hneď v prvom volebnom období. Zároveň som vytvoril novú firmu KomPaS, s.r.o. komunálny podnik a služby, ktorá rieši každodenné problémy obce, údržbu budov a majetku obce a poskytuje bežné služby aj pre obyvateľov ako aj iné obce. V roku 2020 sme modernizovali nákupom techniky z projektu AP RS. V roku 2021 sme pretransformovali s novým podnikateľským zámerom na sociálny podnik. Celkovo už funguje tento náš podnik 15 rokov, 100-percentným vlastníkom je obec. V tejto stratégii sme vydržali do dnešného dňa. Myslím si, že to je dôležité pre každú samosprávu, lebo nás čaká krízové obdobie a veľmi ťažko sa už budú tvoriť rezervné fondy.

Aké máte plány na ďalšie volebné obdobie, ak by vám obyvatelia opäť vložili do rúk svoju dôveru?

Rád by som dokončil projekty, ktoré sme začali. Uprednostňovať budeme energetické projekty, aby sme reagovali na súčasnú situáciu. Takisto mám v pláne rekonštrukciu tých budov, ktoré ešte energeticky neboli ošetrené. To bude prvoradé. V neposlednom rade podľa možností čerpať tie zdroje, ktoré budú k dispozícii. Budem vytvárať možnosti na novú výstavbu sociálnej infraštruktúry a pre budovanie bytov rôzneho štandardu. Spoločne s obyvateľmi, resp. vlastníkmi pozemkov, je načase dohodnúť na vytvorení podmienok na výstavbu ďalších rodinných domov. V súčasnosti je problém zo strany vlastníkov v tom, že nemajú záujem o odpredaj pozemkov na výstavbu.

Vieme napríklad, že sme v regióne s veľkým počtom marginalizovanej rómskej komunity (MRK), takže keď budeme môcť, využijeme možnosť zapojiť sa do výziev aj pre túto cieľovú skupinu. Napríklad máme aj teraz podaný projekt na rekonštrukciu miestnej komunikácie na ulici Družstevnej, kde je najväčšia koncentrácia MRK.

Snažíte sa teda zapájať do projektov pre každú cieľovú skupinu v obci?

Jednoznačne. Napríklad aj športový a kultúrny život bol vždy stavaný podľa cieľových skupín, a takto sme sa ho snažili aj podporovať – od zumby, až po veľmi významný tímový šport futbal. Máme multifunkčné ihrisko, ktoré sa využíva aj na nohejbal či tenis. Aj v tomto volebnom období sme investovali veľa financií cez menšie a väčšie projekty, napr. zavlažovanie futbalového ihriska, zníženie energetickej náročnosti telocvične, ďalej výmena kotlov, svietidiel, obnova sociálnych zariadení na štadióne, ako aj v telocvični, vytvorenie klubovne pre FK Jesenské, vytvorenie tréningového ihriska a pod.

Pred 11 rokmi sme naštartovali s veľkými nadšencami strelecký klub Triton, ktorý má regionálny význam. V obci teda funguje futbalový klub, malé skupiny zumby, aerobiku, nohejbalu. Každoročne moje kolegyne organizujú rôzne športové dni, svoje podujatia majú aj seniori.

Veľmi by som chcel vyzdvihnúť fungovanie dobrovoľných hasičov, ktorí nabehli na správnu cestu. Patríme medzi tých lepších a veľmi angažovaných v rámci okresu. Som na nich hrdý. Fungujú pod obcou, obnovili sme zbrojnicu, zabezpečili techniku. Hlavná činnosť je ale na nich. Napríklad v tomto roku 2022 mali už 25 výjazdov nielen v obci, ale aj v širšom regióne.

Ako im pomáha obec?

Určite aj cez rozpočet obce. Tiež im pomáhame s priestormi, takisto majú k dispozícii kultúrny dom, telocvičňu či športový areál, keď potrebujú. Všetko sme sa snažili obnovovať a technicky zabezpečiť aj pre nich. Podporujeme aj rôzne promo aktivity DHZO pre deti, tábory, ale aj pre verejnosť nielen doma, ale aj v rôznych obciach. Členovia ochotne predvádzajú aktivity a techniku vo voľnom čase pre rôzne cieľové skupiny.

Ako je na tom aktuálne kultúrny život v obci?

V tomto volebnom období sme museli riešiť také veci, ktoré sme ešte nikdy nezažili. Vieme, že kultúrne podujatia boli veľmi obmedzené počas pandémie. Paradoxne, kultúrny dom bol veľmi využitý aj na iné účely. Medzi prvými sme registrovali mobilné odberné miesto (MOM) na testovanie ochorenia covid-19. Naša obec poskytovala aj takéto zdravotné služby na testovanie obyvateľstva, neskôr na očkovanie v spolupráci s Banskobystrickým samosprávnym krajom.

