Menu
Má 93 rokov, neuveriteľnú pamäť, v dobrej fyzickej kondícii a okrem svojich blízkych jej bije srdce i pre folklór. Reč je o pani Zuzane, ktorá sa kedysi privydala do Kalinova, ale duša jej ostala v milovanom Klenovci, kde ani tento rok nevynechala 39. ročník Gemersko-malohontských folklórnych slávností, Klenovskú Rontouku. Na podujatí patrila medzi najstarších účastníkov. A hoci september jej bude písať už 94. rok, má chuť a túžbu rozprávaním zdokumentovať minulosť, zašlé časy Klenovca. O jej živote nám čo-to porozprávala jej dcéra Emília.
Ako sme už vyššie spomenuli, pani Zuzana navštevuje Klenovskú Rontouku každý rok. „Bola aj na programe Roztratené zrnká - Drienčany, veď aj ona je jedným z tých roztratených klenovských zrniečok, čo sa stále „dogúľajú“ do rodnej dediny,“ priblížila dcéra Emília. Tento rok sa čiperná dáma v úctyhodnom veku zúčastnila aj záveru Rontouky v evanjelickom kostole, kde i bývalý senior bol príjemne prekvapený, keďže z prítomných bola najstaršou účastníčkou. Ako ďalej Emília podotkla, pred dvomi rokmi si záver Rontouky doslova vychutnala z chóru. Podľa jej slov vedú tam strmé schody, je ich veľa a aj mladší majú problém tam vyjsť. „Dokázala – chcela - vyšla, takže získala obdiv viacerých, aj mladého kostolníka,“ doplnila dcéra pani Zuzany. Nebolo tomu inak ani v prípade, keď Zuzana patrila medzi účastníkov slávností. „Aj vtedy nám šoféri hovorili, že staršiu osobu ešte neviezli. Všetko prekonávala v snahe zúčastniť sa aj napriek tomu, že je po mnohých prekonaných zdravotných problémoch. Veď nemá ani 150 centimetrov a chatrné telíčko, ale silného ducha a chuť žiť ako i vzácne vlastnosti - extrémna pracovitosť, húževnatosť, statočnosť, pevný charakter rovného človeka,“ opísala Emília.
O tom, že tieto vlastnosti Zuzana naozaj má svedčí aj jej minuloročný kalendár podujatí, ktoré navštívila. Tradične okrem Klenovskej Rontouky navštívila Koliesko v Kokave nad Rimavicou, júlové podujatie Dedina ožíva v Drienčanoch, Hontiansku parádu v Hrušove, Podpolianske slávnosti v Detve a prvýkrát v tak vysokom veku sa jej podarilo absolvovať Jánošíkove dni v Terchovej, ktoré boli Zuzaniným veľkým prianím. Týmito podujatiami to však ani zďaleka nekončí. „Jeseň 2016 sme ešte zavŕšili kapustovými slávnosťami – Zelí 2016 v Stupave. V blízkosti sme ešte boli na Gaštanových slávnostiach v Modrom Kameni, na slávnostiach Hliny v Haliči, páračkách v Políchne. Po otvorení zámku v Haliči sme si boli pozrieť jeho prepych, noblesu, ale mama už nevidela detaily, lebo zrak sa veľmi zhoršil. Taktiež sme sa zúčastnili cirkevných podujatí v Lučenci,“ opísala Emília, podľa ktorej ako aj ostatných má jej mama na svoj vek výnimočne dobrú pamäť.
Doteraz si pamätá, žiaľ aj to zlé – vojnu, počas ktorej prežila hrôzy. Jednu z príhod nám priblížila jej dcéra. Pani Zuzana pochádza z Javorínok pod Chorepou a práve Chorepa je jedným z miest, ktoré u nej rezonujú do dnes. „Na Chorepe stála v rade spolu s rodičmi a ďalšími približne 50-timi osobami pripravená na odstrel, ale vďaka pánovi farárovi Slosiarikovi a jeho známosti so synom evanjelického biskupa z Nemecka bol odstrel na poslednú chvíľu zastavený,“ opísala Emília a dodala, že aj napriek tomu ako i ťažkej celoživotnej fyzickej práci sa jej mama stále svojimi príspevkami podieľala na udržiavaní tradícií.
Hoci pani Zuzana sa v živote narobila fyzicky dosť, ani v jej vysokom veku si prácu v záhrade neodpustí. „Okopala mi hrach,“ poznamenala Emília.
Za svoj život prežila pani Zuzana veľa udalostí, kedy smiech a radosť striedal smútok. A hoci bol vtedy život ťažký, aj napriek tomu nachádzala útechu. Ako prezradila Emília, jej mama je oduševnená folkloristka a národovec. Preto folklórne slávnosti, nevynímajúc Klenovskú Rontouku, prežíva pani Zuzana emočne a v zmysle jej výchovy v škole, rodine a z minulosti silne pod inteligentným vplyvom evanjelickej cirkvi. „Z jej rovesníkov už nežije v Klenovci nikto a preto sa teší z každej chvíle v Klenovci,“ dodala na záver dcéra Emília.
Gemersko-malohontské folklórne slávnosti pod názvom Klenovská Rontouka sa konali v uplynulých dňoch v Klenovci. V poradí 39. ročníka sa podľa organizátorov o dobrú atmosféru staralo viac ako tisíc účastníkov a folkloristov. Okrem spoznania tradičnej ľudovej kultúry regiónu bola tohtoročná dramaturgia slávností zameraná na regrútske zvyky a vojenské udalosti. Pripomenuli si aj významného slovenského choreografa, folkloristu Mikuláša Senku.
Zdroj: Rimava.sk
