Výstava Michaely Šuranskej Stopy záhonov, prekročené polia sa stáva
momentom, príbytkom či lokalitou, ktoré prehovárajú o vzťahoch
hybridných foriem archívov, artefaktov a diel, ako prepisov histórie
alebo reflexií či odtlačkov fragmentovanej súčasnosti. Michel Foucault
vo svojej eseji Of Other Spaces popisuje okrem širšej definície
vonkajších priestorov, heterotópie, ako špecifické miesta –
nemiesta, ktoré nemusia byť konkrétne, prepájajú viaceré časové
roviny alebo prostredia a deje, môžu byť únikom aj abstraktom zmesi
systémov. Tieto strety, vrstvenia alebo hry s časovosťou sa prepisujú
do práce a myslenia Michaely Šuranskej a ich odkazy prerástli aj
ekosystém – krajinu výstavy.
Prostredníctvom expandovaného média maľby a princípov archeologického
výskumu tu pridaním umeleckého prístupu autorka komunikuje príbehy
miest a lokalít (napr. obec Tlmače, ostrov Sardínia), ktoré sú
uchovávané v nánosoch každodenného pôsobenia činnosti antropocénu
(kapitalocénu). Zásahy do pôvodného naratívu krajiny, ktoré menia jej
charakter (antropológia krajiny), stopy činnosti človeka, ako aj
spomienky samotnej prírodnej zložky (agency), autorka zhromažďuje a
uvádza do nových, históriou nezaťažených juxtapozícií v kontexte
inštitúcie – múzea. Pamäť krajiny alebo sociálne produkovaných a
tvarovaných priestorov (archetyp príbytku) či rituálov, sa postupne
odkrývajú vo vrstvách mikrosvetov – individuálnych heterotópií,
formovaných subjektívnym vzťahom k skúmaným entitám – miestam,
príbehom, spomienkam, hmote.
Plocha obrazov je rozvádzaná kolážou diferentných časových aj
formálnych a významových vrstiev, ktoré sú ďalej transformované vo
fyzických objektoch na hranici umeleckých diel a archeo artefaktov.
Vrstvením, dekonštruovaním a transkripciou autorka prehodnocuje
charakter času a priestoru, sekvenčnosť videnia alebo zmyslové
vnímanie materiálov a participatívnych aktivít. Jednotlivé miestnosti
výstavy prepájajú viac mediálne projekty Even Clay is Warm (2024) a
Landmarks (2023), ako svety Michaely Šuranskej, výsledky terénneho
výskumu aj performatívnych situácií. Možno ich čítať ako prepisy
príbehov a pohybov tiel, archeológie pamäte a lokalít, aj pripomienky
momentov, ktoré sa nám často strácajú v agresívnych a neustále sa
zrýchľujúcich mechanizmoch súčasnosti.
Kurátorka: Viktória Pardovičová
7. 3. – 30. 4. 2025
Vernisáž: 7. 3. 2025, 17:00 hod
Mestská galéria v Rimavskej Sobote
Projekt formou štipendia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu
umenia.
