Menu
Po skončení prvej svetovej vojny medzi šikovných podnikateľov v meste patril Pavel Szoyka. Jednu z predajní mal na dnešnej ul. B. Bartóka, v budove, ktorá stojí do dnešných dní a susedí s bankou, delí ich len prechod pre peších na ul. Malohontskú.
V tejto predajni sa dalo kúpiť prakticky všetko – od oblečenia až po sánky. Ponuka sa vždy aktualizovala podľa toho, čo práve letelo a po čom bol dopyt.
V tomto období dochádzalo k rozmachu automobilového priemyslu a prejazd osobného auta cez Rimavskú Sobotu už nebol vzácnosťou. Autá prestali vzbudzovať nádych senzácie. Spolu s autami prichádzala nová výzva – autá museli niekde načerpať pohonné hmoty a taktiež dochádzalo na vozidlách k poruchám, ktoré sa museli dať v rámci možností opraviť.
Článok pokračuje pod reklamou
V meste sa síce dal kúpiť benzín predávaný v obchodoch v sklenených fľašiach, ktoré boli prácne plnené zo sudov umiestnených spravidla v pivniciach predajní.
Pavol Szoyka vycítil, že je tu nová príležitosť k podnikaniu, ktorá má svetlú budúcnosť. Vo väčších mestách sa už pár rokov objavovali benzínové pumpy. Na dnešnom Hlavnom námestí, v rohovej budove, kde je dnes drogéria, zriadil nový obchod. Vchod bol na mieste, kde je dnes najväčšie okno na spomenutej drogérii.
Ku svojej prevádzke potreboval vedúceho, ktorý musel mať vzdelanie v rádiotechnike, elektrotechnike a ovládať technické záležitosti okolo áut.
Takéhoto človeka našiel v osobe Gejzu Bodnára, technického úradníka v miestnej elektrárni. Išlo o známeho prvotriedneho elektrotechnika, ktorý mal všestranné odborné vzdelanie. Gejza Bodnár prikývol na ponuku Pavla Szoyku a stal sa vedúcim oddelenia s názvom Technika.
Firma zastupovala továrne na pneumatiky najlepších značiek, ktorých výrobky držala v sklade. Taktiež disponovala súčiastkami na všetky automobily, ktoré vtedy boli v obehu. Dostupné boli tiež elektrotechnické potreby.
Pred vchodom do predajne umiestnili benzínovú studňu, kde poskytovali v tom čase najlepší benzín značky Apollo.
Článok pokračuje pod reklamou
Dostať sa tam dal aj olej do áut. Pre autá, ktoré prechádzali Rimavskou Sobotou a v meste sa zdržali, mali k dispozícii na zaparkovanie dve až tri garáže, podľa potreby. Samozrejmosťou bola autoumývareň, spolu s dielňou, kde sa vykonávali akékoľvek opravy, vrátane vulkanizovania a podbíjania.
Firme sa podarilo získať obchodné zastúpenie na predaj uznávaných bicyklov, šijacích strojov, písacích strojov a rádií. Na tento sortiment sa dávala záruka a predávalo sa aj na splátky.
Pri benzínovej pumpe bolo nevyhnutné dbať na opatrnosť, lebo pár kvapiek sa vždy ocitlo na chodníku. Jeden z náhodných chodcov si zapaľoval cigaretu a odhodil zápalku, no a vzbĺkol oheň.
Našťastie katastrofu odvrátil žandár, ktorý šiel okolo, a oheň sa mu podarilo uhasiť už v zárodku.
Nie je známe, dokedy na tom mieste fungovala pumpa, no v meste sa začali zriaďovať ďalšie a navzájom si konkurovali. Pavol Szoyka zostal verný svojim tradíciám a naďalej obchodoval s tým, čo práve letelo.
Gejza Bodnár si na dnešnej ul. Železničnej zriadil predajňu s elektrickým a elektrotechnickým tovarom, kde predával napr. rádiá značky Philips. Obchod mu prosperoval.
Autor: Vladimír Gondáš
Zdroje: Gemer – Malohont 22. 9. 1928
NENECHAJTE SI UJSŤ
