Menu
RIMAVSKÁ SOBOTA – Presne 140 rokov uplynulo vo štvrtok 25. marca 2021 od narodenia veľkého maďarského hudobníka, skladateľa a zberateľa ľudových piesní Bélu Bartóka. Tento umelec mal blízke puto ku Gemeru i Rimavskej Sobote – v našom kraji zbieral medzi sedliakmi ľudové piesne, mesto zažilo jeho koncert a našiel si tu dokonca i svoju druhú manželku.
„Šlo o Dittu Pásztory. Táto rodina bývala v dome približne v lokalite, kde dnes stojí reštaurácia Lipa, resp. budova polície (od križovatky ulíc B. Bartóka a P. Hostinského smerom k bývalej tabakovej továrni, pozn. red.),“ priblížila riaditeľka Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Oľga Bodorová.
Článok pokračuje pod reklamou
Pomerne ucelený obraz o živote tejto osobnosti podáva anglická Wikipedia. Pásztory sa podľa nej s Bartókom zoznámila v Budapešti, kde študovala hru na klavír. Vzali sa v roku 1921, keď mala 19 rokov a Bartók 42. Ako ďalej uvádza tento zdroj, skladateľ mal zrejme slabosť pre mladšie ženy, keďže aj jeho prvá manželka Márta mala v čase svadby len 16 rokov a bola tak od neho o 12 rokov mladšia.
Pásztory v ďalšom období s Bartókom aj koncertovala a spolu vystúpili dňa 29. marca 1924 i v hoteli Tatra na Hlavnom námestí v Rimavskej Sobote. Túto udalosť na jeho priečelí pripomína pamätná tabuľa.
Spolu s manželom emigrovali v roku 1940 do USA, kam sa snažili uniknúť pred nacistickou expanziou, ktorá zasiahla aj vtedajšie Maďarsko. Ich život v cudzej krajine nebol jednoduchý a po Bartókovej smrti, ktorý skonal na leukémiu, sa vrátila do Budapešti. V tomto meste je i pochovaná vedľa svojho manžela, ktorého pozostatky tam z USA previezli po exhumácii koncom 80. rokov 20. storočia.
Vráťme sa však k samotnému Bartókovi. Manželka a koncertovanie v Rimavskej Sobote nie je jeho jediným kontaktom s Gemerom. Naopak, ako sa dočítame napríklad v článku na portáli sme.sk, istý čas pôsobil v Hrlici, kde si prvýkrát všimol piesne sedliakov, ktoré začal zbierať. Celkovo sa mu ich vraj podarilo zhromaždiť okolo 3000 až 4000 (textov a melódií). „Najšťastnejšie chvíle môjho života boli tie, ktoré som strávil na dedinách medzi sedliakmi,“ povedal sám skladateľ.
Ešte podrobnejšie o jeho pôsobení v Gemeri-Malohonte píše Stanislava Zvarová v článku na stránke Gemersko-malohontského osvetového strediska (GMOS). Podľa nej chodieval okrem Hrlice aj do Krokavy, Ratkovského Bystrého, či do Filiera.
„Na usadlosť neďaleko dediny Hrlica si dal previezť klavír, aby mohol nerušene komponovať a cvičiť, no folklór preňho znamenal v Gemeri epochálny zážitok. Tu po prvýkrát okrem spevákov stretol v Ratkovskom Bystrom napríklad fujaristu, vďaka čomu sa zachovala nahrávka nástroja, ktorý sa päť rokov predtým nepodarilo zachytiť na fonografický valec zberateľovi Karolovi Antonovi Medveckému,“ uviedla Zvarová.
Článok pokračuje pod reklamou
Béla Bartók bol okrem hudobného talentu obdarený aj rečovými predispozíciami. Okrem viacerých iných jazykov veľmi dobre rozprával aj po slovensky. „Traduje sa, že keď mu Anton Augustín Baník z Matice slovenskej dal svoju zbierku slovenských ľudových piesní, vrátil mu ju tak, že v nej boli poopravované pravopisné chyby,“ podotkol pre portál turiec.sme.sk prekladateľ a publicista Gregor Papuček.
Dnes Bélu Bartóka v Rimavskej Sobote okrem pamätnej tabule na hoteli Tatra pripomína i jedna z najvýznamnejších ulíc v meste, ktorá je najdôležitejšou prístupovou komunikáciou na Hlavné námestie. Veľký skladateľ a etnomuzikológ si túto poctu plne zaslúži.
R. SOBOTA: Budova s viacerými názvami no iba s jednou funkciou