Tradičné podujatia sme organizovali menej ako obvykle, ale organizovali sme veci podľa pandemických opatrení. Deň obce, detské folklórne slávnosti, vystúpenia škôl, svadby, aktivity dôchodcov, deň Rómov vždy boli konané v MKS, ktorá je vlastne multifunkčná budova. V roku 2019 ako aj v roku 2022 sme išli bez obmedzení.

Spomínali ste, že je pre vás dôležitá spolupráca medzi obcami. Spolupracujete však aj s inými organizáciami?

V rámci mikroregiónu sme založili Miestnu akčnú skupinu MAS Cerovina, funguje už 16 rokov. Bohužiaľ, v tomto štáte je to trošku ťažké, finančné zdroje, ktoré máme, nevieme tak čerpať, ako sme si to predstavovali. To, čo sme dostali, sa čerpá veľmi ťažko.

Na okresnej úrovni som pracoval v rámci Združenia miest a obcí Gemera a Malohontu, kde som bol posledné volebné obdobie aj podpredseda. Zároveň som sa dostal aj do predsedníctva Združenia miest a obcí Slovenska, kde ma zvolili za predsedu sekcie verejnej správy. Bol som medzi tvorcami výstupov a ako odborný garant Aktivity 4 „Národného projektu - Modernizácia miestnej územnej samosprávy“. Tieto vedomosti a skúsenosti som tiež vedel využiť v rámci obce.

Už sme načrtli aj oblasť turizmu, spomínali ste, že je potrebná spolupráca obcí. Čo máte rozbehnuté v tejto oblasti?

Vyzdvihol by som napríklad spoluprácu s Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Gemer. Sme jednou zo zakladajúcich obcí. Plánov je niekoľko, medzi ne patrí napríklad napojenie obce na existujúce a plánované turistické a cyklistické trasy. Radi by sme vybudovali rozhľadňu, podporujeme naše cirkevné, resp. sakrálne stavby – chránené kostoly, aktivity okolo bunkru Ropík37, ktorý ešte v našej obci existuje z časov ČSR, ako aj propagáciu našich podnikateľov, ktorí majú ubytovacie a reštauračné služby. Všetky body, resp. produkty cestovného ruchu, sa snažíme zosieťovať v rámci susedných obcí aj celej Cerovej vrchoviny. Pomoc máme aj z našej organizácie MAS Cerovina, o. z., kde som predsedom správnej rady.


"Radi by sme vybudovali rozhľadňu, podporujeme naše cirkevné, resp. sakrálne stavby – chránené kostoly, aktivity okolo bunkru Ropík37, ktorý ešte v našej obci existuje z časov ČSR, ako aj propagáciu našich podnikateľov, ktorí majú ubytovacie a reštauračné služby."


Niekoľko projektov už máte úspešne za sebou, ďalšie plánujete. No ktoré z problémov obce ešte neboli vyriešené?

V tomto volebnom období sa veľmi vyostrila jedna téma. Naši rómski spoluobčania si myslia, že je povinnosťou každej obce budovať sociálne byty. Ja si myslím, že povinnosťou každej obce je starať sa o všetkých obyvateľov, vrátane marginalizovanej rómskej komunity, ale aj tam potrebujeme partnerstvo. To znamená, že jedna vec je budovať byty, druhá ich udržať. Približne 70-80 percent starostov, s ktorými som sa stretával, má zlé skúsenosti s niektorými obyvateľmi, ktorí ničia svoje obydlia a najmä byty, ktoré im boli zverené do nájmu. Odhovárali ma od výstavby, pretože so sociálnymi bytmi vybudovanými v okrese Rimavská Sobota majú veľmi veľa starostí.

Patrím medzi prvých starostov, ktorý povedal, že getá nemáme budovať, budujme sociálne byty pre rómsku komunitu a kultúrne bývanie. Toto je úplne iný pohľad na svet. Keď na východnom Slovensku dokážu niektoré rómske komunity udržať tie byty, ktoré vybudovali, tak aj v Rimavskej Sobote to dokážeme, ale k tomu potrebujú správne pristupovať, vzdelávať sa a naučiť sa, ako udržiavať poriadok v bytoch ako aj okolo bytu. Toto už 16 rokov zdôrazňujem v Jesenskom, že takto by to malo fungovať. Keď to niektorí nepochopia, stane sa, že po troch rokoch sú byty zničené. Komplexne a vo vzájomnej tolerancii musíme riešiť spoločné problémy v obciach medzi občanmi a nielen požadovať, ale aj prispieť k poriadku aj s korektným a slušným správaním. Podrazy pri tejto snahe sú aj zo strany majority ako aj minority, len aby veci nefungovali. K budovaniu dôvery to, samozrejme, nikdy neprospelo.

