Menu
Umenie mesta
Umenie vo verejnom priestore Rimavskej Soboty
Béla Bacskai, Štefan Balázs, Teodor Baník, Tibor Bárftay, Štefan
Belohradský, Emília Čisáriková, Robert Dúbravec a Ladislav Moško,
Peter Galvánek , Milan Gašpar, J. Horváth a J. Nemčok, I. Hrošo a J.
Fibinger, Vladimír Kompánek, Michal Kern, Zuzana Kyselková, Stanislav
Koreň, Erna Masarovičová, Pavel Mikšík, Andrej Melicherčík, Jarmila
Podzimková Mráčková, Klotilda Pitrová Pullmannová, Vladimír
Popovič, Katarína Šujanová
Nachádzajú sa v našom blízkom okolí umelecké diela? Poznáme ich?
Toto sú otázky, ktoré si kladieme pri projekte mapovanie diel vo
verejnom umení Rimavskej Soboty. Zisťujeme totiž, že diela sa vo
verejnom priestore nachádzajú, ale je niekedy ťažké zistiť ich autora
či autorku, a počas ich hľadania zisťujeme aj to, že mnohé už
zanikli, boli zničené, sú teda nezachované.
Projekt mapovania umeleckých diel je teda nielen hľadaním umenia v
regiónoch, mestách a obciach, ale najmä prácou s rekonštruovaním
našej pamäte. Mnohé diela vznikli ako súčasť budovania modernej
spoločnosti totalitným štátom, ktorý ich objednával a financoval od
50. do 80. rokov 20. storočia. Zároveň umenie, ako sú keramické steny,
mozaiky, gobelíny, bronzové či betónové sochy, kovové reliéfy v
exteriéroch a interiéroch budov, mali zmeniť podobu a účely
tradičných priestorov, ktoré slúžili verejnosti na spoločenské
účely. Bola snaha premeniť tradičné kultúrne, kultové a najmä
náboženské zvyky, obrady a rituály. Krst sa zmenil na prijímanie
novorodeného občana do socialistickej spoločnosti. Svadby sa mali konať
na úradoch, a nahradiť tak cirkevné sobáše v kostoloch. Preto by sme
mohli očakávať, že pri tvorení týchto nových zariadení sa utváral
rovnako aj vzťah obyvateľov k umeleckým dielam, ktoré novú
spoločnosť vizuálne charakterizovali. Identifikácia sa s moderným
umením ako znakom modernity sa na Slovensku neprejavila v dostatočne
silnej miere, aj keď by sme ju mohli očakávať aj v súvislosti s javom
„spomienkového idealizmu a optimizmu“. Zrejme aj preto obyvatelia
miest a obcí Gemera nevnímajú tieto diela ako vzácne či aspoň ako
zaujímavé atrakcie, ktoré je potrebné chrániť a venovať im
pozornosť. Niektoré diela sú viac dizajnérskymi realizáciami, ktoré
vznikali v spolupráci s architektmi, čo by mohol byť inšpiratívny a
jedinečný model aj pre dnešok. A niektoré realizácie sú dokonca
hodnotnými umeleckými dielami. Výstava Umenie mesta Rimavskej Soboty
bude, veríme slúžiť k ich objavovaniu aj formou edukačných a
propagačných aktivít, ktoré nám pomôžu ich zachrániť, ale tiež
majú potenciál oživenia a obohatenia nášho kultúrneho povedomia,
ktoré to veľmi potrebuje.
Projekt je výsledkom výskumu, ktorý iniciovalo mesto Revúca v rámci
projektu Revúca – mesto kultúry pod vedením Lívie Gažovej, v
spolupráci s Mátyásom Zagibom a Gabrielou Garlatyovou a študentstvom FU
Technickej univerzity v Košiciach.
Gabriela Garlatyová, kurátorka výstavy
Kristína Rimavcová, lektorka TD, koordinácia a organizácia výstavy
Tomáš Makara, fotografie diel vo verejnom priestore
