Vianočné sviatky sú už za rohom a redakcia Rimava.sk chcela svojim čitateľom a priateľom portálu pripraviť niečo špeciálne. A tak sme sa rozhodli – varíme kapustnicu! Nie hocijakú, ale po našom, nadšením a so skvelou pomocou Martina Hanuša a jeho manželky Andrejky z Pizzérie Západ.
Nápad vznikol spontánne po poslednom mestskom zastupiteľstve, keď sa členovia Rimava.sk a TV Rimava stretli na spoločnom obede. Spomínali sme na kapustnicu, ktorú kedysi organizovalo OZ Naša Sobota, a jej fantastickú atmosféru. Mnohí Rimavskosoboťania si na túto akciu dodnes pamätajú – pre atmosféru, ľudí aj spolupatričnosť. Spomínali sme… a zrazu ktosi vymyslel: „A čo keby sme to skúsili my?“
Článok pokračuje pod reklamou
Času nebolo veľa, no začali sme konať. Oslovili sme hygienu, mesto a – trochu symbolicky – na rimavskosobotských „vianočných trhoch“, ktoré aj tento rok predstavuje jediný stánok s punčom na námestí, sme sa dali do reči s Martinom a Andrejkou. Ich reakcia bola okamžitá: „Radi pomôžeme.“
A tak sa začalo celé dobrodružstvo
Niekto vybavoval úrady, iný zháňal suroviny. Mäso sme dostali od Štefana Tankóa z Gazdovského dvora – Gazda údvar z Nižnej Pokoradze, a to nielen mäso, ale aj klobásu a údeninu. Pri veľkosti kotlíka, ktorý nám zapožičal Rado Ceglédy z RS Net-u, sme však situáciu prehodnotili a časť mäsa dokúpili v predajni Tauris. Zvyšné suroviny sme nakupovali u malých lokálnych predajcov v Rimavskej Sobote – ak niečo kvalitné potrebujete, stačí sa rozhliadnuť, obchodíkov je tu dosť.
Tím sa medzitým nečakane zmenšil – kolega riešil situáciu v rodine, kolegyňa ochorela – a práve vtedy prišla pomoc znovu. Martin s Andrejkou k nám „prihodili“ Štefana a Denisa. Bez nich by tá kapustnica možno ešte len teraz dozrievala v kotlíku. Páni, ďakujeme za pomoc!
Plán bol jasný – predpokladali sme, že o 13:00 bude hotovo, ale veľkosť kotlíka a kvalita surovín si vyžiadala svoj čas. Prvé polievky sme začali rozdávať okolo 13:30 a do 15:00 bol kotlík prázdny. Rozdali sme viac ako 130 porcií a tým, čo prišli neskôr, sme ponúkli aspoň tradičný chlieb s masťou, cibuľou a soľou – zadarmo, zo srdca.
Teší nás, že vám chutilo. A ešte viac, že sme sa mohli stretnúť, spoločne zasmiať, či len pozdraviť.
A keďže novinárska zvedavosť sa nezaprie, počas varenia sme sa dozvedeli aj príbeh jediného vianočného stánku na námestí.
„Začalo sa to v auguste 2011,“ spomína Martin Hanuš. „Kamarát mal veľa kvalitnej medoviny, tak sme si povedali, že skúsime predávať. On s medovinou, ja s vareným vínom. Zohrievali sme to v hrncoch, až neskôr prišli profesionálne ohrievače.“ Postupne pribudol punč, ríbezľové víno, nealko punč aj gaštany – a z náhody sa stala tradícia.
Stánok pretvral aj počas pandémie covidu. „Krčmy, bary, reštaurácie boli zavreté, my sme mohli predávať, lebo sme boli vonku. Boli tu rady, celé námestie s pohárikmi,“ spomína s úsmevom. Potom prišlo obdobie úplného zatvorenia, no ľudia si na stánok zvykli. Minulý rok bol predajne najsilnejší. Tento rok začiatok komplikovalo počasie, no dôležité pre predaj sú najmä podujatia – Mikuláš, zapaľovanie sviec. „V Rimavskej Sobote sa ich nekoná veľa,“ dodáva.
Článok pokračuje pod reklamou
Napriek tomu sa z jedného stánku stala malá vianočná tradícia. Ako s úsmevom hovorí Martin: „Kamarát Kamil z recesie dáva na sociálne siete, že sme prví na Slovensku – tradičný vianočný trh.“
A možno presne o tom to celé je. O ľuďoch, ktorí prídu. O ochote pomôcť. O malých veciach, ktoré vytvárajú veľkú atmosféru.
Ďakujeme všetkým, ktorí boli pri tom. Ďakujeme, že ste prišli. A prajeme pokojné sviatky – od nás, z Rimavy.
NENECHAJTE SI UJSŤ