V Jesenskom máme tri rómske komunity – slovenskí, maďarskí a olašskí. Jedna skupina nechce bývať s druhou ani v plánovaných sociálnych bytoch. Do dnešného dňa nie sú vyriešené základné medziľudské problémy medzi niektorými rodinami, nie ešte to, aby sme ich prinútili k pravidelnej údržbe a  prevádzkovaniu vlastných obydlí ako aj plánovaných bytov, ktoré našťastie ešte nie sú ani postavené.

Aké výzvy čakajú obec Jesenské?

Musíme riešiť odpad a hlavne jeho zhodnocovanie. Naším cieľom je zaoberať sa zeleňou, s obehovým hospodárstvom a zároveň chrániť prírodu. V Jesenskom sme pred dvoma rokmi spustili Regionálny inovačný a priemyselný klaster, ktorého cieľom je podpora aplikácie systémovej a energetickej politiky v regiónoch. Snažíme sa upriamiť pozornosť na to, ako zužitkovať odpad, čo je hudbou budúcnosti. Aby sme jednak produkovali čo najmenej odpadu a keď už produkujeme, aby sme to separovali a vedeli zhodnocovať. Veľmi zaujímavou oblasťou je textil. Keby sme raz dokázali v rámci okresu zbierať napríklad aj starý textil, dali by sa z neho vyrábať rôzne materiály. V neposlednom rade napríklad aj izolačné. Túto oblasť sme v našom okrese ešte veľmi neobjavili.

Čomu bude obec čeliť najbližšie mesiace?

Čaká nás ťažšie riadenie obcí, možno krízové riadenie. Jeho základ tvorí poriadok, načasovanie a plánovanie. V neposlednom rade komunikácia s obyvateľmi a medzi jednotlivými obcami. Toto by sme si mali dať medzi priority aj v rámci vzdelávacích aktivít. Jednak som aj personalista. Za veľmi dôležitú oblasť považujem práve vzdelávanie odborného personálu a aj poslancov. Naši zamestnanci sa radi vzdelávajú a rastú aj odborne. Keď nastúpi nový poslanecký zbor, bude dobré spraviť aj vzdelávacie aktivity. Porozprávať sa o tom, ako budeme spolupracovať, tým, ktorí ešte nemajú skúsenosti, vysvetliť, ako funguje samospráva.

Na Slovensku niektorí ľudia a niektorí politici neradi počujú slová ako poriadok a disciplína. Bez toho sa však v krízových situáciách nepohneme. Toto je u mňa veľmi dôležité, aby si každý plnil svoje povinnosti. A to vrátane mňa. Aj keď máme svoje chyby, snažil som sa sústrediť na to, aby som stále priniesol pridanú hodnotu a aj ja sa niečo stále nové naučil.


"Čaká nás ťažšie riadenie obcí, možno krízové riadenie. Jeho základ tvorí poriadok, načasovanie a plánovanie. V neposlednom rade komunikácia s obyvateľmi a medzi jednotlivými obcami."


Ako sa vám s obecnými poslancami spolupracovalo doteraz?

Myslím si, že poslanci u nás akceptovali návrhy, ktoré boli smerované na rozvoj našej obce. Spoločne sme schvaľovali rôzne opatrenia ako aj rozvojové projekty, ktoré som aktívne pripravoval do zastupiteľstva. U nás sme sa snažili hľadať kompromisy ako aj konsenzus. Samozrejme, vonkajšie vplyvy a politikárčenie aj u nás v poslednom období ovplyvňovalo rozhodnutia, ale myslím si, že zodpovednosťou každý z nás sa môže zamyslieť nad tým, či osobné, alebo verejné záujmy prinesú väčší prínos pre obec alebo už spomínané rôzne cieľové skupiny občanov. Zaujímavou témou je a bude aj otázka dôvery v komunálnej politike. Aj sám sa riadim podľa príslovia „Dôveruj, ale preveruj“. Politikárčenie a osobné rozpory sú najväčšou brzdou každej samosprávy, aj u nás v Jesenskom.

Zostať stále sám sebou, byť angažovaný a nepodľahnúť politikárčeniu a rôznym individuálnym záujmom pri riadení obce bolo najťažšie za 16 rokov. 25. októbra organizujem predvolebnú diskusiu, fórum kandidátov na starostu a poslancov v Jesenskom. Pozývam všetkých kandidátov a samozrejme aj občanov, aby sme sa porozprávali o tom, ako ďalej rozvíjať Jesenské. Nie je to tradičná predvolebná kampaň, nechcem prezentovať len to, čo chcem ja. Pozývam všetkých, ktorí majú záujem o budúcnosť miestnej samosprávy a našej obce.

PR článok

Redakcia sa nemusí stotožňovať s obsahom politickej reklamy.

NENECHAJTE SI UJSŤ


Odoberajte novinky spravodajského portálu Rimava.sk, ktoré vám v e-mailovej schránke budú pristávať pravidelne.

Páčil sa ti článok? Zdieľaj ho
Odporúčáme
No active "ca-sidebar-197688" sidebar
cross