Lucia Fabová
Hady a Jellyfishky

Kurátorka výstavy: Gabriela Garlatyová
Lektorka TD: Kristína Rimavcová Fratričová

Výstava Lucie Fabovej predstavuje výber z ťažiskových maliarskych
autorských cyklov umelkyne Hady a Medúzy – Jellyfish-ky, ako ich
autorka nazýva.
Výstava v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote má za cieľ predstaviť
tvorbu umelkyne, ktorá pôsobí v neďalekej Hnúšti a súvisí so
zámerom galérie podporovať a prezentovať tvorbu umelcov a umelkýň
pochádzajúcich alebo pôsobiacich v Rimavskej Sobote a blízkom regióne.
Jej výstava je síce záverečnou výstavou v roku, ale tiež bude
otváracou výstavou v roku 2026, v ktorom si galéria pripomenie 30.
výročie svojho založenia.
Lucia Fabová svoj vitálny a hravý maliarsky program vykreovala
experimentovaním s technickými a technologickými kvalitami maľby,
prácou s rôznymi materiálmi najmä s handrami, teda použitými,
recyklovanými textíliami, ktoré používa ako maliarsky nástoj.
Techniku kombinovanej maľby si nazvala ako maľbu handrami – rag
painting.
L. Fabová si svoj program vymedzila v témach: „Používam autorskú
techniku rag painting, kde používam „handry“, teda použité,
vyhodené kusy textílií, recyklujem drapérie, čipky. Vizuálne
vytváram dojem živočíchov, vody, či figúry. Experimentujem, hrám sa
s imagináciou diváka.“
Tvorivé princípy svojej maľby označuje odkazmi na živý organizmus,
tekutú hmotu, telesnosť či organické formy. Metaforicky pracuje s
motívmi živočíchov, hadov, medúz, vody, alebo ľudského tela, ktoré
sa metamorfuje z náhodne vzniknutého tvaru a štruktúry danej maľbou
pomocou odtlačenej stopy textilu. Zároveň chápe človeka a živočíchy
ako bytosti z vody, preto tekutosť, namáčanie textilu a následná
maľba-odtlačenie textilu je jednou zo základných metód, akými pri
maľbe postupuje. Niekedy takto vzniknutú štruktúru ešte dokreslí,
domaľuje, doplní. V papierových maľbách však ponecháva stopu
nástroja ako minimalisticky čistú a morfologicky nemanipulovanú.
Jej znakovo fragmentovaná maľba nemá zámerný vzťah ku organickej
geometrii. Geometria vzniká ako organické tvaroslovie, teda ako náhodne
vytvorený tvar, ktorý je daný fyzikálnymi a chemickými kvalitami
maľby, materiálov a farby. Aj preto jej maľba pôsobí tvarovo mäkko
až intímne, teda tvarovo psychologicky, no zároveň symbolika, ktorá sa
náhodným – až nevedomým – postupom vytvorila vytvára isté
napätia. Pásová štruktúra, ktorá je abstrahovaná pôsobí ako
organická stopa štetca, no obraz, ktorý sa mení z abstrakcie na
konkrétny tvar hada už v sebe obsahuje významy, ktoré hadovi
pripisujeme. Môže ísť o konsenzuálne významy: „je ako had“, či
navodenie nepríjemného pocitu nebezpečenstva, alebo aj o autorské
chápanie hada (možná symbolika z iných kultúr. No najmä ako
živočícha, ktorý je prirodzenou súčasťou nášho sveta, ekosystému.
Podobne medúza, rôsolový pŕhlivec s chápadlami, je slizká na dotyk,
no Fabová v nej vidí telesný až elegantne estetický znak, ktorý
vznikol odtlačkom textilnej hmoty namočenej vo farbe.
Takúto maľbu by sme mohli čítať aj ako expandovanú prírodnú maľbu,
i keď s istou estetickou štylizáciou, čiže nie ako čisto procesuálne
dielo, ale manipulovanú, riadenú maľbu, ktorá vychádza z prírodných
zákonitostí.