Srdečne Vás pozývame na vernisáž výstavy *Juraj Bartusz, Biela a Indigo*
kurátorka výstavy: Gabriela Garlatyová, otvorenie výstavy: v stredu 14. septembra 2016 o 16,00 hod.
otvorené: pondelok – piatok: 9.00 – 17.00 hod.
Výstava vznikla s podporou Fondu na podporu umenia.
Juraj Bartusz sa narodil 23. októbra 1933 v Kameníne, okres Nové Zámky. V rokoch 1954 – 1958 študoval na Vysokej škole umeleckopriemyselnej v Prahe u Prof. Josefa Wagnera a Jana Kavana, v rokoch 1958 – 1961 na Akadémii výtvarných umení v Prahe, (Prof. Karel Pokorný a Karel Hladík).
Má za sebou obrovskú tvorivú, výstavnú a pedagogickú činnosť. Na umeleckú scénu nastúpil po pražských štúdiách v 60. rokoch. So svojou manželkou, sochárkou Mariou Bartuszovou (1936-1996) sa presťahovali do Košíc, kde obaja pôsobili. Juraj Bartusz používa vo svojej tvorbe rôzne výtvarné jazyky: abstrakciu, organickú aj geometrickú, minimalizmus a expresivitu, ktoré sa prejavili v konceptoch ako napríklad: čas a priestor v časopriestorových plastikách, časový limit v sekundových kresbách. Ako vynikajúci sochár figuralista je autorom niekoľkých sôch umelcov a filozofa: Július Jakoby, Egon Bondy, Ľudovít Feld (pripravované odhalenie sochy je 18. 9. 2016), figúru overil aj vo videoperformanciách a akciách. Bol členom Klubu konkretistov, združenia Gerulata, Spoločnosti maďarských umelcov v Československu. V rokoch 1990 - 1999 bol pedagógom na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Pôsobí na Fakulte umenia a intermédií na Technickej Univerzite v Košiciach a od jej vzniku tu vedie ateliér sochárstva. Žije v Košiciach s manželkou, spisovateľkou a historičkou umenia Jankou Bodnárovou. V roku 2004 mu bola udelená Munkácsyho cena.
V Mestskej galérii v Rimavskej Sobote vystavoval v roku 2000 a jeho výstava s názvom Kvázi priestory patrila medzi najvýznamnejšie udalosti galérie.
Aktuálna výstava Juraja Bartusza s názvom Biela a Indigo je pripravovaná pri príležitosti 20. výročia založenia galérie. Prezentuje dva aktuálne autorove cykly. Biele monochromatické maľby na plátne odkazujú na jeho gestické a minimalistické práce so sadrou skoršieho obdobia od 60. – 80. rokov. Nový cyklus prác na indigovom papieri v Bartuszovej autorskej technike predstavuje jeho cit pre poéziu a myšlienkovú abstrakciu, zmysel pre slobodnú hru s výtvarnou matériou, kedy remeslo a z neho vychádzajúci experiment prinášajú esenciu tvorenia a prežívania tohto procesu.